TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
8. JÚNA 2026
- Výskum Amnesty International spochybňuje tvrdenia štátu o úspešnom potláčaní organizovaného zločinu podvodného podnikania na internete.
- Prepojenia medzi políciou a zločineckými skupinami pomohli niektorým podvodným centrám vyhnúť sa raziám.
- Amnesty vypočula 73 ľudí, ktorí prežili obchodovanie s ľuďmi; ani jeden nebol identifikovaný ani uznaný za obeť obchodovania s ľuďmi.
Kambodžská vláda prezentuje svoju kampaň proti centrám internetových podvodov ako veľký úspech. Veľkú väčšinu takýchto zariadení v krajine však nezlikvidovala a nedokázala ochrániť a podporiť tisíce ľudí vystavených obchodovaniu s ľuďmi, mučeniu a otroctvu.
Nová správa Amnesty International Prepadli cez sito: „Tvrdý zásah“ Kambodže proti podvodníckym komplexom dokumentuje, ako úrady vo veľkej miere zlyhali pri identifikácii obetí obchodovania s ľuďmi a vyvodzovaní zodpovednosti voči páchateľom.
Výskum Amnesty odhaľuje, že viaceré komplexy sa presťahovali, aby sa zásahom štátu vyhli, a prináša aj početné svedectvá o znásilneniach páchaných v týchto zariadeniach.
„Kambodžská vláda starostlivo budovala obraz úspešného boja proti organizovaným internetovým podvodom. Za každým titulkom o razii v podvodnom komplexe či zatknutí sú však ľudia, ktorí prežili otroctvo, mučenie a znásilnenie a ktorým sa dostáva len minimálna podpora,“ uviedla spoluriaditeľka Amnesty International pre východnú, juhovýchodnú Áziu a Tichomorie, Montse Ferrer.
„Vychvaľovaná operácia proti organizovanému zločinu zďaleka neurobila dosť na to, aby ukončila utrpenie ľudí uväznených v podvodných centrách. Viac ako 70 percent komplexov, ktoré Amnesty identifikovala, zrejme zásahy úplne obišli. V ďalších komplexoch neúčinné policajné zásahy prehliadli obete a ponechali ich napospas hroznému zneužívaniu. Zatiaľ čo vláda sama sebe tlieska za svoju prácu.“
Otroctvo, obchodovanie s ľuďmi, mučenie
V júni 2025 Amnesty International zverejnila správu, podľa ktorej sa viac než 50 podvodných centier v Kambodži stalo miestami rozsiahleho otroctva, obchodovania s ľuďmi, nútenej práce a mučenia. Fungovali ako väznice kontrolované organizovanými zločineckými skupinami.
Nová 150-stranová výskumná správa identifikuje ďalších 33 takýchto komplexov. Obsahuje aj svedecké výpovede ďalších 73 ľudí zo 16 krajín, ktorých počas vládnej kampane v týchto zariadeniach zadržiavali. Všetci opísali rovnaké vzorce zneužívania, ako sa uvádzajú v predchádzajúcej správe Amnesty.
Po zverejnení správy Amnesty spustila Kambodža v júli 2025 svoju doteraz najväčšiu operáciu proti prevádzkovateľom podvodných centier a prisľúbila, že zničí zločinecké siete zodpovedné za rozsiahle internetové podvody voči ľuďom po celom svete. Odvtedy bolo zatknutých viacero prominentných členov podvodných gangov a úrady tvrdia, že ukončili prevádzku viac než dvesto podvodných centier.
Zistenia Amnesty International však vážne spochybňujú skutočný dosah tejto kampane. Z 86 komplexov, ktoré Amnesty identifikovala, existujú dôkazy o zásahu štátnych orgánov len v 24 z nich. Amnesty zároveň získala dôkazy o hromadných prepusteniach alebo útekoch z ďalších siedmich zariadení.
Aj v prípadoch, keď k zásahom došlo, boli podľa Amnesty International často neúčinné, oslabovala ich zjavná spolupráca medzi vedením komplexov a políciou alebo to, že sa uskutočnili až pod tlakom verejnosti. V troch prípadoch polícia zasiahla, no Amnesty International následne vypočula obete, ktoré boli v týchto zariadeniach zneužívané aj po zásahu.
S obeťami sa zaobchádzalo ako so zločincami
Ľudia, ktorých Amnesty vypočula, pochádzali z Afriky, Latinskej Ameriky aj Ázie, čo poukazuje na nadnárodný charakter podvodného priemyslu. Jednou z preživších bola Winta, ktorú ako 16-ročnú vylákali z východnej Afriky falošnou ponukou práce na výletnej lodi. Následne sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. Počas vládnej kampane ju prevážali medzi jednotlivými komplexmi, aby sa vyhli polícii.
„Pripútali ma putami k stoličke a dva dni ma nútili stáť. Potom nás zbili a naložili do auta,“ povedala Winta.
Nakoniec ju spolu s ďalšími obeťami vyložili v noci na neznámom mieste. Keď prišla polícia, namiesto pomoci jej podľa jej slov pohrozili, že ju vrátia do komplexu. Keďže nemala kam ísť, obrátila sa na miestnych Kambodžanov, ktorí jej pomohli utiecť z oblasti. Jej príbeh odzrkadľuje opakujúci sa vzorec, v rámci ktorého kambodžské úrady zlyhali pri úlohe rozložiť zločinecké siete a zároveň vystavili preživších a preživšie ešte väčšiemu nebezpečenstvu.
Ani jedného zo 73 ľudí, s ktorými Amnesty International hovorila, oficiálne neuznali za obeť obchodovania s ľuďmi, hoci podľa organizácie všetci spĺňali medzinárodne uznávanú definíciu takejto obete.
