Dobytok z ilegálnych pastvín v Amazónii sa našiel u dodávateľov najväčšieho svetového spracovateľa mäsa, ktorého produkty sa dovážajú aj na Slovensko

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
15. júla 2020

Amnesty International vyzýva najväčšieho svetového spracovateľa mäsa, ktorého produkty sa dovážajú aj na Slovensko, aby do konca roka 2020 zaviedol účinnú kontrolu svojich dodávateľov.

Spoločnosť JBS, ktorá je najväčším svetovým spracovateľom mäsa, porušuje povinnosti vyplývajúce z Hlavných zásad OSN pre oblasť podnikania a ľudských práv. Podľa nich má účinne preverovať pôvod dobytka, ktorý skupuje, a vyhýbať sa nákupu od takých dodávateľov, ktorí dobytok chovajú na ilegálnych pastvinách, píše Amnesty International v 70-stranovej výskumnej správe Les sa mení na poľnohospodársku pôdu. Reaguje tak na zistenia, že sa dobytok z ilegálnych pastvín na chránenom území amazonského dažďového pralesa v Brazílii dostal do dodávateľského reťazca spoločnosti. 

„Spoločnosť JBS vie o riziku, že dobytok z ilegálnych pastvín v Amazónii sa môže dostať do reťazca jej dodávateľov, minimálne od roku 2009. Dodnes však nevytvorila účinný monitorovací systém, v rámci ktorého by kontrolovala reťazec svojich dodávateľov, a to vrátane nepriamych dodávateľov. Spoločnosť preto vyzývame, aby sa po škodách, ku ktorým už došlo, pričinila o záchranu toho, čo sa ešte zachrániť dá a neodkladne zaviedla mechanizmy, ktoré predídu ďalšiemu páchaniu škôd“, vysvetľuje Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko. 

Správa obsahuje aj informácie, že vzhľadom na Hlavné zásady OSN sa spoločnosť JBS podieľa na porušovaní ľudských práv pôvodného obyvateľstva v amazonských rezerváciách tým, že ekonomicky stimuluje chov dobytka na ilegálnych pastvinách na chránenom území. 

Amnesty International nezískala žiadne dôkazy, že by gigant JBS bol priamo zapojený do porušovania ľudských práv na troch územiach, ktoré zahrnula do svojho výskumu. Avšak vo všetkých troch skúmaných oblastiach v nedávnej dobe došlo k ilegálnemu zabratiu území tradične obývaných pôvodným obyvateľstvom, ktoré sú chránené tak brazílskymi zákonmi, ako aj medzinárodným právom. 

Oblasť Amazónie zaznamenala v posledných rokoch najväčší rozmach hovädzieho priemyslu. Na 63 % území odlesnených od roku 1988 do roku 2014 boli vytvorené pasienky pre dobytok – ide o územie s rozlohou ako päťnásobok Portugalska. Amnesty International detailne zdokumentovala tento proces v novembri 2019. 

Podľa oficiálnych údajov brazílskej vlády územia pôvodného obyvateľstva v Amazónii prišli za rok, od augusta 2018 do júla 2019, o 497 km² dažďového pralesa – čo je o 91 % viac v porovnaní s medziročným vývojom z predchádzajúceho roka. 

 Zaberanie území pôvodného obyvateľstva často sprevádzajú vyhrážky, zastrašovanie a násilie. Podľa odborného odhadu došlo v roku 2019 v brazílskej Amazónii k 7 prípadom zabitia, 7 pokusom o vraždu a 27 vyhrážkam smrťou namiereným proti pôvodným obyvateľom a obyvateľkám. 

 V decembri 2019 hliadky pôvodného etnika Uru-Eu-Wau-Wau našli približne 200 hektárov zo svojho územia vyklčovaných a vypálených. „Tieto invázie nás v poslednom čase vážne znepokojujú, pretože k nim dochádza stále častejšie a postupujú bližšie a bližšie k našim dedinám. Nedávno sme objavili obrovskú odlesnenú oblasť. Videli sme aj helikoptéru, z ktorej siali trávu, aby tam mohli v budúcnosti priviesť dobytok“, povedal pre Amnesty International dvadsiatnik Araruna*. 

