TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
27. apríla 2023, 01.01 hod.
- Podmienky v táboroch nevyhovujú potrebám ľudí so zdravotným znevýhodnením.
- Ich zdravie ohrozuje nedostatok hygienických zariadení, ale aj chýbajúca odborná asistencia.
- Turecké orgány a humanitárne subjekty pôsobiace v Turecku musia urýchlene zabezpečiť inkluzívnosť prebiehajúcich humanitárnych programov.
Potreby vysídlených ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí boli po ničivých zemetraseniach v Turecku v rámci humanitárnej reakcie umiestnení do dočasných táborov, sú prehliadané, uvádza Amnesty International vo svojej novej správe.
Správa s názvom „Všetci a všetky potrebujeme dôstojnosť“: Vylúčenie osôb so zdravotným znevýhodnením z humanitárnej pomoci po zemetraseniach v Turecku, ktorú zverejnila Amnesty International vo štvrtok 27. apríla, dokumentuje nevyhovujúce životné podmienky zdravotne znevýhodnených osôb v táboroch. Organizácia konštatuje, že turecké úrady a humanitárne subjekty pôsobiace v krajine pri svojich reakciách na katastrofu priamo ohrozili dôstojnosť a právo na zdravie ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Počas silných zemetrasení, ktoré zasiahli Turecko vo februári tohto roka, prišlo o život viac ako 48 000 ľudí a viac ako 100 000 ľudí bolo zranených – mnohí z nich prišli o končatiny alebo utrpeli iné zranenia s doživotnými následkami. Počet vysídlených ľudí sa odhaduje na 3,3 milióna, pričom približne 2,3 milióna z nich našli útočisko v stanových a kontajnerových táboroch. Podľa spoločného hodnotenia tureckej vlády a OSN možno zdravotné znevýhodnenie predpokladať až u 70 % zranených ľudí, ktorí prežili zemetrasenie.
„Obrovské ťažkosti, ktorým po zemetraseniach čelí značná časť obyvateľstva, sa v prípade ľudí so zdravotným znevýhodnením ešte násobia, keďže v rámci humanitárnej pomoci došlo k zanedbaniu ich špecifických potrieb,“ uviedol Matthew Wells, zástupca riaditeľky programu Amnesty International na výskum a dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách.
Núdzové ubytovanie v táboroch bolo navrhnuté univerzálne, zdanlivo pre všetkých, no nespĺňa špecifické požiadavky na dôstojný život pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Množstvo ľudí tak nemá rovný prístup k humanitárnej pomoci.
„Turecká vláda a humanitárni aktéri vrátane medzinárodných donorov musia okamžite prijať opatrenia, ktorými zabezpečia, aby poskytovaná humanitárna pomoc bola dostupná pre všetkých preživších vrátane ľudí so zdravotným znevýhodnením. Na napĺňanie ich potrieb je nevyhnutná aj odborná pomoc a asistencia,“ upozornil Wells.
Amnesty International si uvedomuje rozsah a závažnosť humanitárnej krízy spôsobenej zemetraseniami, avšak práva ľudí so zdravotným znevýhodnením je potrebné plne rešpektovať bez ohľadu na náročnosť mimoriadnej situácie.
Podmienky v táboroch pre vysídlených ľudí nespĺňajú humanitárne zásady, chýbajú asistenčné pomôcky i odborná starostlivosť
Správa Amnesty International vychádza z informácií zozbieraných pri výskume v južnom Turecku, v provinciách Adiyaman, Gaziantep, Hatay a Kahramanmaras. Výskumný tím Amnesty International uskutočnil v marci a apríli 2023 celkovo 131 rozhovorov s osobami, ktoré prežili zemetrasenie, pričom zdokumentovali skúsenosti 34 osôb so zdravotným znevýhodnením (10 žien, 15 mužov a 9 detí). Medzi respondentmi a respondentkami bolo 19 ľudí s rôznymi druhmi postihnutia, 26 príbuzných ľudí s postihnutím a 13 humanitárnych pracovníkov a pracovníčok zapojených do prebiehajúcich humanitárnych programov.
Vo všetkých 21 lokalitách, ktoré Amnesty International navštívila, boli komunálne hygienické zariadenia neprístupné pre ľudí s obmedzenou alebo žiadnou pohyblivosťou. Ako potvrdil humanitárny personál, nejde o výnimky, ale o spôsob, akým boli dočasné útočiská pre vysídlenú populáciu navrhnuté. V dôsledku toho sa mnoho ľudí stalo závislými od opatrovateľstva a zdravotných pomôcok, ako sú plienky pre dospelých.
