21.januára 2015 francúzsky premiér Manuel Valls oznámil prijatie nových opatrení na boj proti terorizmu. Do trestného zákona sa tak dostanú nové trestné činy “hanobenia” a “urážky”. Po novom sa vytvorí databáza osôb, ktoré boli odsúdené za trestné činy súvisiace s terorizmom. Počíta sa s prijatím vyhlášky, ktorá implementuje protiteroristickú legislatívu prijatú v roku 2014. Vláda tiež plánuje blokovať internetové stránky, ktoré podnecujú alebo “bránia” terorizmus.
Amnesty International sa obáva, že niektoré z týchto opatrení môžu otvoriť cestu k porušeniu medzinárodných a národných ľudskoprávnych štandardov, ktoré sú záväzné pre Francúzsko, ako právo na slobodu prejavu a právo na súkromný život.
“Hanobenia” a “urážky” by nemali byť súčasťou trestného zákona
Trestné činy “hanobenia” a “urážky” by sa podľa vlády mali presunúť zo zákona 1881 o slobode tlače do trestného zákona. Podľa úradov sa tým odstráni veľa procesných záruk, ktorých cieľom je chrániť slobodu prejavu. Medzi ne napríklad patrí podanie sťažnosti zo strany údajne zranenej obete alebo subjektu, obmedzenie práva na zabavenie majetku a obmedzenie trojmesačnej premlčacej doby.
Amnesty International je proti všetkým zákonom, ktoré trestajú hanobenie, či už verejných alebo súkromných osôb. Podľa organizácie by hanobenie malo byť považované za záležitosť občianskeho súdneho sporu. Ak tento čin bude súčasťou trestného zákona, zvýši sa tým pravdepodobnosť jeho stíhania ex offo, čo porušuje slobodu prejavu.
Nový návrh týkajúci sa činov hanobenia a urážky zahŕňa aj ustanovenia o priťažujúcich okolnostiach, pre prípady, kedy boli trestné činy spáchané na základe rasovej alebo etnickej nenávisti. Podľa článku R625-7 francúzskeho trestného zákona je podnecovanie k nenávisti a diskriminácii už teraz trestné.
Podľa článku 20 (2) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach majú štáty povinnosť zakázať “obhajovanie nenávisti založenej na príslušnosti k rase, národu či náboženstvu, ktorá predstavuje podnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu. Akákoľvek diskriminácia, ktorá nenapĺňa tento stav by nemala byť potrestaná.
Podľa Amnesty International obmedzenie slobody prejavu, ktoré vyplýva z návrhu týchto opatrení, nie je nevyhnutné ani primerané s ohľadom na cieľ “boja proti terorizmu”. Návrhy by mali byť preto zrušené.
Blokovanie internetových stránok v záujme “obrany terorizmu” vyžaduje súdne povolenie
Nové opatrenia zahŕňajú aj prijatie vyhlášky, ktorá implementuje protiteroristickú legislatívu prijatú v roku 2014 (článok 12 zákona 2014-1353, ktorý bol prijatý 13. novembra 2014). Vyhláška umožní ministrovi vnútra, aby internetovým providerom zablokoval webové stránky, ktoré podnecujú k terorizmu alebo ho bránia. Návrh zatiaľ nehovorí o potrebe mať súdne povolenie na vykonanie týchto rozhodnutí alebo postup, na základe ktorého, je možnosť sa na takéto rozhodnutie odvolať.
Opatrenie môže nezákonne obmedziť právo na slobodu prejavu, a to najmä ak sa bude uplatňovať na základe svojvoľne definovaného pojmu “obrana terorizmu”. Pojem bol zavedený do trestného zákona ako súčasť boja proti terorizmu (článok 421 zákona, ktorý bol prijatý 2.5.2014-1353). V záujme ochrany práva na slobodu prejavu je potrebné, aby úrady zabezpečili prísne súdne záruky.
Akákoľvek “databáza teroristov” by mala rešpektovať právo na súkromie, slobodu pohybu a právo na prezumpciu neviny.
Francúzska vláda tiež oznámila vytvorenie databázy jednotlivcov odsúdených alebo formálne vyšetrovaných v súvislosti s terorizmom. Tí, ktorí budú uvedení na zozname, budú musieť úradom nahlásiť akúkoľvek zmenu adresy alebo cestu do zahraničia. Nie je jasné, čo je potrebné k tomu, aby jednotlivec bol zo zoznamu odstránený, alebo, o ktorého jednotlivca má byť zoznam rozšírený. Samotná existencia databázy a podávanie správ ľudí uvedených na zozname, môžu porušovať právo na súkromný život, slobodu pohybu a právo na prezumpcie neviny.
Amnesty International už vyjadrila znepokojenie nad zatýkaním a stíhaním ľudí na základe obvinení z bránenia terorizmu, ktoré nasledovali po útokoch v Paríži. Zdá sa, že mnoho z týchto stíhaní porušuje právo na slobodu prejavu. Francúzske úrady musia zabezpečiť, aby ich odpovede na útoky neporušovali princípy a právo, ktoré chce samotná vláda dodržovať.