Iba dva týždne pred stanoveným termínom zatvorenia utečeneckého tábora Dadáb dochádza zo strany úradov kenskej vlády k vedomému nátlaku na ľudí na úteku, aby sa vrátili do Somálska, kde im hrozí, že budú v dôsledku pretrvávajúceho ozbrojeného konfliktu zranení alebo zabití. Vyplýva to zo správy, ktorú dnes zverejnila Amnesty International.
Vláda oznámila v máji, že sa po zohľadnení otázok bezpečnostného, hospodárskeho a environmentálneho charakteru a kvôli nedostatočnej podpore od medzinárodného spoločenstva rozhodla zatvoriť najväčší utečenecký tábor na svete, v ktorom sa nachádza viac ako 280 tisíc ľudí na úteku pochádzajúcich prevažne zo Somálska. Odvtedy sa vyhlásenia vládnych úradníkov v médiách ako aj ich návštevy samotného tábora niesli v duchu vyhrážok, aby ľudia opustili tábor ešte pred jeho zavretím naplánovaným na 30. novembra 2016.
„Ľudia na úteku sa ocitli medzi dvoma mlynskými kameňmi. Úradníci kenskej vlády im tvrdia, že tábor musia opustiť do konca mesiaca, pretože v opačnom prípade budú donútení odísť bez akejkoľvek pomoci,“ povedala Michelle Kagariová, zastupujúca riaditeľka pre región východnej Afriky, Somálskeho polostrova a Veľkých jazier.
„Tieto kroky sú v rozpore s ubezpečením, ktoré dala kenská vláda medzinárodnému spoločenstvu, že všetkým ľuďom na úteku umožní dobrovoľnú repatriáciu, ktorá prebehne bezpečne a dôstojne.“
V auguste navštívili tábor Dadáb výskumný tím Amnesty International. Rozprávali sa s 56 jednotlivcami z tábora a skupinové diskusie viedli s ďalšími 35.
Medzi nimi boli aj dvaja bratia vo veku 15 a 18 rokov, ktorí v januári tohto roka odišli do Somálska, ale o štyri mesiace sa vrátili späť do Dadábu. Vraveli, že po príchode do Somálska im pred očami zabili otca a donútili ich, aby sa pridali k militantnej skupine aš-Šabáb. Napokon sa im podarilo utiecť a dostať sa späť do Dadábu.
OSN a mimovládne organizácie napomáhajúce procesu návratu z Dadábu do Somálska neposkytli ľuďom na úteku o hrozbách spojených s ozbrojeným konfliktom v Somálsku takmer žiadne informácie. Napríklad v auguste absolvovali návrat tisícky ľudí, avšak informácie zo strany Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) o bezpečnostnej situácii v Somálsku neboli aktualizované od decembra 2015, a to aj napriek rastúcej neistote v mnohých oblastiach. V súčasnosti prebieha aktualizácia informácií poskytovaných OSN a mimovládnymi organizáciami. Nie je však jasné, kedy bude aktualizácia dokončená, a do akej miery budú zverejnené informácie podrobné.
Somálsko, ktoré v súčasnosti čelí problému vnútorného presídlenia 1,1 milióna osôb, však nemá dostatok zdrojov, aby dokázalo zvládnuť návrat obrovského množstva ľudí na úteku z Dadábu. Služby vrátane zabezpečenia prístrešia, zdravotnej starostlivosti či vzdelania v Somálsku zúfalo chýbajú.
Väčšina ľudí na úteku, ktorí vypovedali pre Amnesty International, tvrdili, že odchod zvažujú iba kvôli hrozbám zo strany úradov kenskej vlády.
Kenská vláda a UNHCR tieto výpovede v júli a auguste preverili, pričom zistili, že iba 25% ľudí na úteku je ochotných sa vrátiť. Ľudia odôvodnili svoje rozhodnutie odísť hrozbami zo strany kenských úradov, ktorí tvrdili, že ak nepôjdu teraz, tak ich k tomu donútia násilím, a že nedostanú dávky UNHCR.
Hadi žil v Dadábe posledných 24 rokov. Amnesty International povedal: „Oni (kenské úrady) sa nás snažia nahnať do Somálska. Prišli do našej štvrti s mikrofónmi a prehlásili, že sa musíme zaregistrovať na odchod do Somálska… a že ak tak neurobíme teraz, budeme nútení odísť peši a deti niesť na chrbte.“
S jeho svedectvom sa zhoduje aj výpoveď Samiry, ktorá v tábore žila 8 rokov. „Ľudia veria, že po novembri sa už finančné balíčky podnecujúce návrat do Somálska rozdávať nebudú a prepravu im nik nezabezpečí. Presúvajú sa už teraz, aby neprišli o možnosť prepravy a dostali aj peniaze.“
Väčšina ľudí na úteku sa do Somálska vrátiť odmieta. Keňa ani medzinárodná spoločnosť im však neponúkli žiadne alternatívne možnosti. Neistota nie je jediným dôvodom, prečo sa mnohí z tých, ktorí sa rozprávali s Amnesty International, nechcú vrátiť. Je to aj kvôli chýbajúcim základným službám a strachu z diskriminácie.