32-ročná Nurcan je v tábore fyzicky odkázaná na pomoc svojej rodiny, všade ju musia nosiť. Pre Amnesty International povedala: „Nemôžem ísť [sama] na toaletu. Nemôžem sa ísť osprchovať… Nemôžem sa dobre najesť. Bojím sa, že keby som tu jedla tak ako predtým, potrebovala by som na toaletu.“
13-ročné dievča, ktorému pri zemetrasení zahynula matka, prišlo počas zemetrasenia o nohu a v tábore musí používať plienky. Je odkázaná na starostlivosť svojej 18-ročnej sestry, ktorá ju prebaľuje a čistí. Jej sestra povedala pre Amnesty International: „Niekedy mám pocit, že je to nočná mora, ale potom si uvedomím, že je to skutočnosť.“
51-ročná Fadime Cetin z mesta Kahramanmaras má rakovinu a sama sa stará o svojho manžela s Alzheimerovou chorobou a o dve deti s trvalými zdravotnými následkami zranení, ktoré utrpeli pri zemetrasení. Fadime porozprávala Amnesty International, ako ich rodinu vytiahli po piatich dňoch spod trosiek trojposchodového domu, v ktorom bývali, pričom časť ich rodiny pád budovy neprežila.
Aktuálne humanitárne programy núdzového bývania po zemetraseniach nespĺňajú záväzky Turecka v oblasti ľudských práv ani humanitárne zásady inkluzívnosti a nediskriminácie.
Takmer každá osoba so zdravotným znevýhodnením, s ktorou Amnesty International viedla rozhovor, je pri napĺňaní svojich základných potrieb odkázaná na svoje príbuzenstvo. Bez pomoci by sa títo ľudia nedostali ani k potravinovým či hygienickým balíčkom, ktoré si treba v tábore vyzdvihnúť na distribučných miestach.
Amnesty International tiež zdokumentovala nedostatok asistenčných pomôcok (napríklad vozíkov) a prerušenie špecializovanej zdravotnej starostlivosti (vrátane rehabilitačných služieb), keďže pri zemetrasení došlo aj k poškodeniu či zrúteniu zdravotníckych zariadení a samotný zdravotnícky personál bol medzi ľuďmi, ktorí zahynuli, respektíve je dnes medzi zranenými a vysídlenými.
Zo zistení vyplýva aj naliehavá potreba rozšíriť psychologickú pomoc a súvisiacu psychosociálnu podporu s cieľom napĺňať existujúce potreby a podchytiť nové problémy, ktoré sa v táboroch rozvíjajú.
Humanitárne programy musia byť inkluzívne
Turecko je zmluvnou stranou Dohovoru o právach osôb so zdravotným znevýhodnením, a preto je turecká vláda povinná prijať opatrenia na podporu, ochranu a zabezpečenie plného a rovného využívania všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným znevýhodnením.
Turecká vláda a humanitárne subjekty zapojené do pomoci po zemetraseniach musia zabezpečiť, aby mali ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich opatrovateľstvo v táboroch vhodné životné podmienky. To zahŕňa napríklad sprístupnenie hygienických zariadení či lepšiu organizáciu prideľovania humanitárnych balíčkov, ale aj systematický zber a analýzu údajov rozčlenených podľa veku, rodu a typu zdravotného znevýhodnenia, na základe ktorých budú môcť humanitárne subjekty zapojené do prebiehajúcich humanitárnych programov účinne zabezpečiť vysídleným ľuďom primerané služby.
„V podpore ľudí so zdravotným znevýhodnením po zemetraseniach sú zjavne zásadné nedostatky. Následky tejto humanitárnej katastrofy budú pociťovať celé generácie. Je veľmi dôležité, aby ľudia so zdravotným znevýhodnením mali rovnaký prístup k táborovým zariadeniam a službám. Humanitárne programy prebiehajúce v Turecku počas tejto bezprecedentnej krízy si vyžadujú väčšiu podporu od medzinárodných donorov, ktorí musia navýšiť svoju technickú a finančnú pomoc tak, aby dokázali bezodkladne napĺňať základné potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením,“ zdôraznil Nils Muižnieks, regionálny riaditeľ Amnesty International pre Európu.
Viac o našej práci