Malajzia musí zrušiť zákaz vycestovania pre Zunara a ostatné kritiky vlády

Malajzijské úrady musia ihneď zastaviť svojvoľný zákaz cestovania pre karikaturistu a politického aktivistu Zulkifleeho Anwara Ulhaqueho (Zunara), ktorému od 17. októbra 2016 odmietli vycestovať z krajiny.

Zunar otvorene kritizuje miestnu vládu a čelí deviatich obvineniam z protištátnej činnosti. Tie sa tiež týkajú Zunarových tweetov v ktorých kritizuje Federálny súd, ktorý odsúdil 10. februára 2015 bývalého opozičného vodca a väzňa svedomia Anwara Ibrahima na 5 rokov do väzenia za údajnú “sodomiu”.

Dňa 17. októbra 2016 cestoval Zunar do Singapuru cez medzinárodné letisko v Kuala Lumpur, aby sa zúčastnil súkromného fóra. Pri kontrole bol ale zastavený imigračným úradníkom, ktorý ho informoval o tom, že mu bolo nariadené, aby Zunarovi neumožnil vycestovať z krajiny. Avšak do tejto doby nebol stanovený dátum Zunaroveho súdneho procesu a Zunarovi bolo skôr normálne povolené slobodne cestovať, dokonca aj potom čo bol zadržaný. Malajské úrady musia predložiť jasný, platný a legálny dôkaz o tom, prečo bol taký zákaz implementovaný. Zatiaľ žiadne takéto vysvetlenie úrady nepodali.

Svojvoľný zákaz cestovania voči kritikom vlády je značným porušením práva na slobodný pohyb osôb. Takéto činy tiež potláčajú práva na slobodu vyjadrovania, ktoré sú uvedené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. V medzinárodnom práve má každý právo vyjadriť svoj vlastný názor a tiež slobodne cestovať bez toho, aby mu v tom mohol ktokoľvek svojvoľne brániť. Právo na slobodný pohyb osôb je ďalej ukotvené v článku 9 malajzijskej ústavy.

Amnesty International nahliada na tento zákaz ako na jeden z ďalších krokov, ktorými sa malajzijské úrady snažia umlčať kritikov vlády. Od doby, kedy bol Zunar zadržaný zostáva otvoreným kritikom malajzijské vlády, doma aj v zahraničí a stále používa vlastné karikatúry na to aby dal najavo obvinenia z korupcie a ďalších zlých praktík, ktorých sa vláda v krajine dopúšťa.

Ďalšími aktivistami u ktorých sa zákaz cestovania premlčal sú Maria Chin Abdulláhova, predsedníčka koalícia neziskových organizácií bojujúcich za spravodlivé voľby v krajine, zákaz udelený v máji 2016 a Hishamuddin Rais, právnik a politický aktivista má zákaz od decembra 2015.

Zákaz cestovať je spôsob, akým brzdí vláda prácu ľudsko-právnych ochrancov a ďalších vládnych kritikov. Predloženie týchto zákazov malajzijským súdom ale situáciu ešte zhoršuje, procesy bývajú väčšinou zdĺhavé a ťažkopádne a stoja nemalé finančné prostriedky.

Amnesty International vyzýva malajzijské orgány, aby rešpektovali a chránili práva na slobodu vyjadrovania, čo znamená tiež zrušenie cestovných obmedzení, ktoré porušujú medzinárodne uznávané ľudské práva, sú protiústavné a bývajú ukladané bez akéhokoľvek procesu.

Organizácia tiež opätovne zdôrazňuje výzvy k zrušeniu všetkých obvinení proti Zunarovi a ďalším, ktorí sú trestne stíhaní za svoje pokojné politické aktivity a žiada urýchlené kroky na zrušenie reštriktívnych zákonov akými sú Sedition Act (zákon proti protištátnej činnosti), Film Censorship Act and Section 233 of the Communications and Multimedia Act 1998 (zákon proti cenzúre médií, filmu a komunikácií) a začať implementovať Peaceful Assembly Act (zákon o slobode zhromažďovania) alebo žiadame aspoň pozmenenie týchto zákonov tak, aby boli v súlade so znením medzinárodných ľudských práv.

Pozadie prípadu

Od roku 2009 sú Zunarove knihy konfiškované alebo nie je možné ich kupovať, jeho kancelária, tlačiari a spolupracovníci bývajú obťažovaní.

V posledných rokoch ochrancovia ľudských práv, opoziční politici, novinári a akademici bývajú tiež terčom útokov prostredníctvom rôznych represívnych zákonov, tak aby bol potlačený disent v Malajzii. Desiatky ľudí čelí súdnym stíhaniam za nenásilné vyjadrovanie vlastných názorov, či za zúčastnenie sa na pokojných protestoch.

Právo na život a osobná sloboda sú garantované Federálnou ústavou. Podľa malajzijského zákona zákazy cestovania môžu byť udeľované, ale len za výnimočných okolností, akými sú napríklad vyhýbanie sa plateniu daniam.