Uniknutý návrh tzv. 11. justičného balíka („11. Yargı Paketi“) navrhuje zavedenie trestných sankcií zameraných na LGBTI+ ľudí v Turecku. Zástupkyňa riaditeľky Amnesty International pre Európu Dinushika Dissanayake v tejto súvislosti uviedla:
Amnesty International vydáva novú výskumnú správu: „Nemôžem dýchať“: Obvinenia z mučenia a iného zlého zaobchádzania počas protestov v marci. Organizácia v správe dokumentuje policajné násilie počas a po prevažne pokojných celonárodných protestoch. Demonštrácie vypukli potom, ako polícia 19. marca 2025 zadržala primátora Istanbulu a prezidentského kandidáta opozičnej Republikánskej strany ľudí (CHP) Ekrema İmamoğlua a 91 ďalších osôb. Amnesty vyzýva turecké orgány, aby bezodkladne, nezávisle, nestranne a účinne vyšetrili obvinenia z porušovania ľudských práv bezpečnostnými zložkami počas masových protestov v marci 2025. Niektoré prípady môžu podľa Amnesty International predstavovať mučenie.
Amnesty International vyzýva turecké bezpečnostné zložky, aby prestali s plošným používaním nadbytočnej sily proti pokojným protestujúcim. Protesty občianskej spoločnosti sa zintenzívnili potom, ako polícia zadržala istanbulského primátora kritického k prezidentovi, Ekrema İmamoğlu. Organizácia zároveň vyzýva na vyšetrenie nezákonných aktov násilia, ktorých sa polícia dopustila voči demonštrantom a demonštrantkám.
Súd oslobodil 45 členiek a členov hnutia Sobotné matky.
Turecký súd dnes vyniesol oslobodzujúci rozsudok nad znalkyňou v odbore súdneho lekárstva Şebnem Korur Fincancı v procese, v ktorom ju obvinili z „verejného hanobenia tureckého štátu“ podľa článku 301 tureckého Trestného zákona. Na správu o oslobodení Şebnem Korur Fincancı reagovala vedúca kampaní Amnesty International Turecko, Ece Milli:
Turecký súd vyniesol oslobodzujúci rozsudok v opakovanom súdnom procese s Mücellou Yapıcı, Hakanom Altınayom a Yiğitom Ekmekçim. Trojicu pôvodne odsúdili na tresty odňatia slobody na 18 rokov v súvislosti s masovými protestmi v parku Gezi v roku 2013. Tieto nespravodlivé rozsudky pritom súd zrušil už v septembri 2023. Na správu reagovala Milena Buyum, vedúca kampaní Amnesty International pre Turecko:
Nimet Tanrıkulu je turecká obrankyňa ľudských práv, ktorá od 29. novembra 2024 čelí obvineniam z „členstva v teroristickej organizácii“. Pred prvým pojednávaním, 4. marca 2025, Nimet prepustili z vyšetrovacej väzby v ženskej väznici Sincan v Ankare, istanbulský trestný súd č. 24 špecializovaný na závažné trestné činy ju však naďalej stíha na slobode. Amnesty International preskúmala obžalobu a považuje obvinenia vznesené voči Nimet Tanrıkulu za neopodstatnené. Amnesty International je presvedčená, že Nimet by mali zbaviť krivých obvinení.
Tento rok sa začal viacerými víťazstvami v oblasti ľudských práv. Ľudia z celého sveta naďalej dokazovali, že zmena je možná. Dúfame, že vás povzbudí množstvo pozitívnych zmien dosiahnutých za uplynulých šesť mesiacov. Za posledný polrok sa podarilo dosiahnuť zmeny zákonov, podporiť ľudí v núdzi a zabezpečiť spravodlivosť pre mnohých ľudí.
Profesorka Şebnem Korur Fincancı najradšej trávi čas doma so svojimi mačkami Simonou a Ululou, varí a počúva hudbu. Jej obľúbeným skladateľom je Beethoven. Profesorku v januári 2023 odsúdili za údajnú „propagandu teroristickej organizácie“ po tom, ako vyzvala na vyšetrenie obvinení, podľa ktorých turecká armáda používala v Iraku chemické zbrane. Şebnem sa proti svojmu odsúdeniu odvolala a uspela.
Právo na pokojné zhromažďovanie v Európe čelí vážnym útokom. Európske štáty čoraz viac stigmatizujú a kriminalizujú pokojných demonštrantov a demonštrantky a potláčajú ich práva. Amnesty International v novej výskumnej správe s názvom Nedostatočná ochrana a nadmerné obmedzenia: Právo na protest v 21 krajinách Európy uvádza, že analyzované krajiny zavádzajú neopodstatnené opatrenia na obmedzenie pokojných protestov a uchyľujú sa k čoraz represívnejším prostriedkom na potlačenie kritických hlasov.
Najvyšší súdu v Turecku potvrdil doživotný trest pre Osmana Kavalu. Okrem toho potvrdil aj 18-ročné tresty odňatia slobody pre Çiğdem Mater, Cana Atalaya, Mine Özerden a Tayfuna Kahramana.
V pondelok 10. júla vyprší mandát Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) prevádzkovať mechanizmus cezhraničnej pomoci pre Sýriu. BR OSN musí tento mandát predĺžiť aspoň o jeden rok. Zabezpečila by tak prísun humanitárnej pomoci, ktorá je životne dôležitá pre viac ako 4 milióny ľudí na severozápade Sýrie. Tento mechanizmus predstavuje jedinú možnosť, ako sa môžu dostať k potravinám, vode, bývaniu a zdravotnej starostlivosti ľudia, ktorí aj v dôsledku februárových zemetrasení čelia vážnym ťažkostiam pri napĺňaní základných životných potrieb.