De facto úrady na Kryme zlyhali vo vyšetrení sérií únosov a mučení svojich kritikov. Uchýlili sa k nemilosrdnej kampani zastrašovania, ktorá má umlčať disent. Uviedla to Amnesty International na tlačovom brífingu pri príležitosti prvého výročia anexie.
Porušenia práv na slobodu vyjadrovania, zhromažďovania a združovania zvýrazňujú spôsob akým fungujú úrady na Kryme. Tie majú na konte celý zoznam porušení ľudských práv, ktoré sa týkajú proukrajinských médií, krymských Tatárov a kritikov režimu.
„Odkedy Rusko anektovalo Krym, používajú tamojšie úrady množstvo drsných postupov na potlačenie disentu. Séria únosov od marca do septembra roku 2014 prinútila mnohých kritikov k odchodu z regiónu. Tí, ktorí zostali, čelia prenasledovaniu a obťažovaniu. Úrady sú odhodlané umlčať ich,“ povedal John Dalhuisen, riaditeľ Amnesty International pre Európu a strednú Áziu.
Únosy a mučenie – neexistuje skutočné vyšetrovanie
Od pripojenia Krymu k Rusku bolo unesených najmenej sedem ľudí, pričom ich osud nie je známy. Jednu ďalšiu unesenú osobu našli mŕtvu, so známkami mučenia na tele.
Amnesty International zdokumentovala zmiznutie troch krymských Tatárov. 19- ročného Islyama Dzhepparova a 23- ročného Dzhevdeta Islyamova, prinútili v septembri 2014 štyria muži v čiernych uniformách nastúpiť do dodávky. Odvtedy sú nezvestní. 39- ročného Reshata Ametova uniesli počas demonštrácie v marci minulého roku. Jeho telo našli so známkami mučenia. Dodnes za to nikto nenesie zodpovednosť.
Andriy Schekun, predseda organizácie Ukrajinský dom, ktorá propaguje ukrajinský jazyk a kultúru, bol v marci 2014 unesený proruskými bojovníkmi. 11 dní ho zadržiavali na tajnom mieste a napokon ho zabili elektrickým prúdom. Potom jeho telo odovzdali ukrajinskej armáde. Opäť za to nikto nenesie zodpovednosť. O dva mesiace neskôr zmizli ďalší traja členovia organizácie. Dodnes sú nezvestní.
„Krymské autority tvrdia, že vyšetrujú všetky únosy a všetky prípady mučenia. Avšak dodnes sme nevideli žiadny dôkaz o tom, že by tak naozaj robili,“ povedal John Dalhuisen.
Tvrdé zásahy proti médiám
Úrady tiež na Kryme vytvárajú atmosféru strachu. Zastrašovaním a reštriktívnymi zákonmi sa snažia umlčať médiá a mimovládne organizácie. 26. januára sa uskutočnila razia v sídle krymsko-tatárskej televízie ATR. Prerušili vysielanie a zhabali dokumenty, ktoré boli až z februára minulého roka.
Televízia si dávala pozor na slová už pred raziou, nepoužívala napríklad slová anexia a okupácia. Niekoľkí vedúci členovia redakcie totiž dostali od úradov varovanie a ich vysielanie bolo označené za extrémistické. Úrady pridali aj hrozbu trestného stíhania.
Niekoľko novinárov a blogerov už zo strachu z perzekúcie z Krymu utieklo. Je medzi nimi aj známa pro-ukrajinská blogerka Elizaveta Bogutskayová. Úradníci z Centra na boj proti extrémizmu prehľadali jej byt, zhabali jej údaje a Elizavetu predvolali na vypočúvanie.
Po anexii úrady žiadali od všetkých médií, aby znovu požiadali o registráciu. QHA, známa krymsko-tatárska tlačová agentúra, registráciu bez udania dôvodov nedostala.
Neexistuje právo na protest ani oslavu krymsko-tatárskej kultúry
Verejné protesty boli na Kryme zakázané. Na kultúrne podujatie alebo demonštráciu organizovanú krymskými Tatármi treba mať povolenie. Väčšinou ho nedostanú. A ak áno, tak sa akcia musí konať na odľahlom mieste. Takéto povolenie dostávajú najmä tradičné spomienkové podujatia.
Zaniklo a zmizlo aj mnoho významných nezávislých organizácií, najmä tých zaoberajúcich sa ľudskými právami. Organizácia Mejlis, zastupujúca krymských Tatárov, nebola tamojšími úradmi uznaná. Jej poprední členovia sa stali obeťami prenasledovania a obťažovania.
“Rok po anexii Krymu môžeme zhrnúť postoj tamojších úradov a ich ruských pánov jednoducho – buď sa vám to páči, môžete odísť alebo byť ticho,“ povedal John Dalhuisen.
“Medzinárodné spoločenstvo nemá chuť zatlačiť na Rusko a primäť ho k obnove územnej celistvosti Ukrajiny. Prinajmenšom by však malo na Rusko vyvinúť väčší tlak v oblasti rešpektovania práv všetkých obyvateľov Krymu.“