Rozdelené mesto Deir Ezzour je mikrokozmos trpkého konfliktu v Sýrii

Tak, ako sa črtá na obzore vojenská intervencia za údajné použitie chemických zbraní v blízkosti Damasku, v ďalekom kúte Sýrie, mesto Deir Ezzour ponúka skutočný obraz trpiacich obyvateľov. Kedysi prosperujúce centrum sýrskeho ropného priemyslu, dnes už len bezútešný mikrokozmos vojenského konfliktu v Sýrii. Mesto na brehoch rieky Eufrat, 450 km vzdialené od hlavného mesta, je v súčasnosti rozdelené. Polovica je pod kontrolou Sýrskych ozbrojených síl a druhá polovica je v rukách opozičných rebelov, ktorí taktiež kontrolujú priľahlé oblasti až po hranicu s Irakom.

Pár „outsiderov” sa dostalo do tejto izolovanej časti Sýrie. Žiadne organizácie na ochranu ľudských práv toto mesto nenavštívili, len hŕstka novinárov. Podarilo sa mi navštíviť iba časť mesta pod kontrolou opozičných rebelov vzhľadom na to, že sýrska vláda zakázala členom Amnesty International, ako aj iných organizácií na ochranu ľudských práv, vstup do oblastí pod ich kontrolou. Ulice sú  desivo tiché a väčšina mesta je zničená. Mnoho obyvateľov utieklo. Prázdne trosky zhorených a zničených domov  pokrývajúce ulice, predstavujú svedectvo zarytých leteckých útokov, delostreľby a tankovej paľby jednotiek prezidenta Bashara al Assada.

Jediná cesta do mesta alebo z mesta Deir Ezzour vedie cez most, ktorý je pravidelne terčom ostreľovačov vládnych jednotiek. Málo prekvapujúca je preto skutočnosť, že premávka na ňom je takmer nulová. Niekoľko trajektov prevážajúcich obyvateľov tam a naspäť sa plaví závratnou rýchlosťou, aby sa vyhlo nebezpečným guľkám.

Tí, ktorí sa opovážia prekročiť most – zvyčajne civilisti a rebeli – sú často ťažko ranení, alebo zavraždení. V rozmedzí dvoch hodín po mojom príchode do mesta, sa nachádzam v miestnej nemocnici, kde vás realita tohto rizika skutočne zasiahne. Mladý muž, ktorý bol postrelený pri snahe prekročiť most je privezený do nemocnice a vyhlásený za mŕtveho. Nemal žiadnu šancu, guľka ťažkého kalibru zanechala otvorenú ranu na jeho hlave.

Každý koho som  stretla stratil príbuzných alebo priateľov, ktorí zahynuli počas bezhlavého bombardovania, alebo boli popravení.

Abd al-Wahed Hantush, 38 ročný požiarnik, stratil v októbri minulého roku šesť členov svojej rodiny. Jeho matka, manželka a dve deti zahynuli, keď sa ich auto dostalo pod paľbu v čase snahy dostať sa z vládou kontrolovanej oblasti mesta naspäť do oblasti kontrolovanej rebelmi. Pri tomto incidente bol zabitý aj jeho brat a švagriná, rovnako ako tucty ďalších civilistov. “Išli navštíviť moju sestru v časti mesta al-Jura, ktorá je pod kontrolou vládnych jednotiek” povedal Abd al-Wahed. “Nebolo inej cesty ako cez kopce na okraji mesta, kde sa často nachádzajú vládni vojaci“. Naspäť sa nikdy nedostali. Ich mŕtve a obhorené telá sa našli nasledujúci deň. Oči sa mu zaliali slzami, keď mi ukazoval na mobile fotografie 5 ročnej dcéry Sham a trojročnéjo syna Abderrahmana. „Boli všetko čo som mal, prišiel som o všetko.” povedal.

