- Charta OSN (Charter of the United Nations – UN Charter)
Charta OSN je zakladajúcim dokumentom Organizácie spojených národov, ktorá bola podpísaná v San Franciscu 26. júna 1945. Do platnosti vstúpila po ratifikácii stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN (hlavný orgán OSN) a väčšinou zakladajúcich členov organizácie 24.októbra 1945. Ide o zakladajúcu zmluvu, ktorou sú viazaní všetci členovia OSN. Preambula Charty určuje hlavné ciele tejto medzinárodnej organizácie, a to: udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a dodržiavanie ľudských práv.
- Medzinárodný pakt o ľudských právach (International Bill of Rights)
Medzinárodný pakt o ľudských právach je neformálnym názvom rezolúcie Valného zhromaždenia OSN (Všeobecná deklarácia ľudských práv) a dvoch ľudsko-právnych dohovorov (Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) a jeho dva opčné protokoly a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach) prijatých pod záštitou OSN. Základnou koncepciou Medzinárodného paktu o ľudských právach bolo vytvoriť jednu deklaráciu, ktorá obsahuje všeobecné princípy a štandardy ľudských práv a jeden dohovor, ktorý ustanovuje konkrétne práva a ich obmedzenia. Nakoniec boli vytvorené dva dohovory obsahujúce odlišný súbor práv a iný mechanizmus ich realizácie.
– Všeobecná deklarácia ľudských práv (Universal Declaration of Human Rights)
Všeobecná deklarácia ľudských práv je prvým medzinárodným dokumentom, ktorý zakotvuje práva prináležiace každej ľudskej bytosti od svojho narodenia. Ide o prvý medzinárodný katalóg ľudských práv, nakoľko Charta OSN sa dotýkala otázky ľudských práv len všeobecne. Bola prijatá Valným zhromaždením OSN vo forme rezolúcie v New Yorku 10.decembra 1948. Na pamiatku prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv každý rok v tento deň sa oslavuje Deň ľudských práv. Najväčším nedostatkom deklarácie je jej právna nezáväznosť, nejde teda o súčasť medzinárodného práva ale o politickú deklaráciu. To znamená, že žiadnemu štátu nevzniká medzinárodná zodpovednosť v prípade porušenia jednotlivých ustanovení Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Jej význam však spočíva v tom, že sa tento dokument stal východiskom pre ďalšie medzinárodné dohovory a pre národné zákonodarstvo štátov. Bezpochyby sa stala prvým a najvplyvnejším dokumentom v tom zmysle, že dnes je už vnímaný ako základný štandard ľudských práv a súčasť medzinárodného obyčajového práva.
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Universal Declaration of Human Rights
– Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (International Covenant on Civil and Political Rights) a jeho dva opčné protokoly
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach je medzinárodným dohovorom, ktorý bol schválený Valným zhromaždením OSN 16.decembra 1966 a vstúpila do platnosti 23.marca 1976. Zaväzuje strany dohovoru (štáty, ktoré ho podpísali), aby rešpektovali občianske a politické práva jednotlivcov vrátane práva na život, slobody prejavu alebo práva združovať sa. Ide o prvý právne záväzný medzinárodný dohovor, ku ktorému bol vytvorený aj kontrolný mechanizmu vo forme Výboru pre ľudské práva, ktorý hodnotí správy zo zmluvných štátov o dodržiavaní týchto práv. Pre Československo nadobudol účinnosť 23. marca 1976.Čo sa týka opčných protokolov, prvý z nich vytvára systém individuálnych sťažností v prípade porušenia práv obsiahnutých v dohovore a druhý zakazuje trest smrti s výnimkou spáchania najzávažnejších vojenských zločinov. Druhý protokol bol ratifikovaný len 73 štátmi, kým samotný dohovor platí pre 167 zmluvných strán a 73 signatárov dohovoru.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach
– Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights- ICESCR)
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach je tiež medzinárodným dohovorom, ktorý bol schválený Valným zhromaždením OSN 16.decembra 1966 a vstúpila do platnosti 3.januára 1976. Zaväzuje zmluvné strany dohovoru, aby sa usilovali o zabezpečenie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv jednotlivcov, vrátane práva na vzdelanie, práva na prácu alebo práva na primeranú životnú úroveň. Dohovor má 160 zmluvných strán a 7 signatárov. Jeho dodržiavanie je monitorované Výborom pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva. Pre Československo nadobudol účinnosť 23. marca 1976.
