TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
27. apríla 2023, 01.01 hod.
- Podmienky v dočasných táboroch, do ktorých sa po zemetraseniach v Turecku museli presunúť tisíce civilistov a civilistiek, nevyhovujú potrebám ľudí so zdravotným znevýhodnením.
- Ich zdravie ohrozuje nedostatok hygienických zariadení, ale aj chýbajúca odborná asistencia.
- Turecké orgány a humanitárne subjekty pôsobiace v Turecku musia urýchlene zabezpečiť inkluzívnosť prebiehajúcich humanitárnych programov.
Amnesty International vydala novú správu, v ktorej sa venuje nevyhovujúcim podmienkam v táboroch pre ľudí vysídlených po zemetraseniach. Organizácia upozorňuje, že v dočasných táboroch prehliadajú potreby vysídlených ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Amnesty International zverejnila správu s názvom „Všetci a všetky potrebujeme dôstojnosť“: Vylúčenie osôb so zdravotným znevýhodnením z humanitárnej pomoci po zemetraseniach v Turecku, vo štvrtok 27. apríla. Správa dokumentuje nevyhovujúce životné podmienky zdravotne znevýhodnených osôb v táboroch. Organizácia konštatuje, že turecké úrady a humanitárne subjekty pôsobiace v krajine pri svojich reakciách na katastrofu priamo ohrozili dôstojnosť a právo na zdravie ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Počas silných zemetrasení, ktoré zasiahli Turecko vo februári tohto roka, prišlo o život viac ako 48 000 ľudí a viac ako 100 000 ľudí utrpelo zranenia. Mnohí z nich prišli o končatiny alebo utrpeli iné zranenia s doživotnými následkami. Počet vysídlených ľudí sa odhaduje na 3,3 milióna. Približne 2,3 milióna z nich našli útočisko v stanových a kontajnerových táboroch. Podľa spoločného hodnotenia tureckej vlády a OSN možno zdravotné znevýhodnenie predpokladať až u 70 % zranených ľudí, ktorí prežili zemetrasenie.
Pri poskytovaní humanitárnej pomoci došlo k zanedbaniu špecifických potrieb ľudí so znevýhodnením
Na situáciu reagoval Matthew Wells, zástupca riaditeľky programu Amnesty International na výskum a dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách. „Obrovské ťažkosti, ktorým po zemetraseniach v Turecku čelí značná časť obyvateľstva, sa v prípade ľudí so zdravotným znevýhodnením ešte násobia. V rámci humanitárnej pomoci totiž došlo k zanedbaniu ich špecifických potrieb.“
Núdzové ubytovanie v táboroch navhrhli univerzálne, zdanlivo pre všetkých. Ubytovanie však nespĺňa špecifické požiadavky na dôstojný život pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Množstvo ľudí tak nemá rovný prístup k humanitárnej pomoci.
„Turecká vláda a humanitárni aktéri vrátane medzinárodných donorov musia okamžite prijať opatrenia, ktorými zabezpečia, aby humanitárna pomoc, ktorú v oblasti poskytujú, sprístupnili všetkým preživším vrátane ľudí so zdravotným znevýhodnením. Na napĺňanie ich potrieb musia nevyhnutne zabezpečiť aj odbornú pomoc a asistenciu,“ upozornil Wells.
Amnesty International si uvedomuje rozsah a závažnosť humanitárnej krízy spôsobenej zemetraseniami. Práva ľudí so zdravotným znevýhodnením však musia plne rešpektovať bez ohľadu na náročnosť mimoriadnej situácie.
Podmienky v táboroch pre vysídlených ľudí nespĺňajú humanitárne zásady, chýbajú asistenčné pomôcky i odborná starostlivosť
Správa Amnesty International vychádza z informácií zozbieraných pri výskume v južnom Turecku, v provinciách Adiyaman, Gaziantep, Hatay a Kahramanmaras. Výskumný tím Amnesty International uskutočnil v marci a apríli 2023 celkovo 131 rozhovorov s osobami, ktoré prežili zemetrasenie. Tím pritom zdokumentoval skúsenosti 34 osôb so zdravotným znevýhodnením (10 žien, 15 mužov a 9 detí). Medzi respondentmi a respondentkami bolo 19 ľudí s rôznymi druhmi znevýhodnenia, 26 príbuzných ľudí so znevýhodnením a 13 humanitárnych pracovníkov a pracovníčok zapojených do prebiehajúcich humanitárnych programov.
