TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
17. novembra 2025
Rozmanité a viacjazyčné médiá v Moldavsku čelia viacerým výzvam. Patria medzi ne obmedzenia na základe vágnej legislatívy, neopodstatnené sankcie bez riadneho procesu a obťažovanie. V Podnestersku, ktoré je pod ruskou okupáciou, médiá čelia aj priamym zákazom informovania o určitých témach a postojoch. Uvádza to Amnesty International v novej správe.
Správa Sloboda médií v Moldavsku: Krehkosť, neprimerané obmedzenia a autocenzúra v polarizovanej politickej atmosfére dokumentuje riziká, ktorým médiá čelia v dôsledku opatrení moldavských úradov. Tie zaviedli a zneužili mimoriadne právomoci najmä od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Správa ukazuje, ako úrady pozastavili vysielacie licencie bez transparentnosti a bez súdneho dohľadu. Argumentovali bojom proti dezinformáciám z Ruska a údajnými pokusmi Ruska ovplyvniť moldavskú politiku.
„Moldavské úrady tvrdia, že tieto opatrenia sú reakciou na bezpečnostné potreby krajiny. Takáto reakcia však nespĺňa podmienky zákonnosti, nevyhnutnosti ani proporcionality. Ohrozuje nezávislú žurnalistiku aj samotnú slobodu prejavu,“ povedal výkonný riaditeľ Amnesty International Moldavsko, Veaceslav Tofan.
„Vo väčšine Moldavska, ktorá je pod kontrolou vlády, tieto mimoriadne opatrenia a zároveň absencia ochrany pred obťažovaním a nejasná legislatíva vedú k autocenzúre. Týka sa to aj niektorých proeurópskych médií. V autonómnych oblastiach je situácia úplne kritická. Úrady nesmú ohroziť základné slobody.
Moldavské orgány musia chrániť slobodu médií a pripravovať súvisiacu legislatívu v konzultácii s médiami a občianskou spoločnosťou. Nesmú sa snažiť ovládať informačný priestor prostredníctvom kontroverzných zákonov a mimosúdnych represívnych opatrení,“ uviedol Tofan.
Zavádzanie kontroverznej legislatívy a sankcií pre médiá
Po vpáde ruskej armády na Ukrajinu moldavský parlament vyhlásil nový výnimočný stav. Ten udelil Komisii pre mimoriadne situácie (CES), mimosúdnemu orgánu, právomoc prijímať nové mediálne pravidlá a ukladať sankcie médiám, ktoré ich porušia.
Ešte pred skončením výnimočného stavu CES pozastavila vysielacie licencie 12 televíznym kanálom a zablokovala desiatky webových stránok. Úrady to odôvodnili údajnými mediálnymi hrozbami z Ruska.
Právomoci CES zanikli spolu s výnimočným stavom 30. decembra 2023. Následne ich však prevzala Rada na rozvoj investičných projektov národného významu (CPIPNI) na základe rýchlo prijatého zákona, ktorý mal „zabezpečiť integritu a fungovanie trhu s elektrinou“. CPIPNI bez riadneho procesu natrvalo alebo dočasne odobrala licencie najmenej 18 televíznym a rozhlasovým kanálom. Urobila tak preto, že patrili fyzickým alebo právnickým osobám, o ktoré sa zaujímajú bezpečnostné služby, alebo preto, že ich úrady len podozrievali z prepojenia na takéto osoby pre netransparentné vlastnícke štruktúry.
Popri zrýchlenom prijímaní kontroverzných zákonov vláda stále používa aj staršie, príliš reštriktívne a neurčito formulované právne normy. Tie zakazujú šíriť dezinformácie, pričom tento výraz jasne nedefinujú, a zakazujú aj televíznu a rozhlasovú retransmisiu „spravodajských, analytických, vojenských a politických programov“, ak boli vyrobené mimo povolených krajín. Zoznam povolených krajín viditeľne vylučuje Rusko.
„Opatrenie v čase vojny“
Novinárky a novinári z dotknutých médií oznámili Amnesty International, že úrady im zakázali informovať o určitých témach. Jednou zo zakázaných tém je postoj ruských úradov k vojne na Ukrajine podávaný z perspektív, ktoré by moldavské úrady chápali ako proruské.
Vysokopostavený moldavský predstaviteľ obhajoval odoberanie licencií mimo súdneho procesu ako „opatrenie v čase vojny“. Tvrdil, že ide o reakciu na ohrozenie mediálneho prostredia zo strany Ruska a na „nefunkčnosť“ a pomalosť moldavských súdov.
Dotknuté médiá môžu rozhodnutia napadnúť až spätne. Šesť televíznych kanálov, ktoré CES pripravila o licenciu, podalo žalobu. Súd sankciu potvrdil, avšak iba po kontrole procesných náležitostí. Nezaoberal sa zákonnosťou rozhodnutia ani jeho súladom s medzinárodnými záväzkami Moldavska v oblasti ľudských práv.
„Rozhodnutie vlády, že môže obchádzať súdny dohľad pri takých závažných sankciách, ako je odobratie mediálnej licencie, a zrýchlené prijatie zákona, ktorým tento postup legitimizuje, poškodzuje celé moldavské mediálne prostredie. Ohrozuje tým ľudské práva, podporuje autocenzúru, potláča slobodu prejavu a sťažuje prístup k právnej ochrane. Takéto opatrenia sú v priamom rozpore s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a musia byť urýchlene zrušené,“ uviedol Veaceslav Tofan.
Obťažovanie novinárov v Gagaúzsku a potláčanie slobody prejavu v Podnestersku
Výzvy, ktorým čelia médiá, sú najviditeľnejšie v osobitných regiónoch Moldavska.
V autonómnom regióne Gagaúzsko sa novinárky a novinári kritickí voči miestnym úradom sťažujú na obťažovanie a prekážky vo výkone svojej práce. Novinárka z regionálneho verejnoprávneho vysielania podala výpoveď kvôli nátlaku, ktorý cítila po tom, ako zverejnila článok s iným pohľadom na dodávky plynu z Ruska, než majú miestni predstavitelia.
V Podnestersku, ktoré je pod ruskou okupáciou, sloboda prejavu prakticky neexistuje. Miestne zákony kriminalizujú „urážku“ úradov, kritiku alebo „skresľovanie pozitívnej mierovej úlohy“ ruských jednotiek. Zakazujú aj „rehabilitáciu nacizmu“ a „vedomé šírenie nepravdivých informácií“ o postupe ZSSR počas druhej svetovej vojny. Novinárov a novinárky z vládou kontrolovaného územia Moldavska považujú v Podnestersku za „cudzincov“ a nedovoľujú im tu slobodne pracovať.
Amnesty International vyzýva moldavskú vládu, aby prehodnotila celú mediálnu legislatívu v súlade s medzinárodnými štandardmi. Vláda musí zastaviť zneužívanie zákonov voči novinárom a novinárkam, médiám a vysielacím spoločnostiam. Musí tiež zabezpečiť, aby všetky mediálne obmedzenia alebo sankcie podliehali nezávislému súdnemu preskúmaniu.
Amnesty International zároveň vyzýva moldavské úrady na ochranu novinárok a novinárov pred obťažovaním a násilím, a to aj v prostredí internetu. Vláda musí zaručiť právo na slobodu prejavu v celom Moldavsku – vrátane Gagaúzska a Podnesterska.