Medzi tými, ktorí vyjadrili obavy, sú aj ľudia so zdravotným znevýhodnením a príslušníci menšín, pre ktorých návrat do Somálska neprichádza do úvahy, keďže k zavedeniu dodatočných ochranných opatrení v ich prospech stále nedošlo.
Mouna, matka zdravotne znevýhodneného dieťaťa, povedala: „V Somálsku nie sú pre ľudí so znevýhodnením žiadne zariadenia. Osobám na úteku patrí vo všetkom posledné miesto. Ak navyše máte deti so zdravotným znevýhodnením, ocitnete sa na úplnom konci radu čakajúceho na pomoc.“
Amina, matka šesťročného chlapca s albinizmom, povedala: „Ďalším podstatným dôvodom, prečo sa nechcem vrátiť, je skutočnosť, že ľudia o albinizme nič nevedia. Viacerí sa tu už vyjadrili, že môj syn je nemanželský, že je cudzinec. Kvôli tomu, že je iný, si ho doberali aj ostatné deti. Myslím si, že v Somálsku je to ešte horšie. Nezoženieme tam ani len krém, ktorý chráni jeho pokožku.“
Keni chýba podpora na medzinárodnej úrovni, čo sa prejavuje napríklad tak, že výzvy na získanie finančných prostriedkov sú chronicky podfinancované a ponuka miest na presídlenie zraniteľných ľudí na úteku tiež značne zaostáva. To všetko prispieva k hroznej situácii, v ktorej sa v súčasnosti nachádzajú obyvatelia tábora Dadáb. Keňa je jednou z desiatich krajín, ktoré prijali dokopy viac ako polovicu z 21 miliónov osôb na úteku registrovaných na celom svete.
„Čoraz väčšie obmedzenia kenskej vlády týkajúce sa ľudí na úteku zo Somálska prichádzajú práve v období šokujúceho zlyhania bohatých štátov, ktoré odmietajú prijať spravodlivý podiel zodpovednosti. Namiesto toho, že sa zameriavajú na vrátenie týchto ľudí do Somálska, kde im hrozí, že sa stanú obeťami ďalšieho porušovania ľudských práv, by sa mala medzinárodná komunita v spolupráci s Keňou radšej snažiť zabezpečiť dlhodobo-udržateľné riešenia,“ tvrdí Michelle Kagariová.
„Súvisí s tým aj navýšenie miest na presídlenie pre najzraniteľnejšie osoby na úteku. Zároveň však ide aj o to, aby Keňa zaručila dodržiavanie práv ľudí na úteku, a našla spôsob, ako ich začleniť do hostiteľskej spoločnosti mimo tábora, s plnou podporou medzinárodnej komunity.“
Pozadie
Informácie, ktoré sme získali od ľudí na úteku počas rozhovorov, boli overené aj prostredníctvom vládnych a mimovládnych zdrojov, ktorých ľudia pracujú v tábore Dadáb a zároveň sa zaoberajú utečeneckou politikou. Výskumný tím tiež preskúmal hlavné závery existujúceho výskumu o situácii ľudí na úteku v Keni, všetky príslušné vnútroštátne právne predpisy a dokumenty týkajúce sa danej politiky.
Keňa prijala vyše 500 tisícosôb na úteku, pričom minimálne 330 tisíc je somálskeho pôvodu. Z nich sa okolo 260 tisíc nachádza v utečeneckom tábore Dadáb. Podpora, ktorú Keňa dostáva od medzinárodnej komunity, je však obmedzená. UNHCR podala výzvu na získanie finančných prostriedkov pre Keňu vo výške 272 miliónov dolárov. Z danej sumy sa do 31. októbra 2016 podarilo získať iba 38%. V roku 2015 bolo z Kene presídlených 5001 osôb na úteku. Vyše 3500 z nich sa dostalo do Spojených štátov. Do krajín EÚ bolo presunutých iba 671 zraniteľných ľudí na úteku. V roku 2016 bolo zatiaľ 1678 presunov do Spojených štátov a 118 do krajín EÚ.
V posledných rokoch došlo k niekoľkým útokom zo strany aš-Šabáb vrátane útoku na obchodné centrum Westgate v Nairobi v roku 2013 a útoku na univerzitu v meste Garissa v roku 2015. Zároveň sa zdá, že bezpečnostná situácia v Somálsku sa zlepšuje. To všetko prispieva k tomu, že kenské úrady vyvíjajú väčší tlak na repatriáciu somálskych ľudí na úteku.
Vojnový konflikt, ktorý sužuje Somálsko, trvá už dlhšie ako dve desaťročia. V dôsledku bojov medzi vládnymi ozbrojenými silami, ktoré majú podporu jednotiek Africkej únie, a militantnou skupinou aš-Šabáb dochádza k porušovaniu ľudských práv civilného obyvateľstva a devastovaniu základných služieb a infraštruktúry.