Pred súdom stoja obrancovia práv LGBTI+ ľudí Emirhan Şaşmaz, Kerem Dikmen a ďalších deväť osôb
Emirhan Şaşmaz, Kerem Dikmen a ďalších deväť osôb tvoriacich členstvo výkonného a dozorného výboru izmirského združenia Genç LGBTI+ čelia súdnemu konaniu pre porušenie zákona o združeniach. Ten upravuje činnosť organizácií občianskej spoločnosti a môže slúžiť na obmedzenie ich činnosti či dokonca na ich zrušenie. Predstavenstvo združenia tiež obvinili z porušenia ústavného článku 41, ktorý chráni „práva rodiny a detí“. V decembri 2025 nariadil Občiansky súd prvého stupňa č. 3 v Izmire v samostatnom súdnom konaní rozpustenie združenia Genç LGBTI+, proti čomu združenie podalo odvolanie. Tieto kroky porušujú slobodu združovania a diskriminujú osoby z komunity LGBTI+. Vyzývame turecké orgány, aby stiahli všetky obvinenia a dodržiavali ľudské práva.
Podpíšte petíciu adresovanú prokuratúre v Izmire, aby:
- okamžite stiahla všetky trestné obvinenia proti predstavenstvu Genç LGBTI+ a dodržali záväzky Turecka vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.
Znenie petície
V Turecku čelí trestnému stíhaniu Emirhan Şaşmaz, Kerem Dikmen a deväť ďalších osôb z predstavenstva výkonného a dozorného výboru združenia Genç LGBTI+ so sídlom v Izmire. Združenie a jeho vedenie čelia súdnemu konaniu za svoju zákonnú advokačnú činnosť a komunitné aktivity. Tie údajne porušili ústavný článok 41 o ochrane práv rodiny a detí. To považujú za porušenie článku 32/1 písm. p) zákona o združeniach.
V decembri 2025 rozhodol Občiansky súd prvého stupňa č. 3 v Izmire o rozpustení združenia Genç LGBTI+. Ako dôvod uviedol „nemravnosť“ niekoľkých ilustrácií uverejnených na sociálnych sieťach združenia v rokoch 2019 až 2022. Združenie spočiatku nebolo informované o kľúčových pojednávaniach z dôvodu nesprávneho doručenia predvolania, čo poukazuje na procesnú nespravodlivosť. Stojí za zmienku, že tieto obvinenia prešetrili už boli predtým a Úrad pre kybernetickú kriminalitu ich zamietol. Príspevky uverejnené na sociálnych sieťach navyše podľa úradu nepredstavovali trestný čin.
Obvinenia z „nemravnosti“ a zneužitie vágnych zákonov o „morálke“, ktoré viedli k rýchlemu rozhodnutiu o rozpustení združenia a stíhaniu jeho predstavenstva, predstavujú nezákonné obmedzenie ich práva na slobodu združovania a prejavu.
Vyzvite s nami hlavnú prokuratúru mesta Izmir a žiadajte, aby okamžite stiahla všetky trestné obvinenia proti predstavenstvu Genç LGBTI+ a dodržiavala záväzky Turecka vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.
Kontext situácie
Proces rozpustenia združenia Genç LGBTI+ začal v roku 2024 kontrolou združenia zo strany ministerstva vnútra. V kontrolnej správe sa uvádzalo, že päť samostatných príspevkov združenia uverejnených na sociálnych sieťach porušilo článku 226 ods. 2 trestného zákona, ktorý kriminalizuje „nemravnosť“. Združenie zároveň porušilo ústavný článok 41 týkajúci sa ochrany rodiny a detí.
Dňa 10. decembra 2024 podala Správna rada mesta Izmir na Hlavnú prokuratúru v Izmire sťažnosť týkajúcu sa piatich obrázkov. Tie uverejnilo združenie Genç LGBTİ+ na svojich sociálnych sieťach v rokoch 2019 až 2022. Krajská správa požiadala o začatie trestného stíhania z dôvodu „nemravnosti“ a o začatie konania o rozpustení združenia. Na základe tejto sťažnosti prokuratúra začala vyšetrovanie podľa článku 226 ods. 2 tureckého trestného zákonníka a príslušných ustanovení zákona o združeniach s odkazom na ústavný článok 41.
