Amnesty International spúšťa novú kampaň Starni nahlas! Chceme svet, v ktorom sú ľudské práva na celý život a v ktorom hlasy starších ľudí neostávajú prepočuté.

Seniori a seniorky z celého sveta sa aktívne zasadzujú za ochranu našich ľudských práv. Bojujú za klimatickú spravodlivosť, práva LGBTI+ ľudí či odvážne vystupujú proti násilným zmiznutiam… Odmietajú ustúpiť a mlčať.

Poprosili sme troch ľudí vo vyššom veku, aby sa s nami podelili o svoje aktivistické skúsenosti. Za aké zmeny sa zasadzujú a akú osobitú perspektívu a motiváciu nadobudli práve vekom?

Cecile de Ryckel, 78 r., Belgicko

Cecile je aktivistkou celý život, angažuje sa v témach rasizmu a klimatickej zmeny.

Prečo ste sa stali aktivistkou?

V roku 2015, počas krízy bezdomovstva migrantov a migrantiek v Belgicku, sme s manželom prichýlili dvoch ľudí z Etiópie, ktorých úrady nechali prespávať v mestskom parku. Povedali nám, že v Etiópii boli drobnými poľnohospodármi, pestovali plodiny pre svoju rodinu. Čoraz menej však pršalo a pestovanie bolo pre nich stále náročnejšie. Vtedy som si uvedomila, že klimatická zmena je jedným z najdôležitejších problémov súčasnosti a že bude mať ďalekosiahle dôsledky.

Krátko nato som sa zúčastnila na občianskom zhromaždení, kde sa diskutovalo o tom, ako čo najlepšie reagovať na klimatickú zmenu a znížiť emisie CO₂. Naučili sme sa, ako mobilizovať verejnosť a meniť návyky. Pridala som sa k advokačnej skupine Grandparents for the Climate (Starí rodičia za klímu) a začala som aktívne pracovať na problémoch z tejto oblasti.

Za aké zmeny sa zasadzujete?

Rýchlo sme pochopili, že banky a iné finančné inštitúcie sú prostredníctvom svojich investícií zodpovedné za veľkú časť našej uhlíkovej stopy. Často priamo financujú projekty, ktoré predstavujú „uhlíkové bomby“. Zamysleli sme sa, ako by sme zo svojej pozície starších ľudí mohli motivovať banky k tomu, aby sa zbavili investícií do fosílnych palív. Začali sme šíriť informácie o tom, ako všetci a všetky môžeme robiť informované rozhodnutia, ktorými podporíme zelené investície.

Prečo je táto téma pre vás ako seniorku dôležitá?

Máme zodpovednosť voči budúcim generáciám. Kvôli nim musíme tieto výzvy riešiť už dnes. Už teraz jej široké dôsledky pociťujú ľudia všetkých vekových kategórií. Spomínam si, ako sme v detstve vtipkovali, že seniori sú tí, ktorí neprežijú zimu. No dnes sa v dôsledku stúpajúcich teplôt musíme, žiaľ, zamyslieť nad tým, či niektorí ľudia vo vyššom veku prežijú leto.

Nedávno som sa dozvedela, že skupina starších žien vyhrala prelomový súdny spor, v ktorom súd rozhodol, že švajčiarska vláda nedostatočným reagovaním na klimatickú zmenu porušila ich práva. Tento prípad významne napomôže celej veci a ľuďom všetkých vekových kategórií.

Ovplyvňuje vašu angažovanosť váš vek?

Za roky aktivizmu som získala ohromné skúsenosti a vedomosti. Myslím, že mi to pomáha nachádzať ten správny spôsob, ako dosiahnuť želaný vplyv. Ako seniori a seniorky môžeme upozorňovať na problémy ako zhoršovanie klimatickej krízy – mladších ľudí a médiá často zaujíma, čo si myslíme. V súčasnosti úzko spolupracujeme s mládežníckymi organizáciami, aby sme si rozšírili dosah a posilnili náš vplyv. Dnes som staršia, ale stále sa cítim dosť aktívna, tvorivá a motivovaná. Všetkých a všetky nás niekedy prepadne únava, ale niet pochýb, že musíme konať, a to ihneď.

Amina Musa, 72 r., Nigéria

Amina sa angažuje v mene obetí ozbrojeného konfliktu na severovýchode Nigérie a ich rodín. Mnohých z týchto ľudí nezákonne zadržali alebo zabili.

Prečo ste sa stali aktivistkou?

Aktivistkou som sa stala pred deviatimi rokmi, keď nás skupina Boko Haram prinútila opustiť domovy a my sme sa ocitli v táboroch pod správou nigérijskej vlády. Armáda vzniesla nepodložené obvinenia, že naši synovia sú spojení s Boko Haram. Zaviazali im oči, zatkli ich a držali v neľudských podmienkach. Nemala som inú možnosť, než rozbehnúť kampaň za ich prepustenie. Ako matky sme sa spojili a vytvorili sme hnutie za spravodlivosť.

Za aké zmeny sa zasadzujete?

Žiadame, aby okamžite prepustili všetkých, ktorých nezákonne zadržali, a aby vláda vyšetrila hrubé porušenia ľudských práv, ktoré sme prežili. Niektorí z našich synov sú vo väzbe už viac ako 10 rokov. Už máme toho dosť, chceme spravodlivosť.

Ovplyvňuje vašu angažovanosť váš vek?

