Keď sa v Konžskej demokratickej republike (bývalý Zair) dostal Laurent-Désiré Kabila po prevate k moci, CNN a iné stanice sledovali postup jeho bojovníkov cez celú krajinu. Vôbec však nekomentovali fakt, že stál na čele armády, ktorú z veľkej časti tvorili deti. Mnohé z nich mali menej ako osem rokov. Neobjavila sa ani kritika zo strany mimovládnych organizácii – o vládach iných krajín ani nehovoriac.
Podľa Koalície za zastavenie využívania detských vojakov bojuje v ozbrojených konfliktoch vo viac ako tridsiatich krajinách sveta okolo 300 000 detí mladších ako 18 rokov. Stá tisíce detí sú súčasťou armád, ktoré momentálne nebojujú.
Veľa detí je naverbovaných počas dlhotrvajúcich konfliktov, keď vznikajú veľké straty a nedostatok dospelých vojakov. Do armád vstupujú dobrovoľne, niektoré sú nalákané najrôznejšími trikmi, iné unesené. Nájdu sa aj deti, ktoré chcú bojovať a „niečo dokázať“ sebe či okoliu. Iné vstúpia do armád, pretože sú v núdzi, bez domova, prišli o rodinu a hľadajú jedlo, prístrešie a bezpečie. Niekedy sa chcú pomstiť za brutálnu smrť svojich najbližších. Kým zistia, čo znamená bojovať v armáde, stávajú sa súčasťou mašinérie vraždenia, a de facto spoluvinníkmi. Útek z armády je viac-menej nemožný.
V máji 2000, po šiestich rokoch vyjednávaní, vlády konečne súhlasili so zákazom využívať detských vojakov v priamych bojových nepriateľských akciách a prijali Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa tohto protokolu majú štáty povinnosť prijať všetky opatrenia v ich moci, aby sa nepriateľských akcií priamo nezúčastňovali osoby mladšie ako osemnásť rokov.
Detských vojakov možno nájsť hlavne v krajinách ako Angola, Burundi, Kolumbia, Konžská demokratická republika, Rwanda, Sierra Leone, Srí Lanka a Uganda. Spomedzi európskych krajín najviac detských vojakov zamestnáva Veľká Británia. Riziko bojového nasadenia nie je iba teoretické. Deti mladšie ako osemnásť rokov sa zúčastnili akcií v bývalej Juhoslávii a počas krízy v Kosove. V apríli 1999 médiá informovali, že najmladší vodič tanku má sedemnásť rokov a „je pripravený na boj“. Už predtým bol nasadený v Macedónsku. Iný sedemnásťročný chlapec, Jason Burt, padol v bitke o mandátne územie Longdon na Falkladnoch v roku 1982. Slúžil vo výsadkárskom pluku. Jeho matka povedala, že keď chcel darovať krv, povedali mu, že je príliš mladý. Na to, aby ho poslali do vojny primladý nebol.