Amnesty International (AI) víta prepustenie najmenej siedmich mjanmarských väzňov svedomia, medzi ktorými je i U Win Tin. Ten bol zadržiavaný 19 rokov a bol jedným z najdlhšie zadržiavaných politických väzňov v krajine. AI je však znepokojená skutočnosťou, že za mrežami mjanmarských väzníc naďalej zostáva ďalších približne 2 100 väzňov svedomia. Toto číslo je najvyššie za uplynulé roky.
„Hoci je prepustenie U Win Tina a ďalších väzňov najlepšou správou, akú sme z Mjanmarska za posledné obdobie dostali, je to len mizivé percento spomedzi všetkých politických väzňov v krajine,” uviedol Benjamin Zawacki, výskumník AI pre Mjanmarsko. „Týchto sedem osôb v prvom rade nemalo byť nikdy zatknutých, a prepustené musia byť tisíce ďalších.”
Zo zatiaľ nepotvrdených správ mjanmarskej vlády vyplýva, že by krajina pred plánovanými voľbami v roku 2010 mala udeliť „amnestiu“ až 9 000 väzňom. Stále však nie je jasné, či uvedené číslo zahŕňa aj politických väzňov.
U Win Tin bol zadržaný 4. júla 1989 počas zásahov proti členom politickej opozície. Odvtedy bol odsúdený tri krát, spolu na 21 rokov väzenia. Naposledy bol jeho trest predĺžený o ďalších sedem rokov v roku 1996. Dôvodom bol list, ktorý adresoval OSN. Popisoval v ňom podmienky vo väznici, vrátane praktík mučenia a odopierania zdravotnej starostlivosti. Okrem toho tiež napísal a rozdával protivládne letáky a pamflety. Úrady jeho konanie označili ako „tajnú propagandu s cieľom podnecovania k výtržnostiam“. Následne bol U Win Tin zadržiavaný v cele pre vojenské psy. Dozorcovia mu na dlhé obdobia odopierali jedlo, vodu i rodinné návštevy.
U Win Tin odmietol prijať amnestiu, ktorú mu vláda ponúkla. Znamenalo by to totiž, že uznáva, že dôvody jeho zadržiavania boli legitímne. „Väzni svedomia sú podľa definície ľudia zadržiavaní výhradne pre to, v čo veria či pre svoje nenásilné aktivity,” dodal Benjamin Zawacki. „Nespáchali žiaden zločin, preto žiadame o ich okamžité prepustenie.”
Pozadie:
8. augusta 1988 vypukli v Rangúne demonštrácie pod vedením študentov, ktorí sa usilovali o demokratizáciu pomerov. Protesty sa rýchlo šírili do ďalších miest a získali podporu širšej verejnosti. Proti protestujúcim zakročili vládne sily, pri zásahu bolo podľa odhadov zabitých približne 3 000 osôb. Tisíce ďalších bolo uväznených, 137 osôb zomrelo vo väzení na následky mučenia alebo zanedbanej zdravotnej starostlivosti. Iní sa stali obeťami “zmiznutí” – ich osudy sa dodnes nepodarilo objasniť.