Ako seniorky a seniorov nás vlády kvôli veku veľmi často prehliadajú a ignorujú. Vynechávajú nás z rozhodovacích procesov a aktivít týkajúcich sa našej komunity, odmietajú nás s argumentom, že sme príliš staré a starí. Ja však nepoľavím iba kvôli svojmu veku. Ako seniorka môžem mať niekedy väčší vplyv, pretože pre časť spoločnosti majú moje slová väčšiu váhu. Povedala by som, že pokiaľ ide o angažovanosť, môj vek predstavuje vo všeobecnosti skôr pozitívum.

Ostatným seniorom a seniorkám radím, aby sa naďalej angažovali a prijímali nové výzvy. Náš aktivizmus môže tiež inšpirovať mladších ľudí. Viem, že to nie je ľahké, ale naše ciele sú dôležité. Vek by nás nemal odrádzať, a ani nás neodradí od toho, aby sme sa usilovali napraviť nespravodlivosť.

Juan Jacobo Hernández, 82 r., Mexiko

Juan sa angažuje za sociálnu spravodlivosť a oslobodenie LGBTI+ ľudí.

Prečo ste sa stali aktivistom?

V 60. rokoch som bol aktívny v mexických študentských hnutiach. Potom prišiel Stonewall. V tom čase som mal partnera, ktorý žil v New Yorku, a ten mi povedal, že to musím vidieť na vlastné oči. Bol som svedkom prvej LGBTI+ vzbury: prvýkrát sa gejovia, transrodoví ľudia a lesby vzopreli a odporovali polícii.

Po návrate do Mexika sme založili Frente de Liberación Homosexual (Front oslobodenia homosexuálov). Vďaka cenným skúsenostiam [z USA] som vedel, ako zviditeľniť protesty a ako dosiahnuť, aby ich bolo počuť. Konečne vznikol priestor, kde sme mohli byť aktívni, kde sme mohli niečo urobiť.

Za aké zmeny sa zasadzujete?

Keď som začínal s aktivizmom, nepoužívali sme pojem „ľudské práva“ – ale o tom to vždy bolo. Organizovali sme veľké demonštrácie proti politickému útlaku, za zrušenie trestu smrti a proti obmedzovaniu protestov za sociálnu spravodlivosť. Prenasledovanie zo strany vlády bolo v tom čase naozaj časté a pre nás, gejov a transrodové ženy, bolo všadeprítomnou hrozbou. Čelili sme raziám, vydieraniu, bitkám.

Vždy, keď sme vyšli na ulicu, mali sme pocit, že sa môže stať niečo zlé. Bojovali sme o svoje životy, o svoju bezpečnosť, o právo byť na ulici bez toho, aby nás zbili, okradli alebo zabili.

Prečo sú tieto otázky pre vás dôležité aj vo vyššom veku?

Starší gejovia v Mexiku majú niekedy problém stretávať sa alebo nájsť priestory a skupiny, kde by sa mohli zapojiť. Môže to mať viaceré dôvody vrátane toho, že niektorí z nich so svojou identitou neoboznámili ani vlastnú rodinu.

Aktivistom som neprestajne celý život. Epidémia AIDS zmarila prvú fázu oslobodenia gejov. Toľko aktivistov zomrelo a ja som si [s pribúdajúcim vekom] uvedomil potrebu odovzdať skúsenosti, vedomosti a hodnoty [mladšej generácii]. Od roku 1981 som súčasťou organizácie Colectivo Sol (Združenie Slnko), v ktorej pracujeme na budovaní a posilňovaní kapacít malých lokálnych organizácií, ktoré sa usilujú zdola riešiť súčasné najpálčivejšie problémy LGBTI+ komunít.

Všetci a všetky máme ľudské práva, ale často si ich neuvedomujeme. V našej komunite neraz úplne nerozumieme, čo znamená občianstvo a aké práva máme. Ako aktivista som sa celý život učil, že ak pomaly, krok za krokom, zmobilizujeme ľudí, aby sa dožadovali svojich práv, môžeme dosiahnuť skutočnú zmenu.

Ovplyvnil vašu angažovanosť váš vek?

Ako dlhoročný aktivista sa môžem obzrieť späť a povedať, že som bol svedkom troch veľkých momentov na ceste k oslobodeniu LGBTI+ komunity. Prvýkrát, keď sme založili politické organizácie, vystúpili z tieňa a prelomili mlčanie. Druhým významným momentom bola epidémia HIV/AIDS a spôsob, akým prepojila oslobodenie LGBTI+ komunity s ľuďmi žijúcimi s HIV bez ohľadu na to, či patria k LGBTI+ komunite. Toto silné spojenie poháňalo naše hnutie vpred.

A práve v posledných týždňoch sme boli svedkami toho, čo považujem za tretí veľký moment – prijatie národnej legislatívy zakazujúcej v Mexiku konverznú terapiu. Ide o výsledok kampane, ktorá trvala sedem rokov. Táto legislatíva bude mať ohromný vplyv na to, ako spoločnosť vníma sexualitu a rodovú identitu.

Dnes má veľkú silu hnutie za práva transrodových ľudí, ktorým sa podarilo zviditeľniť. Transrodoví ľudia čelia výraznému vylúčeniu a vedú kampane v témach, ktoré sa bytostne dotýkajú ich každodenného života. Skutočne obdivujem všetky organizácie, ktoré pokračujú v tomto boji. Ako starší aktivista cítim veľkú hrdosť, keď vidím, ako mladšie generácie reagujú na nové výzvy – keď sme my boli mladí, o niečom takom sa nám v hnutí ani nesnívalo.