Menej smrtiace zbrane ako nástroj potláčania protestov

Amnesty International dnes zverejnila interaktívnu digitálnu mapu, ktorá odhaľuje šokujúci nárast represívnych opatrení voči demonštrujúcim zo strany štátnych zložiek. Organizácia uviedla, že štátne zložky na celom svete sa pri snahe o potláčanie protestov čoraz častejšie uchyľujú k nezákonnému použitiu sily a zavádzaniu represívnych právnych predpisov. Aj zásahy, pri ktorých ozbrojené zložky proti protestujúcim nenasadzujú smrtiace, ale tzv. menej smrtiace zbrane, vedú k mnohým prípadom vážneho poškodenia zdravia a úmrtiam.

Mapa, ktorá je súčasťou celosvetovej kampane Amnesty International s názvom Protect the Protest (Máme právo kričať za práva) prináša prehľad o početnom porušovaní ľudských práv protestujúcich. Vlády a štátne úrady sa k demonštráciám častokrát stavajú skôr ako k hrozbe než ako k právu. Svoju úlohu vidia viac pri ich potláčaní než v snahe o ochranu práva na pokojný protest. Výsledkom tohto stavu je, že tisíce ľudí počas demonštrácií nezákonne rozháňajú, zatýkajú, bijú a dokonca zabíjajú. Mnohí ľudia čelia represiám aj po skončení protestov, a to len preto, že sa na demonštráciách zúčastnili.

Právo na protest nie je privilégium

Výskumný pracovník Amnesty International pre vojenské, bezpečnostné a policajné otázky Patrick Wilcken upozorňuje, že právo na pokojný protest nie je privilégium. Štáty majú povinnosť toto právo rešpektovať, chrániť a uľahčovať jeho uplatňovanie. „Právo na protest čelí na celom svete čoraz väčšiemu ohrozeniu. Úrady použili nezákonnú silu proti demonštrujúcim vo viac ako 85 krajinách. Od zneužívania právomocí a neprimeraného používania sily, svojvoľného zatýkania a zadržiavania až po mučenie, nútené zmiznutia a štátom schválené zabíjanie –⁠ táto mapa dokumentuje tvrdé represie, ktorým čelia protestujúci ľudia v rôznych kútoch sveta –⁠ a je to desivé,“ uviedol Wilcken.

Iránske úrady v snahe o potlačenie celonárodných protestov nezákonne zabili stovky protestujúcich a svojvoľne zadržali desaťtisíce ľudí vrátane detí. Nespočetné množstvo protestujúcich vo väzbe čelilo mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu vrátane sexuálneho násilia. Mnohých ľudí vo vykonštruovaných a hrubo nespravodlivých procesoch odsúdili na smrť a následne svojvoľne popravili. V Číne nik nemôže protestovať bez toho, aby mu hrozilo prenasledovanie a trestné stíhanie. Obrovské množstvo ľudí väznia len za to, že vyjadrili svoj kritický názor na vládne politiky. Zoznam obrancov a obrankýň ľudských práv a občianskej spoločnosti v ohrození na celom svete neustále rastie. Tieto represie sa musia okamžite skončiť.

Používanie menej smrtiacich zbraní pri potláčaní protestov toto konanie nelegitimizuje

Táto interaktívna mapa je prvou svojho druhu a odhaľuje zneužívanie slzotvorného plynu, gumových a pogumovaných projektilov, dráždivého kapsaicínového spreja či obuškov. Tieto metódy sa súhrnne nazývajú menej smrtiace zbrane a polícia, ako aj ďalšie bezpečnostné zložky ich používajú v neprimeranom rozsahu a nezákonným spôsobom, pri ktorom dochádza k ohrozeniu zdravia i života. Bezpečnostné zložky častokrát využívajú menej smrtiace zbrane na obťažovanie, zastrašovanie, trestanie alebo rozháňanie demonštrantov a demonštrantiek. Tým štát porušuje právo na pokojné zhromažďovanie.

„Je šokujúce, že aj napriek rozšírenému zneužívaniu menej smrtiacich zbraní neexistuje žiadna globálna kontrola ich výroby, používania a obchodovania s týmito prostriedkami. Táto mapa odzrkadľuje potrebu medzinárodnej dohody, ktorá by regulovala obchod s týmto druhom zbraní a prostriedkov. Je dôležité, aby menej smrtiace zbrane nekončili v rukách polície, ktorá ich môže zneužívať,“ dodal Wilcken.

Amnesty International interaktívnu mapu aktualizuje v reálnom čase. Ukazuje sa tak mrazivý obraz každodennej reality protestujúcich na celom svete. Vďaka mape môžete „naživo“ sledovať, akým hrozbám čelia účastníci a účastníčky protestov v jednotlivých krajinách. Okrem toho mapa obsahuje aj podrobné informácie o platných právnych predpisoch týkajúcich sa protestov, rozsudkoch medzinárodných súdov a príslušných publikáciách OSN. Nájdete v nej aj informácie o tom, čo môžete robiť, aby ste vy a vaši blízki pomohli chrániť právo na protest.

Pandemické opatrenia sa dodnes zneužívajú ako rúško pri potláčaní pokojných protestov

Právo na protest bolo počas pandémie COVID-19 z dôvodu ochrany verejného zdravia celosvetovo značne obmedzené. Niektoré štáty však pandémiu zneužili ako zámienku na ďalšie obmedzenia a porušovanie práva na pokojné zhromažďovanie.

Podľa Human Rights Measurement Initiative majú mnohé krajiny problém vrátiť sa späť k predpandemickým štandardom v oblasti ľudských práv. Napríklad Angola získala v indexe organizácie za rok 2023 v oblasti práva na zhromažďovanie a združovanie iba 3,4 bodu z 10.

Elizabeth Campos, aktivistka z angolského Hnutia za účasť žien v politike, popisuje realitu protestov v jej krajine takto: „Účasť na protestoch je vždy skúsenosťou blízkou smrti. Odchádzame od svojich rodín, ale nemáme istotu, že sa k nim po proteste vrátime. Angola je krajinou, kde demokracia existuje len na papieri. Neustále musíme znášať prejavy inštitucionálneho násilia. Pokojné protesty sa môžu v okamihu zmeniť na veľmi násilné. Preto zakaždým, keď sa vrátim k svojim dcéram a vnúčatám, oslavujem.“

Na základe monitoringu Amnesty International sa v roku 2022 vyskytli dôveryhodné obvinenia z použitia nezákonnej sily zo strany štátnych bezpečnostných zložiek proti pokojným protestujúcim v najmenej 86 zo 156 krajín. V 37 krajinách bezpečnostné sily použili proti demonštrantom smrtiace zbrane. Strelné zbrane nie sú vhodné na ovládanie davu a polícia by ich nikdy nemala použiť na rozohnanie zhromaždenia.

V Indii sa úrady voči ľuďom protestujúcim proti vláde uchýlili k použitiu strelných zbraní, slzotvorného plynu, obuškov, vypnutiu internetu a dokonca k násilnému vysťahovaniu. V Číne sa ľudia účasťou na proteste vystavujú riziku, že stratia právo na vzdelanie a bývanie. V Peru si nezákonné použitie smrtiacej sily zo strany bezpečnostných síl vyžiadalo počas protestov 49 mŕtvych. Z celosvetového výskumu Amnesty International tiež vyplýva, že vo viac ako polovici krajín, ktorými sa zaoberá vo svojej výročnej správe, došlo k svojvoľnému zatýkaniu protestujúcich.

Zistite viac o našej práci