Vlády musia prestať používať pandémiu ako zámienku na porušovanie ľudských práv

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY SLOVENSKO
17. decembra 2020

Amnesty International dnes vydala novú správu Zásahy proti COVID-19: Pandémia a zneužívanie policajnej sily , v ktorej zdokumentovala prípady v 60 krajinách, kde štátne bezpečnostné zložky porušili ľudské práva v mene boja proti koronavírusu. V niektorých prípadoch spôsobili ľuďom, ktorí údajne porušili protiepidemické opatrenia alebo protestovali proti podmienkam izolácie, ťažké zranenia alebo dokonca smrť. 

Správa mapuje aj prípady svojvoľného zatýkania a zadržiavania osôb, diskriminácie či obmedzovania slobody združovania a zhromažďovania počas pandémie, a tiež upozorňuje na to, že úlohou polície je ľudské práva chrániť, nie ich porušovať. 

V časti zameranej na diskrimináciu správa spomína aj Slovensko. 

„Správa opisuje, ako štátne bezpečnostné zložky Slovenska opáskovali celé územia prevažne marginalizovaných rómskych komunít a ich obyvateľov a obyvateľky umiestnili do nútenej karantény, čím ešte viac prehĺbili spoločenskú stigmu a predsudky, ktorým tieto komunity zo strany majoritnej spoločnosti už čelia. Je to len jeden z príkladov devastujúcich dopadov pandémie na ľudské práva. Nemožno však zabudnúť na to, že za tieto porušenia nie je zodpovedná pandémia samotná, ale vlády, ktoré sa rozhodli pri zavádzaní protipandemických opatrení znova a znova pošliapavať ľudské práva, ktoré sa zaviazali chrániť,“ hovorí riaditeľ Amnesty Slovensko Rado Sloboda. 

Amnesty International v správe zároveň upozorňuje, že štáty, ktoré sa pri vymáhaní opatrení na zastavenie šírenia pandémie nového koronavírusu nadmerne spoliehajú na políciu a silové zložky, porušujú ľudské práva. V niektorých prípadoch takýto prístup viedol aj k zhoršeniu samotnej epidemickej situácie. 

„Správa potvrdzuje, že vymáhanie dodržiavania opatrení na zastavenie šírenia nového koronavírusu štátnymi bezpečnostnými zložkami disproporčne zasiahlo ľudí z marginalizovaných skupín. Na Slovensku bol do karantenizácie neformálnych rómskych sídel zapojený vojenský personál, ktorý dohliadal na to, aby obyvateľstvo uzavreté do povinnej hromadnej karantény neopúšťalo vyznačenú oblasť. Vojenský personál bol na Slovensku povolaný asistovať aj pri realizácii celoplošného testovania v rómskych sídlach, pričom bol vyzbrojený aj zbraňami, ktoré by mali byť nasadzované len v najrizikovejších prípadoch a pri civilnom dohľade nad dodržiavaním nariadení nemajú miesto. Tento prístup na spôsob „boj proti nepriateľovi“ je zvlášť znepokojivý“, dodal Sloboda.