Tento rok oslavuje Maratón písania listov svoje 25 výročie. Celosvetová kampaň Amnesty International podporila už viac ako 200 ľudí a skupín.
Je to už štvrťstoročie, čo sa ľudia spájajú pri tomto podujatí a konajú proti nespravodlivosti, píšu listy a podpisujú petície na podporu tých, ktorých ľudské práva boli porušené. Niektorých uväznili za pokojné vyjadrenie svojich názorov. Iní sa stali terčom útokov pre to, kým sú alebo koho milujú. Ďalší čelili kriminalizácii jednoducho preto, že sa ocitli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.
Od začiatku kampane Maratón písania listov v roku 2001 ľudia podnikli viac ako 50 miliónov krokov – písali listy a e-maily, posielali pohľadnice, podpisovali petície či zverejňovali príspevky na sociálnych sieťach. No zapájali sa aj ďalšími spôsobmi. Úžasné podporovateľstvo Amnesty písalo solidárne odkazy ľuďom, ktorých práva sú porušované, ale aj naliehavé výzvy tým, ktorí majú právomoc situáciu zmeniť.
Ľudia konali, pretože veria, že nádej a ľudskosť môžu zvíťaziť nad strachom.
Výsledkom je, že viac ako sto ľudí, ktorých prípady boli súčasťou kampane Maratón písania listov, sa dočkalo pozitívnej zmeny svojej situácie. Ľudia, ktorí boli nezákonne zadržiavaní, sa dostali na slobodu. Rodiny sa opäť spojili a podarilo sa dosiahnuť spravodlivosť. Rovnako dôležité je, že ľudom, ktorí čelili porušovaniu svojich práv, sme pripomenuli, že sa na nich nezabudlo.
Tu sú príbehy niektorých z nich. Podpora ľudí, ako ste vy, im zmenila život. V niektorých prípadoch dokonca aj zachránila.
Germain Rukuki – Burundi
Germaina Rukukiho, obrancu ľudských práv z Burundi, 30. júna 2021 prepustili z väzenia po štyroch rokoch z 32-ročného trestu. Súd ho uznal za vinného z viacerých vykonštruovaných obvinení súvisiacich s jeho prácou v oblasti ľudských práv. Do väzenia sa dostal ešte predtým, ako mohol prvýkrát držať v náručí svoje najmladšie dieťa, ktoré sa narodilo len niekoľko týždňov po jeho zatknutí v júli 2017.
V rámci kampane Maratón písania listov 2020 státisíce ľudí na celom svete požadovali Germainovo prepustenie.
„Som nesmierne vďačný za podporu, ktorú som dostal od organizácií na ochranu ľudských práv v čase, keď ma svojvoľne zadržiavali vo väzení, aj po prepustení na slobodu. Byť súčasťou kampane Amnesty International Maratón písania listov bolo neuveriteľné. Množstvo správ a listov od podporovateľov z celého sveta mi dodalo silu a odvahu a utvrdilo ma v odhodlaní brániť ľudské práva,“ povedal Garmain.
Yves Makwambala and Fred Bauma – Konžská demokratická republika
Mladých aktivistov Yvesa Makwambalu a Freda Baumu v Konžskej demokratickej republike prepustili na slobodu koncom augusta 2016. V rámci kampane Maratón písania listov 2015 podniklo kroky za ich prepustenie neuveriteľných 170-tisíc ľudí.
„Každý list, každá návšteva, každé slovo nás posilnili a utvrdili v našom odhodlaní pokračovať v tomto dlhom, no spravodlivom boji za slobodu a demokraciu,“ povedal Yves.
Seán Binder – Grécko
V januári 2026 grécky súd oslobodil od všetkých obvinení obrancu ľudských práv Seána Bindera a ďalších 23 ľudí spojených s mimovládnou organizáciou vykonávajúcou pátracie a záchranné operácie na mori. Po rokoch súdneho konania tak Seánovi konečne už nehrozí 20 rokov väzenia za to, že pomáhal utečencom.
Jeho humanitárna práca zachraňovala životy, no úrady sa z neho – podobne ako z mnohých ďalší ľudí v Grécku – snažili urobiť zločinca prostredníctvom kriminalizácie pomoci ľuďom v núdzi. Amnesty International vyzývala na stiahnutie obvinení voči Seánovi od roku 2018.