Mnohí ľudia, ktorých oslobodili alebo ktorým sa podarilo z komplexov ujsť, skončili na ulici alebo ich zadržali v preplnených imigračných centrách. V niektorých prípadoch polícia obete obchodovania s ľuďmi vydierala a vyhrážala sa im. Preživší a preživšie nedostali dostatočnú pomoc ani od veľvyslanectiev svojich krajín.
Snažili sa ju zobudiť, ale už bola mŕtva – telá odvážala polícia
Zistenia naznačujú, že účinnosť celej kampane proti organizovanému zločinu podkopávala spolupráca medzi políciou a vedením podvodných komplexov. Viacerí ľudia povedali pre Amnesty International, že polícia pravidelne navštevovala komplex v provincii Prey Veng (PV01), dokonca aj kvôli odvozu tiel alebo len preto, aby si posedeli pri káve s manažérmi. Napriek tomu tam počas celej kampane nikoho nezatkli.
Mladá žena z Kene, Elise, uviedla, že v komplexe PV01 zažila bitku a bola svedkyňou smrti jednej ženy: „Snažili sme sa ju zobudiť, ale už bola mŕtva… Polícia len prišla po telo.“ Dodala, že polícia ostatných ľudí uväznených v zariadení neoslobodila.
Z výpovedí vyplýva, že manažéri niekedy vedeli o policajných zásahoch vopred a podarilo sa im utiecť alebo presunúť celý podnik na iné miesto. To naznačuje, že vedenie sa s políciou koordinovalo alebo s ňou tajne spolupracovalo.
„Povedali nám, že prichádza polícia. Naložili nás do autobusu a odviezli do hôr,“ uviedla jedna z preživších osôb.
Nová správa Amnesty obsahuje aj viacero svedectiev o sexuálnom násilí, ktorému čelili v podvodných centrách. Šesť žien opísalo znásilnenia a iné formy zlého zaobchádzania. Päť z nich uviedlo, že ich znásilnili manažéri alebo vedúci tímov; dve následne otehotneli. Brazílčanka Cecilia povedala, že jeden z manažérov núkol skupine pracovníkov, ktorí dosiahli úspechy v podvádzaní, aby ju znásilnili.
„Bolo to ako odmena za dobre vykonanú prácu. Povedal, že som ako ‚darček‘,“ uviedla.
Cecilia ukázala výskumnému tímu Amnesty International rozsiahle modriny, ktoré jej podľa jej slov spôsobil manažér bejzalovou pálkou po tom, ako zistil, že jej otec kontaktoval políciu.
Nedostatok transparentnosti
Napriek tomu, že kambodžské úrady vyhlasujú kampaň za úspešnú, nezverejnili podrobné informácie o tom, ktoré miesta vyšetrovali, ani dôkazy, ktorými by podopreli svoje tvrdenia o uzatvorení centier.
Na otázky Amnesty International týkajúce sa vyšetrovania vláda nereagovala. Zároveň novinárstvo a ľudia podieľajúci sa na záchrane obetí čelili zatýkaniu a zastrašovaniu. To ešte viac obmedzilo nezávislú kontrolu.
„Úplný nedostatok transparentnosti zo strany kambodžskej vlády znemožňuje overiť jej tvrdenia a podkopáva dôveru v celý proces. Nevyhnutným záverom je, že mnohí ľudia zodpovední za najhoršie zneužívanie v týchto komplexoch neboli postavení pred spravodlivosť,“ uviedla Montse Ferrer.
„Hoci kampaň viedla k prepusteniu tisícov ľudí z otroctva, vláda oslabila jej účinnosť nedôstojným zaobchádzaním s obeťami,“ zdôraznila Ferrer.
Výskum Amnesty International z apríla ukázal, že napriek prebiehajúcej kampani získalo štátne povolenia dvanásť kasín prepojených s podvodnými centrami. Nová správa identifikovala ďalšie štyri kasína, ktoré vo svojich plánoch uvádzali vlastníctvo budov využívaných ako podvodné centrá.
„Ak to kambodžská vláda myslí s ukončením otroctva a mučenia v tomto odvetví vážne, musí vyšetriť všetky komplexy a s nimi prepojené kasína. Povinnosťou vlády je riadne identifikovať a podporiť všetky obete obchodovania s ľuďmi a ďalších závažných porušení ľudských práv a odstrániť zlyhania, ktoré zabránili úspechu tejto kampane.Aj medzinárodné spoločenstvo môže urobiť viac. Tlak zo strany svetových predstaviteľov bol pravdepodobne hlavným dôvodom, prečo kambodžská vláda túto kampaň vôbec spustila. Naše zistenia však ukazujú, že úlohu ešte zďaleka nie je splnená a tlak treba zvýšiť. Zároveň treba vynaložiť viac finančných prostriedkov na podporu ľudí, ktorí prežili tieto zločiny,“ uzavrela Montse Ferrer.
Kontext situácie
Pre potreby tejto správy Amnesty International uskutočnila od júla 2025 do apríla 2026 rozhovory so 73 ľuďmi, ktorí prežili zadržiavanie v centrách podvodného podnikania. Pochádzali z Bangladéša, Brazílie, Číny, Ekvádoru, Eritrey, Etiópie, Ghany, Indonézie, Kene, Kolumbie, Libérie, Madagaskaru, Maroka, Nigeru, Ugandy a Venezuely.
Podľa medzinárodného práva má Kambodža povinosť identifikovať obete obchodovania s ľuďmi a zabezpečiť ich bezpečnosť. Musí im poskytovať ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a právnu pomoc a nesmie ich trestať za zločiny spáchané v dôsledku ich vykorisťovania.