Detské ihrisko na okraji mesta sa premenilo na cintorín.  V jednom jeho kúte sa nachádza pomerne slušne udržiavaný hrob. Patrí 11 ročnému Ahmadovi Karjuslimu, ktorý bol zabitý 19. októbra minulého roka. Miestni obyvatelia mi povedali, že matka dieťaťa trávi pri hrobe každé popoludnie. V ten istý deň ju nachádzam na danom mieste – opustenú a plačúcu. Náboženská hudba znie z jej mobilného telefónu, ktorý leží pri hrobe. “Mala som iba dve deti a Ahmad bol najmladší, bol moje zlatíčko” hovorí. “Bol to dobrý chlapec, môj život bez neho nemá zmysel. Prečo musel odísť? Tá bolesť sa nedá vydržať“. Ukazuje mi fotografiu chlapca na jej mobilnom telefóne, veľmi sa podobá na svoju mamu. Ahmad stál pri vchodových dverách, so svojím 4 ročným susedom Abderrahmanom Rayyashom, keď raketa pristála na ulici a na mieste oboch zabila.

Tragédia Sýrskeho vojnového konfliktu poznačila obyvateľov Deir Ezzour.

Ani mestské nemocnice neboli ušetrené. Vojenské nemocnice sú umiestnené v tajných oblastiach tak, aby boli uchránené pred útokmi vládnych jednotiek. Počas návštevy jednej polo-vybavenej nemocnice som stretla Ahmada, 30 ročného otca troch malých detí, ktorý ochrnul od pása nadol. “Išiel som von kúpiť mlieko a nejaké ďalšie veci pre deti, keď  na ulici v oblasti Jbala, vedľa mňa vybuchla bomba“ hovorí. Jeho chrbtica je zlomená na šiestich miestach. Ešte si nie je istý, ale lekári mu hovoria, že už nikdy nebude chodiť. “Bol to veľký výbuch, žena vedľa mňa bola na mieste mŕtva. Som civilista, nie bojovník” hovorí Ahmad. Býval som mechanikom, ale nemôžem pracovať už vyše roka. Nedokážem sa postarať o svoju rodinu.“

Tak ako bombardovaním, sú civilisti v meste Deir Ezzour aj pravidelným terčom priamych útokov. Svedkovia mi povedali, ako vládne jednotky po prevzatí kontroly v oblasti al-Jura a al-Qusur, minulý september, popravili mnoho obyvateľov; bežné „prečisťovanie“ opozičných bojovníkov. Obyvatelia, ženy a deti, boli pozbieraní z ulíc alebo vytiahnutí z ich domovov  a popravení.

Tak ako sa to často stáva vo vojenských konfliktoch, sú to civilisti, ktorí nesú najväčší údel z narastajúceho násilia. V Deir Ezzour,  tak ako kdekoľvek inde, utrpenie civilného obyvateľstva upevňuje pocit, že zvyšok sveta sa im obrátil chrbtom. Čím dlhšie bude tento brutálny konflikt pokračovať, o to väčšia bude škoda  napáchaná na Sýrskej spoločnosti – a o to ťažšie bude vyliečiť spôsobené rany.

To je dôvod, prečo je nečinnosť medzinárodného spoločenstva o to viac trestuhodná. Keby svetoví lídri mali politickú vôľu prekonať svoje rozpory a skôr vyvinuli tlak na strany zapojené v tomto konflikte, aby vyriešili krízu, tisícky životov mohlo byť zachránených. Kríza v Sýrii však už nabrala také rozmery, že dnes je neporovnateľne ťažšie ju vyriešiť.  Odvrátiť oči od tohto konfliktu však nie je riešením. Postúpenie veci, týkajúcej sa vojenského konfliktu v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu bezpečnostnou radou OSN, by poslalo silnú správu tým, ktorí sa dopúšťajú vojnových zločinov na oboch stranách, tak ako vláde aj opozičným rebelom. Reálna hrozba vyvodenia trestnej zodpovednosti za spôsobené činy by možno donútila mnohých zvoliť iné riešenia .

 

Donatella Rovera je senior krízový výskumník Amnesty International. Má viac ako 20 ročné skúsenosti s vyšetrovaním porušovania  ľudských práv v krízových situáciách. Cestovala do najnebezpečnejších častí sveta ako napríklad Somálska, pásma Gazy, Libanonu a Južného Sudánu.