Nedávne oznámenia spoločnosti Meta o obsahovej politike predstavujú vážnu hrozbu pre zraniteľné komunity na celom svete. Drasticky totiž zvyšujú riziko, že spoločnosť Meta opäť prispeje k masovému násiliu a hrubému porušovaniu ľudských práv. Presne to sa stalo v roku 2017 v Mjanmarsku. Významná miera, akou Meta prispela k brutálnym masovým zločinom proti rohinskému ľudu, je predmetom novej whistleblowerskej sťažnosti podanej Komisii pre cenné papiere a burzy USA.

Medzinárodné spoločenstvo musí urýchlene prijať opatrenia s cieľom vyvodiť zodpovednosť za hrozné zločiny spáchané v Mjanmarsku. Uviedlo to dnes 46 organizácií pred štvrtým výročím vojenského prevratu, ktorý sa uskutočnil 1. februára 2021.

„Spravodlivosť pre Rohingov je spravodlivosťou pre Mjanmarsko,“ píše mjanmarský výskumník Joe Freeman z Amnesty International v úvahe publikovanej v britskom Indipendent. „Máme historickú šancu zastaviť beztrestnosť, ktorá sužuje krajinu.“

Niektorí z najväčších svetových vývozcov zbraní naďalej otvorene porušujú pravidlá Zmluvy o obchode so zbraňami. Uskutočňujú nezákonné presuny zbraní, ktoré vedú ku katastrofálnym stratám na životoch v oblastiach zasiahnutých vojnovým konfliktom. Medzi tieto oblasti patria Okupované palestínske územia, najmä okupované pásmo Gazy, Sudán a Mjanmarsko. Amnesty International to uviedla pri príležitosti desiateho výročia prijatia tejto zmluvy.

Amnesty uviedla, že počet popráv v roku 2023 stúpol na najvyšší za takmer desaťročie a prudko vzrástol na Blízkom východe. 

Amnesty International vydáva výročnú správu o stave ľudských práv vo svete, v ktorej hodnotí ľudskoprávnu situáciu v 155 krajinách. Organizácia v správe upozorňuje, že svet žne desivé dôsledky takmer úplného rozkladu medzinárodného práva a eskalujúcich konfliktov. Amnesty International tiež varuje, že rapídny rozvoj umelej inteligencie a dominantné postavenie technologických gigantov bez adekvátnej regulácie, ktorá zatiaľ zaostáva za vývojom technológií, môžu enormne zhoršiť mieru porušovania ľudských práv a ďalej urýchliť rozpad právneho štátu. 

Amnesty International v novej výskumnej správe uvádza, že letecké útoky mjanmarskej armády z minulého mesiaca zabili 17 civilistov a civilistiek vrátane deviatich detí. Ľudia, ktorých nálety zasiahli, sa schádzali na omšu.

Minulý týždeň sa toho vo svete ľudských práv udialo mnoho. Prečítajte si náš prehľad a zapojte sa do obrany ľudských práv aj vy.

Amnesty International zhromaždila nové dôkazy, ktoré naznačujú, že mjanmarská armáda po zavedení sankcií využíva nové taktiky na dovoz leteckého paliva, ktoré používa pri nezákonných leteckých útokoch na civilné ciele. Amnesty analyzovala údaje o lodnej doprave, satelitné, obchodné a colné údaje. Tie poukazujú na významné zmeny v spôsobe, akým sa za posledný rok dostalo do krajiny množstvo leteckého paliva. Používanie paliva pri leteckých útokoch viedlo aj minulý rok k smrti a zraneniu stoviek civilistov a civilistiek. Armáda využíva nové trasy a usiluje sa zamaskovať pôvod paliva prostredníctvom evidencie v skladových priestoroch.

V pondelok 9. októbra približne o 23.30 hod. podnikla mjanmarská armáda letecký útok, ktorý zasiahol tábor pre vnútorne vysídlených ľudí. Tábor v Mung Lai Hkyet sa nachádza v blízkosti mesta Laiza v štáte Kayin, neďaleko mjanmarskej hranice s Čínou. Pri útoku zahynulo najmenej 28 civilistov a civilistiek, z toho najmenej 12 detí. Ďalších 57 ľudí utrpelo zranenia.

Pred šiestimi rokmi nemal Maung Sawyeddollah ľahký život, ale rád hral futbal a sníval o tom, že sa stane lekárom. V roku 2017, keď mal 15 rokov, sa však jeho život obrátil hore nohami.   

Spoločnosť Meta by mala bezodkladne zaplatiť odškodné Rohingom za úlohu, ktorú zohrala jej sociálna sieť Facebook, respektíve algoritmy Facebooku, pri etnických čistkách prenasledovanej menšiny v Mjanmarsku. Uviedla to dnes Amnesty International pri príležitosti šiesteho výročia začatia brutálnej operácie mjanmarskej armády. Počas niekoľkých mesiacov vojaci znásilňovali rohinské ženy a dievčatá, vypálili celé dediny a zabili tisíce ľudí. Viac ako 700-tisíc ľudí nútene opustilo krajinu, pričom mnohí dodnes žijú v chatrných utečeneckých táboroch v susednom Bangladéši. Podľa OSN došlo počas tejto operácie k mnohým zločinom proti ľudskosti a pravdepodobne je namieste hovoriť o genocíde a apartheide.