V roku 2019 sa Seán stal súčasťou kampane Maratón písania listov a státisíce ľudí na celom svete podnikli kroky na jeho podporu. Písali listy, posielali správy a požadovali spravodlivosť.
Osem rokov po tom, ako Amnesty po prvýkrát vyzvala na stiahnutie obvinení, Seána napokon oslobodili.
„Cítim obrovskú úľavu, že najbližších 20 rokov nestrávim vo väzenskej cele. Zároveň je však znepokojujúce, že takáto možnosť vôbec existovala.“ povedal Seán.
Seánov príbeh je silnou pripomienkou toho, čo môže dosiahnuť spoločné úsilie.
Moses Akatugba – Nigéria
Moses Akatugba mal 16 rokov, keď ho v roku 2005 zatkla polícia na juhu Nigérie pre podozrenie z ozbrojenej lúpeže a krádeže troch telefónov. Polícia ho počas výsluchov mučila, bila a na celé hodiny ho zavesili dolu hlavou na stropný ventilátor. Kliešťami mu vytrhávali nechty, aby ho prinútili podpísať „priznanie“, ktoré bolo o osem rokov neskôr jediným podkladom pre uloženie trestu smrti.
Po 10 rokoch vo väzbe a po tom, ako v rámci kampane Maratón písania listov 2014 poslali ľudia z celého sveta 800-tisíc listov, udelil Mosesovi 28. mája 2015 milosť guvernér štátu Delta v Nigérii. Vďaka tejto obrovskej vlne solidarity môže dnes Moses rozprávať svoj príbeh.
„Som ohromený. Ďakujem Amnesty International a jej aktivistom za obrovskú podporu, vďaka ktorej som v tejto situácii zvíťazil. Členovia a aktivisti Amnesty International sú moji hrdinovia,“ povedal Moses.
Rita Mahato – Nepál
V roku 2009 sa obrankyni ľudských práv Rite Mahato vyhrážali smrťou, znásilnením a únosom za to, že pomáhala ženám v Nepále, ktoré zažili násilie. Pracovala ako zdravotná poradkyňa v Centre pre rehabilitáciu žien (WOREC), poprednej mimovládnej organizácii v Nepále. Polícia však Rite neposkytla ochranu ani vyhrážky nevyšetrila. Keď Amnesty zaradila jej prípad do Maratónu písania listov 2009, školy, univerzity a ďalšie inštitúcie z celého sveta jej začali posielať listy, pohľadnice a ďalšie materiály na podporu. Publicita a plagáty sa rozšírili natoľko, že polícia a miestne úrady začali Ritu kontaktovať a poskytovať jej podporu. Vďaka tomu sa cítila menej osamelá. A hoci sa obťažovanie skončilo, Rita pokračuje v boji za to, v čo verí.
„Aj dnes naďalej pracujem v oblasti ľudských práv a [špecificky] práv žien a budem v tom pokračovať. Práca v oblasti ľudských práv nie je jednoduchá. Naďalej sa nechám inšpirovať k tomu, aby som odvážne a odhodlane upozorňovala na hlasy ľudí, ktorých nik nepočúva. Chápem pritom význam a zodpovednosť práce v oblasti ľudských práv a význam spolupráce a spoločného úsilia. Všetko je pre mňa jednoduchšie teraz, keď viem, že nie som sama,“ povedala Rita.
Aleksandra (Saša) Skočilenko – Rusko
Ruskú umelkyňu Alexandru Skočilenko zatkli za protest proti ruskej rozsiahlej invázii na Ukrajinu. V marci 2022 v supermarkete vymenila cenovky za papierové štítky s informáciami, ktoré ruské štátne médiá cenzurovali. Obvinili ju z „vedomého šírenia nepravdivých informácií o ozbrojených silách Ruskej federácie“ a v decembri 2023 ju odsúdili na sedem rokov väzenia.
V roku 2024 Sašu napokon prepustili v rámci rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a Bieloruskom na jednej strane a Spojenými štátmi, Nemeckom, Nórskom, Poľskom a Slovinskom na druhej strane. K jej prepusteniu čiastočne prispel aj medzinárodný tlak v rámci kampane Maratón písania listov 2022. Saša dnes žije v exile v Nemecku.
„Ďakujem vám za všetku podporu, ktorú ste mi poskytovali, keď som bola vo väzení. Pomohla mi prežiť. Pomohla mi veriť v zázraky. Vďaka vašej podpore som tu,“ povedala Saša.