Počet kusov dobytka v brazílskych chovoch sa odhaduje na 214 miliónov (viac ako v ktoromkoľvek inom štáte sveta). Hovädzí priemysel v hodnote 618 miliárd brazílskych realov (102 miliárd eur) tvorí 8 % HDP Brazílie. 

 Približne tri štvrtiny vyprodukovaného hovädzieho mäsa zostávajú na brazílskom trhu, ale aj zvyšná štvrtina, ktorá smeruje na svetový trh, stačí na to, aby bola Brazília najväčším exportérom hovädzieho mäsa na svete. Medzi hlavné cieľové krajiny patria Čína, Hongkong, Egypt, Čile, Európska únia, Spojené arabské emiráty a Rusko. 

Amnesty International zistila, že štátne agentúry na kontrolu zdravia hospodárskych zvierat, akou je napríklad IDARON, umožňujú ilegálny komerčný chov dobytka tým, že registrujú aj komerčné chovy v rezerváciách alebo na územiach pôvodného obyvateľstva, kde zákon komerčné chovy zakazuje, a vydávajú dokumenty o transferoch dobytka z takýchto chovov, čím legitimizujú jeho vstup do legálneho segmentu tohto odvetvia živočíšnej výroby. 

 „V Brazílii sa dobytok často presúva medzi jednotlivými chovmi. Chovy, ktoré dobytok predávajú do mäsokombinátov, figurujú ako priami dodávatelia, kým ostatné chovy, kde sa dobytok vykrmoval dovtedy, sa označujú ako nepriami dodávatelia. Z výskumu vyplýva, že až okolo 91 – 95 % chovov nakupuje dobytok od nepriamych dodávateľov. Prepieranie dobytka – čiže formálny transfer zvierat na bitúnok cez legálny chov, ktorý im zabezpečí označenie legálneho pôvodu – obchádza existujúci monitorovací systém“, hovorí Sloboda. 

 Amnesty International požiadala spoločnosť JBS o informáciu, či v roku 2019 na svojich bitúnkoch spracovali nejaký dobytok z chovov v troch spomínaných chránených oblastiach. Spoločnosť odpovedala: „Nenakupujeme dobytok zo žiadneho chovu, ktorý by využíval ilegálne pastviny v chránených oblastiach.“ 

 Na otázku, či preveruje aj nepriamych dodávateľov, odpovedala spoločnosť JBS nepriamo, že „sledovať celý reťazec dodávateľov hovädzieho dobytka by bolo úlohou pre samostatné odvetvie, nakoľko ide o veľmi komplexnú záležitosť.“ 

„Odlesňovanie Amazónie prebieha najvyšším tempom za poslednú dekádu. Teraz je zodpovednosťou spoločnosti JBS a ďalších spracovateľov mäsa v Brazílii, aby vykonávali hĺbkovú kontrolu svojich priamych aj nepriamych dodávateľov a uistili sa, že žiaden z nich neprispieva k porušovaniu ľudských práv pôvodného obyvateľstva Amazónie“, dodal Sloboda. 

*Vo výskumnej správe sú z bezpečnostných dôvodov použité pseudonymy pôvodných obyvateľov a obyvateliek žijúcich v rezerváciách. Utajené sú aj mená a ďalšie identifikátory farmárov pasúcich dobytok v chránených oblastiach, v záujme ochrany ľudí, ktorí poskytli informácie o komerčnom chove dobytka na chránenom území. 

Amnesty International Slovensko zverejnila v rámci výzvy pre JBS aj petíciu

Ďalšie skutočnosti a údaje o odlesňovaní Amazónie v Brazílii sú dostupné tu a aj tu

Viac o Hlavných zásadách OSN pre oblasť podnikania a ľudských práv sa dočítate tu