Začiatkom roka 2025 bolo proti členom predstavenstva organizácie Genç LGBTI+ začaté predbežné trestné stíhanie pre „podozrenie z napomáhania pri zverejňovaní nemravného obsahu“ a „založenie združenia za účelom páchania trestných činov alebo realizovania nepovolených aktivít“.
Dňa 3. februára 2025 bola na Občianskom súde prvého stupňa č. 3 v Izmire podaná žaloba na rozpustenie združenia s tvrdením, že združenie zverejňovalo na sociálnych médiách nemravné príspevky a podnecovalo spoločnosť k „prijatiu LGBTI+ identít“. Prvé pojednávanie v konaní za rozpustenie združenia sa konalo 11. marca 2025. V dôsledku nesprávneho doručenia predvolania nebolo združenie o konaní informované, a preto sa na pojednávanie nedostavilo. Po tom, čo bolo združenie o konaní upovedomené, bezodkladne podalo súdu odvolanie a boli mu udelené dodatočné lehoty na podanie obhajoby proti žalobe. Druhé pojednávanie v konaní za rozpustenie sa konalo 8. apríla 2025. Vtedy sa právnici združenia po prvýkrát zúčastnili konania, počas ktorého predložili obhajobu združenia.
Zahájili aj druhé trestné konanie
Na základe žiadosti guvernéra Izmiru o poskytnutie ďalších informácií týkajúcich sa trestného konania bolo v marci 2025 zahájené aj druhé trestné konanie. ktoré preverovalo rovnaké podozrenia. Kým prvé trestné vyšetrovanie, ktoré viedol Úrad pre kybernetickú kriminalitu pri Hlavnej prokuratúre v Izmire, bolo v auguste 2025 uzavreté rozhodnutím o pozastavení stíhania s odôvodnením, že príspevky na sociálnych sieťach nepredstavovali trestný čin, druhé trestné konanie zastavené nebolo a viedlo k obžalobe podľa zákona o združeniach.
Dňa 28. októbra 2025 podal hlavný prokurátor v Izmire obžalobu podľa článku 32 ods. 1 písm. p) zákona o združeniach (zákon č. 5253) proti 11 členom výkonného a dozorného výboru združenia Genç LGBTI+. Prvé pojednávanie v tejto veci sa uskutočnilo 8. apríla 2025 na Trestnom súde prvého stupňa č. 47 v Izmire.
Dňa 11. decembra 2025 Občiansky súd prvého stupňa č. 3 v Izmire nariadil rozpustenie združenia Genç LGBTİ+ s odôvodnením, že príspevky na sociálnych médiách oslovili široké publikum, „podporovali“ prijatie LGBTI+ identít a boli v rozpore s verejnou morálkou a ústavným článkom 41. Rozsudok bol vydaný v ten istý deň. Združenie Genç LGBTI+ sa proti rozhodnutiu odvolalo.
Zákony, ako napríklad zákony o verejnej morálke, zneužívajú subjektívne predstavy o „morálke“ ako zámienku na ukladanie neoprávnených obmedzení slobody prejavu, ako aj slobody pokojného zhromažďovania a združovania, najmä v súvislosti so sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. Obvinenia súvisiace s distribúciou materiálov alebo informácií považovaných za „nemravné“ sa efektívne využívajú na kriminalizáciu a potláčanie prejavov rôznorodých identít. Zároveň slúžia aj na potlačenie vyjadrení, ktoré nie sú v súlade s prevládajúcimi normami. Štáty majú povinnosť chrániť výkon práva na slobodu prejavu a slobodu združovania všetkých tým, že zabezpečia, aby toto právo nebolo obmedzované príliš všeobecnou a nejasnou legislatívou a svojvoľným uplatňovaním.