Vo všetkých 21 lokalitách, ktoré Amnesty International navštívila, ľudia s obmedzenou alebo žiadnou pohyblivosťou nemali prístup ku komunálnym hygienickým zariadeniam. Ako potvrdil humanitárny personál, nejde o výnimky, ale o spôsob, akým príslušné orgány navrhli dočasné útočiská pre vysídlenú populáciu. V dôsledku toho sa mnoho ľudí stalo závislými od opatrovateľstva a zdravotných pomôcok, ako sú plienky pre dospelých.
32-ročná Nurcan je v tábore fyzicky odkázaná na pomoc svojej rodiny, všade ju musia nosiť. Pre Amnesty International povedala: „Nemôžem ísť [sama] na toaletu. Nemôžem sa ísť osprchovať… Nemôžem sa dobre najesť. Bojím sa, že keby som tu jedla tak ako predtým, potrebovala by som na toaletu.“
13-ročné dievča, ktorému pri zemetrasení zahynula matka, prišlo počas zemetrasenia o nohu a v tábore musí používať plienky. Je odkázaná na starostlivosť svojej 18-ročnej sestry, ktorá ju prebaľuje a čistí. Jej sestra povedala pre Amnesty International: „Niekedy mám pocit, že je to nočná mora. Ale potom si uvedomím, že je to skutočnosť.“
51-ročná Fadime Cetin z mesta Kahramanmaras má rakovinu a sama sa stará o svojho manžela s Alzheimerovou chorobou a o dve deti s trvalými zdravotnými následkami zranení, ktoré utrpeli pri zemetrasení. Fadime porozprávala Amnesty International, ako ich rodinu vytiahli po piatich dňoch spod trosiek trojposchodového domu, v ktorom bývali. Časť ich rodiny pád budovy neprežila.
Aktuálne humanitárne programy núdzového bývania po zemetraseniach v Turecku nespĺňajú záväzky krajiny v oblasti ľudských práv ani humanitárne zásady inkluzívnosti a nediskriminácie
Takmer každá osoba so zdravotným znevýhodnením, s ktorou Amnesty International viedla rozhovor, je pri napĺňaní svojich základných potrieb odkázaná na svoje príbuzenstvo. Bez pomoci by sa títo ľudia nedostali ani k potravinovým či hygienickým balíčkom, ktoré si treba v tábore vyzdvihnúť na distribučných miestach.
Amnesty International tiež zdokumentovala nedostatok asistenčných pomôcok (napríklad vozíkov) a prerušenie špecializovanej zdravotnej starostlivosti (vrátane rehabilitačných služieb), keďže mnohé zdravotnícke zariadenia sa pri zemetrasení poškodili či zrútili. Samotný zdravotnícky personál bol medzi ľuďmi, ktorí zahynuli, respektíve je dnes medzi zranenými a vysídlenými.
Zo zistení vyplýva aj naliehavá potreba rozšíriť psychologickú pomoc a súvisiacu psychosociálnu podporu s cieľom napĺňať existujúce potreby a podchytiť nové problémy, ktoré sa v táboroch rozvíjajú.
Humanitárne programy po zemetraseniach v Turecku musia byť inkluzívne
Turecko je zmluvnou stranou Dohovoru o právach osôb so zdravotným znevýhodnením. Turecká vláda preto musí prijať opatrenia na podporu, ochranu a zabezpečenie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkým osobám so zdravotným znevýhodnením v plnom rozsahu.
Turecká vláda a humanitárne subjekty zapojené do pomoci po zemetraseniach musia zabezpečiť, aby mali ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich opatrovateľstvo v táboroch vhodné životné podmienky. To zahŕňa napríklad sprístupnenie hygienických zariadení či lepšiu organizáciu prideľovania humanitárnych balíčkov, ale aj systematický zber a analýzu údajov rozčlenených podľa veku, rodu a typu zdravotného znevýhodnenia, na základe ktorých budú môcť humanitárne subjekty zapojené do prebiehajúcich humanitárnych programov účinne zabezpečiť vysídleným ľuďom primerané služby.
„V podpore ľudí so zdravotným znevýhodnením po zemetraseniach sú zjavne zásadné nedostatky. Následky tejto humanitárnej katastrofy budú pociťovať celé generácie. Je veľmi dôležité, aby ľudia so zdravotným znevýhodnením mali rovnaký prístup k táborovým zariadeniam a službám. Humanitárne programy prebiehajúce v Turecku počas tejto bezprecedentnej krízy si vyžadujú väčšiu podporu od medzinárodných donorov, ktorí musia navýšiť svoju technickú a finančnú pomoc tak, aby dokázali bezodkladne napĺňať základné potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením,“ zdôraznil Nils Muižnieks, regionálny riaditeľ Amnesty International pre Európu.