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights
- Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie ( International Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination- CERD)
Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie je medzinárodným dohovorom prijatým pod egídou OSN 7. marca 1966. Zaväzuje zmluvné strany, aby sa snažili o odstránenie rasovej diskriminácie a vyžaduje od štátov, aby kriminalizovali nenávistné prejavy a členstvo v rasistických organizáciách. Dohovor ratifikovalo 175 štátov a podpísalo 86 krajín. Umožňuje podanie individuálnych sťažností v prípade porušenia dohovoru a kontrolným orgánom dodržiavania jeho ustanovení je Výbor pre odstránenie rasovej diskriminácie. Pre Československo nadobudol účinnosť 4. januára 1969.
Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie
International Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination
- Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women – CEDAW)
Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien schválený 18.12.1979 v New Yorku predstavuje listinu ľudských práv žien. Dohovor definuje diskrimináciu žien a stanovuje vnútroštátne opatrenia na odstránenie tejto diskriminácie. Práve preto vytvára základ pre dosiahnutie rovnoprávnosti mužov a žien vďaka zabezpečeniu rovnakého prístupu žien či už k verejným a politickým funkciám, alebo k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Kontrolným orgánom dodržiavania dohovoru je Výbor pre odstránenie diskriminácie žien. Pre Československo nadobudol účinnosť 18. marca 1982.
Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien
Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women
- Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu (Convention against Torture and Other Cruel, Inhuman or Degrading Treatment or Punishment – CAT)
Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu bol schválený 10.decembra 1984 Valným zhromaždením OSN ako medzinárodný dohovor, ktorý má za cieľ zabrániť mučeniu na celom svete. Dohovor vyžaduje od zmluvných strán, aby prijali vhodné opatrenia na odstránenie mučenia a netransportovali ľudí do krajín, kde existuje dôvodná obava, že budú vystavení mučeniu. Obsahuje definíciu mučenia a zlého zaobchádzania a zakazuje ich výkon. Dohovor nadobudol účinnosť 26. júna 1987 a dodnes má 151 zmluvných strán. Pre Československo nadobudol účinnosť 6. augusta 1988.
Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu
Convention against Torture and Other Cruel, Inhuman or Degrading Treatment or
- Dohovor o právach dieťaťa (Convention on the Rights of the Child- CRC)
Convention on the Rights of the Child
- Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (International Convention on the Protection of the Rights of All Migrant Workers and Members of Their Families- CMV)
Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín je medzinárodným dohovorom, ktorý upravuje status a ľudské práva migrantov a ich rodín reagujúc na potreby medzinárodného spoločenstva. Dohovor nevytvára nové práva pre tieto osoby, ale podporuje dodržiavanie ich ľudských práv a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s nimi. Takisto sa zameriava na vytváranie rovnakých pracovných podmienok migrantov a pôvodného obyvateľstva .Monitoring dodržiavania dohovoru vykonáva Výbor pre migrujúcich pracovníkov. Dohovor nadobudol účinnosť 1.júla 2003 a má 45 zmluvných strán a 7 signatárov. Pre Československo nadobudol účinnosť 6.augusta 1988, avšak nebol Slovenskou republikou doteraz ratifikovaný ani podpísaný.
- Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (Convention on the Rights of Persons with Disabilities- CRPD)
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím bol schválený Valným zhromaždením OSN 13.decembra 2005 ako dokument, ktorý chráni práva a dôstojnosť osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor sa usiluje o zabezpečenie rovnakých príležitostí pri uplatnení ľudských práv týchto osôb a má prispieť k odstráneniu ich sociálneho znevýhodnenia a podporiť ich účasť na občianskom, politickom a kultúrnom živote. Má 154 signatárov a 125 zmluvných strán. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25.júna 2010. Dodržiavanie dohovoru monitoruje Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím.
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím
Convention on the Rights of Persons with Disabilities
- Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím (International Convention for the Protection of All Persons from Enforced Disappearance – CPED)
Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím je medzinárodným dohovorom schváleným pod záštitou OSN 20. decembra 2006, ktorý upravuje predchádzanie nedobrovoľným zmiznutiam ako zločinom proti ľudskosti. Dohovor nadobudol platnosť 23. decembra 2010 a do dnešného dňa má približne 91 ratifikácií a 34 signatárov. Zmluvné strany sa zaviazali, že vyšetria všetky prípady nedobrovoľného zmiznutia a kriminalizujú takéto konanie (stane sa trestným činom podľa vnútroštátneho právneho poriadku). Dohovor ďalej ustanovuje, že zmluvné strany sú povinné viesť evidenciu zadržaných osôb a vytvoriť právne mechanizmy na domáhanie sa reparácie a kompenzácie (napr. vo forme odškodného) obetí nedobrovoľného zmiznutia. Slovenskou republikou bol dohovor podpísaný 26. septembra 2007.
Medzinárodného dohovoru na ochranu všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím
International Convention for the Protection of All Persons from Enforced Disappearance