„Nemôžem uveriť, že už nie je medzi nami“ Lubou Kavalyoua z Bieloruska hovorí o poprave svojho syna

Dňa 17. marca 2012 dostala pani Lubou Kavalyoua list z bieloruského Najvyššieho súdu, v ktorom ju informovali, že jej syn, Uladzslau Kavalyou, bol popravený. Matka nebola o poprave svojho syna vopred upovedomená. Pani Kavalyoua v rozhovore s Amnesty International hovorí o svojom synovi, o neustálom hľadaní jeho hrobu a o jej boji proti trestu smrti v Bielorusku.

Syn Ľuby Kavalyou, Uladzslau Kavalyou, známy ako Ulad, bol v apríli 2011 zatknutý v súvislosti s bombovým útokom v Bielorusku. Po nespravodlivom procese bol v novembri odsúdený na trest smrti. Dvadsaťšesťročnému Uladovi bolo počas celého trestného konania umožnené sa so svojim advokátom zísť spolu trikrát a k priznaniu viny za spáchanie trestného činu bol donútený. Neskôr svoju výpoveď odvolal a zároveň sa nikdy nenašiel žiadny dôkaz, ktorý by ho s explóziou spájal. Odsudzujúci rozsudok právoplatným rozhodnutím potvrdil aj Najvyšší súd Bieloruska, a to bez možnosti odvolania.

Aký bol váš syn?

Ulad bol veselý, aktívny a nesmelý chlapec. Miloval hudbu a rád si čítal. Zaujímal sa o psychológiu, čo mu trochu pomohlo vo väzení, pretože bolo veľmi náročné vydržať to. Ulad bol ku svojim priateľom veľmi dobrý a jeho priateľstvá vydržali dlhé roky. A teraz, keď nás jeho priatelia prídu navštíviť – aj keď nie veľmi často, ale prídu, sa ma snažia podporiť a keď sú so mnou, cítim sa lepšie.

Povedzte nám, čo sa mu stalo.

O jeho zatknutí som sa dozvedela, keď k nám raz v noci dorazili policajti s príkazom na domovú prehliadku. Nevysvetlili nám, prečo nám prehľadávajú byt, alebo prečo bol Ulad zatknutý. Keď sa náš sused opýtal príslušníkov polície prehľadávajúcich náš byt, čo sa stalo, jeden z nich odpovedal, že Ulad sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Nič iné nám už nepovedali.

Každý deň počas súdneho pojednávania prichádzali do súdnej siene ľudia a neboli nadšení tým, čo videli. Verejnosť doposiaľ nesúhlasí s rozsudkom súdu. Viem, že som na to mala byť pripravená, ale stále som dúfala. Keď bol v súdnej sieni vynesený verdikt, nepamätám si čo sa dialo. Dokonca si ani nepamätám, čo mi Ulad naznačoval, aj keď mi ľudia hovorili, že mi ukazoval: “Mami, neplač.”

Ako ste sa dozvedeli, že bol popravený?

Dňa 13., 14. a 15. marca sa snažil Ulada navštíviť jeho právny zástupca, čo mu ale nebolo umožnené. Samozrejme, že v tom momente mi ani nenapadlo, že Ulad je mŕtvy – nič také som necítila. Ale keď som dostala list z Najvyššieho súdu, pochopila som.

Čo ste urobili, aby ste zistili, kde je pochovaný?

Požiadali sme Lukašenka (Alexander Lukašenko – prezident Bieloruska) o vydanie rozhodnutia, ktorým by došlo k vydaniu pozostatkov popraveného jeho príbuzným, alebo ktorý by aspoň umožňoval poskytnutie informácií o jeho hrobe. Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by pozostatky nemali byť vydané príbuzným popravenej osoby alebo taký, pre ktorý by mal byť hrob takejto osoby ukrývaný. Lukašenko by nám aspoň mohol povedať, kde je Ulad pochovaný.

Požiadali sme úrady o vysvetlenie ich dôvodov, ale odpovedať nám nedokázali. Myslím, že ani sami nevedia, odkiaľ táto právna norma, nevydať telo pozostalej rodine a neoboznámiť ich s miestom posledného odpočinku, pochádza. Je to mučenie pre matku. Mučili moje dieťa, aby získali potrebnú výpoveď a teraz mučia mňa.

Čo vás priviedlo ku kampani za zrušenie trestu smrti?

Na začiatku to bol strach. Videla som, akými prostriedkami sa získavajú dôkazové materiály, a že svedecká výpoveď je považovaná za dôkaz, bez ohľadu na to, akým spôsobom bola získaná.

Neviem, či sa nám to podarí, ale myslím, že je to s pomocou spoločnosti možné. Verím tomu, že je možná zmena legislatívy a nakoniec aj zrušenie trestu smrti.

V Bielorusku bolo počas ostatných dvoch desaťročí popravených viac ako 400 ľudí. O tomto sa v spoločnosti nediskutovalo, nikto o tom nehovoril a väzni boli zastrelení. Každý by mal o popravách vedieť.

Fakty o treste smrti v Bielorusku

 

•        Bielorusko je jedinou krajinou v Európe a strednej Ázii, v ktorej sa stále trest smrti           vykonáva

•        Väzni sú mučení za účelom priznania viny

•        Odsúdení väzni nemajú prístup k účinnému odvolaciemu konaniu

•        Popravy sú vykonávané zastrelením odsúdeného do zadnej časti hlavy

•        Väzni sú informovaní o poprave len pár hodín, alebo dokonca minút predtým, než je           poprava vykonaná

•        Pozostatky sa rodinám popravených nevydávajú a pozostalí nie sú informovaní, kde           sú popravení pochovaní

 

 

Amnesty International sa stavia proti trestu smrti vo všetkých prípadoch bez výnimky, bez ohľadu na povahu alebo okolnosti zločinu, vinu, nevinu, charakteristiky jednotlivca alebo použitú metódu popravy. Trest smrti porušuje právo na život a je najkrutejším, neľudským a ponižujúcim trestom.

Táto správa bola pôvodne publikovaná na The Wire 03. 2013 https://www.amnesty.org/pt-br/library/info/NWS21/002/2013/en