Iránske orgány musia okamžite zastaviť všetky plány na popravu ôsmich ľudí, ktorým súdy uložili trest smrti. Odsúdili ich za skutky súvisiace s celoštátnymi protestmi v januári 2026.
Izraelský parlament v prvom čítaní schválil kontroverzný návrh novely Trestného zákona, ktorý by rozšíril používanie trestu smrti. Izraelským súdom by prikazovala uložiť trest smrti osobám odsúdeným za zabitie Izraelčana „úmyselne alebo z nedbanlivosti“, ak bol čin motivovaný „rasizmom alebo nepriateľstvom voči verejnosti“ a „spáchaný s cieľom uškodiť štátu Izrael alebo znovuzrodeniu židovského národa“.
Disidentke Verisheh Moradi, ktorá patrí k utláčanej kurdskej menšine v Iráne, hrozí poprava po hrubo nespravodlivom súdnom procese, ktorý viedol Revolučný súd v Teheráne. V novembri 2024 ju odsúdili na trest smrti za „ozbrojenú vzburu proti štátu“ (baghi). Verisheh Moradi obvinila štátne orgány z mučenia a iného zlého zaobchádzania, tieto obvinenia sa však nikdy nestali predmetom vyšetrovania. Jej odvolanie na Najvyššom súde sa ešte stále prejednáva.
Guvernérka štátu Alabama Kay Ivey v piatok 28. februára 2025 zmenila trest smrti pre Rockyho Myersa na trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Aj keď toto nie je úplné víťazstvo, fakt, že Rocky Myers sa po 31 rokoch v cele smrti nemusí obávať popravy, je skutočne skvelá správa. Rocky Myers je len druhou osobou, ktorej v Alabame udelili milosť, respektíve zmiernili trest smrti od roku 1976.
Tento rok sa začal viacerými víťazstvami v oblasti ľudských práv. Ľudia z celého sveta naďalej dokazovali, že zmena je možná. Dúfame, že vás povzbudí množstvo pozitívnych zmien dosiahnutých za uplynulých šesť mesiacov. Za posledný polrok sa podarilo dosiahnuť zmeny zákonov, podporiť ľudí v núdzi a zabezpečiť spravodlivosť pre mnohých ľudí.
Po troch rokoch vlády Talibanu je krajina naďalej ohniskom nekontrolovaného a nepretržitého porušovania ľudských práv. Ľudia v Afganistane čelia rodovo podmienenému prenasledovaniu, mučeniu, svojvoľnému zadržiavaniu a cenzúre, a to všetko bez vyvodenia zodpovednosti. Taliban koná svojvoľne, protiprávne a beztrestne. A ako na to reaguje svet? V najlepšom prípade mierne.
Amnesty uviedla, že počet popráv v roku 2023 stúpol na najvyšší za takmer desaťročie a prudko vzrástol na Blízkom východe.
Amnesty International v roku 2023 zaznamenala 1 153 popráv v 16 krajinách. To predstavuje 31 % nárast oproti 883 popravám zaznamenaným v roku 2022. Ide o najvyšší počet popráv, ktorý Amnesty International zaznamenala v priebehu takmer desiatich rokov (od roku 2015, keď Amnesty zaznamenala 1 634 popráv).
Obyvatelia a obyvateľky etiópskeho mesta Merawi vo federálnom štáte Amhara uviedli, že 29. januára večer vojaci Etiópskych národných obranných zložiek (ENDF) po bojoch s milíciami Fano (militarizovaným protestným hnutím za neutralizáciu hrozieb pre obyvateľstvo Amhary) mimosúdne popravili miestnych mužov. Mužov údajne odviedli z domov, obchodných prevádzok a ulíc, zhromaždili ich a hromadne zastrelili. Piati svedkovia zhodne uviedli, že ENDF zabili viac ako 50 ľudí. Amnesty International nedokázala nezávisle overiť presný počet obetí, avšak africké a svetové ľudskoprávne orgány musia podľa organizácie urýchlene vyšetriť tieto vraždy ako vojnové zločiny a mimosúdne popravy.
V dôsledku zosilnenej represie sa iránske väznice v roku 2023 zmenili na masové popraviská. Podľa Amnesty International je naliehavo potrebné prijať rázne medzinárodné opatrenia, ktoré zastavia desivý nárast počtu popráv v Iráne. Organizácia dnes zverejnila novú výskumnú správu, v ktorej zdôrazňuje, že najmenej 481 vykonaných trestov smrti bolo uložených v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. To predstavuje viac ako polovicu z celkového počtu 853 popráv zaznamenaných v krajine v roku 2023. Počas minulého roka tak v Iráne popravili najviac ľudí za uplynulých 8 rokov.
Saudskoarabské úrady sa už niekoľko rokov intenzívne pokúšajú vylepšiť meno krajiny v zahraničí. Nákladná PR mašinéria svetu ukazuje obraz pokroku a lesku. Do krajiny prichádzajú slávni športovci a zabávači. V kontraste s týmito výjavmi a so sľubmi korunného princa o modernizácii a pokrokovej, inkluzívnej vláde však štátne orgány čoraz brutálnejšie umlčiavajú všetky kritické hlasy v krajine. Aj taký malý prejav odporu, akým je príspevok na sociálnych sieťach, ktorý vyzýva na ľudskoprávne reformy alebo kritizuje štátne úrady, môže pre jeho autorku či autora znamenať zákaz cestovania, desiatky rokov za mrežami či dokonca trest smrti.