Autorka blogu Mabel Au, riaditeľka Amnesty International v Hongkongu
V tieto dni je ťažké spoznať ulice Hongkongu. Vzrušujúca energia plní hlavné cesty, ktoré sú preplnené protestujúcimi, ktorí majú v sebe nádej. Je to niečo, čo som nevidela odvtedy keď som bola mladou študentkou v 1989, keď sme vyšli do ulíc prejaviť solidaritu s protestujúcimi na námestí Tien-an-men. Ale ani vtedy nebolo v uliciach Hongkongu toľko ľudí, a ani odpoveď polície nebola taká brutálna. To, čo začalo takmer pred týždňom ako študentský protest sa rozrástlo do ďalších častí Hongkongu. Obyvatelia mesta žiadajú možnosť povedať ako je mesto riadené a kým.
Stojím na moste pred úradom ústrednej vlády a ťažko môžem uveriť svojim očiam – tisíce ľudí sedí na chodníku, vzdorujú dážďu a držia transparenty s nápismi: “Chcem všeobecné volebné právo”. Rečníci sa striedajú jeden po druhom, dávajú krátke 5minutové prezentácie. Dav tlieska a po prezentáciách spieva prodemokratické slogany. Spievajú piesne o slobode.
Obrazy polície, ktorá používa slzný plyn proti pokojným demonštrantom sú čerstvé v mysliach každého z nás. Dnes v noci sa ale zdá, že ľudia majú viac nádeje, sú viac pozitívni. Dnes tam nie je žiadna poriadková polícia. Pred pár dňami, keď demonštrácie začali, nikto nečakal, že udalosti sa vyvinú týmto spôsobom.
Minulý týždeň sa tak veľa ľudí zapojilo do demonštrácii, že polícia vyhlásila protesty na námestí za nelegálne a začala používať slzný sprej voči demonštrantom. Zanedlho začali aj zadržiavania, vrátane 17 ročného študenta Joshua Wonga, ktorého odviedli v putách. Nasledujúci deň sa ľudia v Hongkongu zobudili v hneve. Protesty pred vládnymi úradmi sa zväčšili. Stovky nových ľudí sa pripojilo k protestujúcim. Mnohí sú vybavení okuliarmi, slnečníkmi a igelitovými fóliami, ktoré ich môžu ochrániť pred slzným plynom.
Atmosféra bola v tom čase radostná. Niektorí demonštranti svoje názory vyjadrili aj prostredníctvom tanca. Situácia sa ale vyhrotila v nedeľu. Poriadková polícia bola v plnej zbroji poslaná na Harcourt ulicu, kde sa postavila proti tisícke mužov a žien, ktorí k nim kráčali vo vzdore. Na ceste rozkvitol rad dáždnikov vytvorený na ochranu pre slzným plynom. Venus Chengová z Amnesty International v Hong Kongu mi povedala, že bola svedkom stupňujúceho sa násilia: “Okolo 7 hodiny večer, ľudia stojaci na moste nad nami videli ako sa blíži dav poriadkovej polície. Niektorí mladí ľudia sa ich snažili zastaviť, ale boli napadnutí. Jeden demonštrant spadol na zem, kde bol napriek tomu ďalej bitý.“
Venus sa snažila muža odtiahnuť preč. Bola ale stiahnutá za ochranný štít policajného dôstojníka. Keď sa postavila na zem, druhý policajt jej nastriekal slzný plyn priamo do tváre, zatiaľ čo ďalší ju udrel do stehna. O chvíľu neskôr polícia začala striekať slzný plyn opäť. Venus a ostatní demonštranti boli nútení sa presunúť do inej štvrte.
“Aj keď som mala okuliare a masku, slzný plyn ma napínal na vracanie. Keď som bežala, tak som si nemohla udržať otvorené oči.“ Strety medzi políciou a demonštrantmi pokračovali do pondelkového rána.
Vzhľadom k silným verejným protestom voči policajnej agresii bola poriadková polícia stiahnutá a bol znova umožnený prístup k vládnym budovám. Nikto ale nevie ako dlho demonštrácie budú pokračovať a aká bude reakcia polície.
Situácia zostáva napätá.
“Čo znamenajú tieto protesty ?” pýtajú sa ma priatelia z celého sveta. Neexistuje ale žiadna jednoduchá odpoveď na túto otázku.
Slovo námestie Nebeského pokoja zaznievalo v posledných dňoch v rádiu, v televízii a na uliciach. Uvidíme, či tie protesty sú iné a budú predzvesťou zmeny.
Čo je jasné, je to, že ľudia sú pripravení povedať nahlas čo si myslia, a to je presne to, čo Hong Kong a Čína potrebuje.