Šesť dôvodov, prečo stále potrebujeme Medzinárodný deň žien

Od 8. marca 1975 oslavujeme úspechy žien, no poukazujeme aj na nedostatočnú rovnosť medzi pohlaviami. Je to však naozaj stále nevyhnutné aj po 41 rokoch?

Odpoveď je áno, je. Ženy a dievčatá mohli dosiahnuť do nepredstaviteľných výšin v politike, vede, umení, športe a obchode, no stále sa stretávajú s ťažkosťami. Nielen preto, že nedostávajú rovnakú mzdu ako muži, čo dnes trápi mnoho ľudí, ale aj pre ich základné ľudské práva. V žiadnej inej oblasti to nie je až tak viditeľné ako v boji za svoje sexuálne a reprodukčné práva. Predstavujeme šesť dôvodov, prečo si myslíme, že je Medzinárodný deň žien dôležitejší ako doteraz bol.

1.       Ženy a dievčatá nemajú prístup k prerušeniu tehotenstva, ktoré zúfalo potrebujú.

Okolo 39% celosvetovej populácie žije v krajinách, v ktorých je prerušenie tehotenstva buď absolútne zakázané, alebo dovolené iba v prípade ohrozenia života či zdravia ženy. K týmto krajinám patrí Čile, kde je prerušenie tehotenstva zakázané v akomkoľvek prípade či Írsko, kde je povolené len ak žene hrozí smrť. V oboch krajinách musia ženy donosiť plody so smrteľnými zdravotnými problémami alebo musia cestovať do inej krajiny, aby získali prístup k týmto dôležitým službám. V oboch krajinách nedovolia ženám so závažnými zdravotnými ťažkosťami prijať liečbu, ktorá by ohrozila plod. Neposkytnutie zdravotnej liečby v tomto kontexte – alebo nútenie žien vydržať bolesť, ktorá sprevádza nutnosť donosiť plod do konca tehotenstva aj v tom prípade, že je jasné, že zomrie – je mučením.

2.        Dievčatá sú nútené uzavrieť manželstvá.

Podľa štatistiky UNICEF bolo viac ako 700 miliónov žien, ktoré dnes žijú na svete, zosobášených predtým ako dovŕšili 18 rokov. Každá tretia z nich sa vydala dokonca pred dovŕšením 15-teho roku života. Medzi krajinami s najvyšším počtom nútených alebo skorých manželstiev je Burkina Faso. Umiestnila sa na 7 mieste, kvôli tomu, že 52% žien uzavrie manželstvo pred dovŕšením 18teho roku života. Keď je dievča donútené vydať sa, musí sa zvyčajne vzdať štúdia a prijať skoré a často rýchlo po sebe nasledujúce tehotenstvá. Aj napriek hrozbe, že stratia svoje rodiny, veľa dievčat sa v Burkine Faso vzpiera núteným manželstvám – nájdu si cestu do útočísk, ktoré sú niekedy vzdialené aj tisícky kilometrov od ich domovov.

Podpíšte našu petíciu na ukončenie nútených manželstiev v Burkine Faso!

3.       Znásilnenie v manželstve nie je vždy považované za znásilnenie.

Skupinám, ktoré obhajujú práva žien trvalo väčšinu minulého storočia, aby bolo znásilnenie v manželstve právne ošetrené. V roku 1993 ho OSN vyhlásilo za porušenie ľudských práv. Aj napriek tomu mnohé krajiny stále explicitne nedefinujú znásilnenie v manželstve ako zločin. Napríklad v Tunisku je sex považovaný za manželskú povinnosť mužov aj žien. V skutočnosti to však znamená, že sa ženy cítia povinné podvoliť sa žiadostiam svojich manželov. Jedna žena pre Amnesty uviedla: „Nesúhlas nie je možnosť, nemá to rád. Akokoľvek sa cítim, či som unavená alebo chorá, nemám na výber.“

4.       Ženy sú väznené na desiatky rokov za to, že porodia mŕtve dieťa.

Stalo sa to v El Salvadore a v Nikarague. Stalo sa to aj v USA. Ženy v týchto krajinách boli zatknuté potom, čo zažili potrat alebo komplikácie počas tehotenstva, a boli aj uväznené. Toto sa môže stať iba v štáte, kde je umelé prerušenie tehotenstva protizákonné.

5.       Ženy, ktoré zažili nútené sterilizácie sa stále nedočkali spravodlivosti.

V minulosti bola sterilizácia ľudí proti ich vôli využívaná na kontrolu populácie niektorých najviac marginalizovaných skupín v spoločnosti: tí, so znevýhodnením, ľudia žijúci v chudobe či etnických menšín. Predovšetkým ženy sa stávali cieľmi. Výbor OSN proti mučeniu vyzval Slovensko, aby nezávisle a účinne vyšetrilo prípady nútených sterilizácií rómskych žien a dievčat zo začiatku tohto milénia, a tiež na prijatie adekvátnej kompenzačnej schémy.

6.       Ženy sú stále obťažované vo verejných priestoroch.

Sexuálne obťažovanie je každodennou realitou žien, kdekoľvek sú. V jednej štúdii OSN sa uvádza, že 43% mladých žien v Londýne sa stretlo s obťažovaním na ulici. V Port Moresby na ostrove Papua Nová Guinea OSN zistilo, že 90% žien a dievčat zažilo nejakú formu sexuálneho násilia. Sexuálne obťažovanie a sexuálne násilie takisto sužujú ženy na úteku. Utečenkyne zo Sýrie ako napríklad Maryam, ktorá je momentálne v údolí Bekaa v Libanone povedali, že sú často cieľom zneužívaní: „Či som vydatá alebo slobodná, vždy ma obťažujú,“ povedala. A aj ženy na úteku, ktoré sa dostanú do Európy  musia často čeliť obťažovaniu či vykorisťovaniu.

Obrázok: Malika ‘La Slammeuse’ odfotografovaná Leilou Alaouiovou v Ouagadougou, Burkina Faso, Január 2016. © Leila Alaouiová pre Amnesty International