Nevypovedané príbehy najzraniteľnejších Sýrskych utečencov

Nová správa Amnesty International hovorí, prostredníctvom 8 príbehov ľudí o sýrskej utečeneckej kríze . Podarilo sa im utiecť pred konfliktom a teraz sa snažia prežiť v Libanone, Jordánsku a Iraku. „Utrpenie, nádej a presťahovanie: Utečenci zo Sýrie hovoria svoje príbehy“, ukazuje život po presťahovaní. Amnesty International touto správou zahajuje kampaň OPENtoSyria.

Cieľom kampane je vytvoriť tlak na bohaté krajiny, aby prijali väčší počet ohrozených utečencov. Odpoveď sveta na túto krízu bola doteraz úbohá. „Rozsah tejto krízy je obrovský. 4 milióny utečencov muselo odísť. Správa Amnesty International prináša príbehy skutočných ľudí, ktorí ich popisujú vlastnými slovami,“ povedal Sherif Elsayed-Ali, riaditeľ Amnesty International za práva utečencov a emigrantov. „Mnohí z nich si prešli doslova peklom. Každý deň museli čeliť bolestivým až tragickým situáciám. Presídlenie môže byť záchranným lanom – je nádejou na lepšiu budúcnosť.“

V správe nájdete príbeh 23 ročnej ženy, ktorá sa sama snaží starať o svoje 4 deti v Libanone. Nájdete aj príbeh homosexuála, ktorý čelí hrozbám v Jordánsku a príbeh rodiny, ktorej 12 ročný chlapec má rakovinu a potrebuje liečbu.

Podľa Agentúry OSN pre utečencov takmer 380.000 utečencov čaká na presídlenie. Sú medzi nimi tí, ktorí prežili mučenie a znásilňovanie, či choré a opustené deti. Len malé množstvo z nich sa doteraz podarilo presídliť. „Svetoví lídri nemôžu otočiť svoj chrbát voči ohrozeným utečencom. Je prirodzené cítiť sa bezmocný pri kríze takéhoto rozsahu. Ale potrebujeme apelovať na svetových lídrov, aby presídlili utečencov,“ povedal Sherif Elsazyed-Ali.

Presídlenie znamená poskytnúť možnosť na nové vybudovanie života v mieri a stabilite. Znamená to prístup k starostlivosti a podpore a zdieľanie zodpovednosti za túto utečenskú krízu. Iba 5 okolitých krajín prijalo 95 % utečencov. Krajiny ako Libanon ale nedokážu čeliť takému prílivu utečencov.

Príbehy:

Pre Yaru, 23 ročnú matku štyroch detí by presídlenie znamenalo veľa. Jej 2-ročný syn Mutanama má otvor v chrbtici, z ktorého mu uniká tekutina do  mozgu. Odkedy sa presťahovali do Libanonu  jeho zdravie sa zhoršilo. Jej manžela zatkli v Sýrií. Z videa na internete neskôr zistila, že ho zabili. V Libanone čelila sexuálnemu obťažovaniu. Nemôže si dovoliť platiť vysoké ceny nájomného za ubytovanie. „Všetko je oveľa ťažie, keď ste utečenkyňa. Veľa ľudí o mne hovorí zlé veci a útočí na mňa…Žiť takýto život je veľmi ťažké, sotva to ustojím.“

Ďalšia sýrska rodina utiekla do utečeneckého tábora v Kurdistane v Iraku. Rodina bojovala za to, aby ich 12 ročnému synovi Eliasovi mohli  liečiť rakovinu, ktorú mu v roku 2012 diagnostikovali. „Život tu je veľmi ťažký, pretože potrebujeme lekárov a lieky pre Eliasa. Snažíme sa najviac ako sa len dá, aby sme mu zabezpečili potrebnú liečbu,“ hovorí Eliasov otec Maher. Dúfa, že sa dostanú do Európy, aby mohli synovi pomôcť.

Hamood, homosexuál z mesta Dera v južnej Sýrií žije v Jordánsku.  Denne sa na ulici stretáva s osočovaním a útokmi. Amnesty International povedal, že sa ho brat kvôli jeho sexuálnej orientácií pokúsil zabiť. Znásilnili ho 6 muži. Túži sa vrátiť do rodnej krajiny, ale hovorí „Sýria, to je istá smrť“. Dúfa, že sa dostane do Európy, kde môže ako homosexuál žiť  bez strachu z prenasledovania. Chce si tam nájsť  prácu a zaľúbiť sa. „Ak pôjdem do Európy, tak sa znovu zrodím,“ hovorí.

Jamal a Said sú homosexuálny pár. Obaja pracovali ako novinári a boli opoziční aktivisti v Sýrií. Kvôli ich aktivitám ich zatkli. Jamal je HIV pozitívny a jeho zdravotný stav sa vo väzení prudko zhoršil. Držali ho na samotke a zdravotnú starostlivosť mu odopreli. V Libanone je liečba veľmi drahá. Keď Jamal zistil, koľko stojí liečenie, pokúsil sa o samovraždu. Obaja cítia, že sa v Libanone nikam neposúvajú. Chcú začať od znova. Chcú si dokončiť štúdium, začať pracovať a stať sa „plnohodnotnými členmi spoločnosti“.

Qasim je palestínsky utečenec zo Sýrie, ktorý bol zranený pri bombardovaní jeho domova. On a jeho dcéra trpia elefantáziou a nevedia sa dostať k potrebnej liečbe. Jeho noha je veľmi napuchnutá. Quasim je zúfalý z toho, že nedokáže zabezpečiť liečbu presvoju dcéru, „Čakám kým umriem. Nezáleží mi na tom, či ja sa vyliečim, chcem len, aby sa vyliečila moja dcéra.“

Pre všetkých týchto ľudí, je možnosť presídlenia cestou von z utrpenia a ťažkostí, v ktorých sa momentálne nachádzajú. „Utečenci sú ľudia ako my. Ich životy sú kvôli konfliktu zničené. Sú nútení začať od nuly. Je čas otvoriť srdcia našich komunít tým, ktorí unikli zverstvám sýrskej vlády a ozbrojenej skupine Islamský Štát,“ povedal Sherif Elsayed-Ali.
Kríza v Sýrií trvá štyri roky. Viac ako 190 000 ľudí zomrelo a viac ako 11 miliónov opustilo svoje domovy. Okolo 7,6 milióna ľudí bolo presídlených v Sýrií a 4 milióny opustili krajinu. Takmer 95 % utečencov, čo je 3,8 milióna ľudí,  je v Turecku, Libanone, Iraku, Jordánsku a Egypte.  Bohaté krajiny sveta ponúkli, že príjmu 79 180 utečencov, čo je len pätina z celkového počtu z tých, ktorí pomoc potrebujú.