Od výzvy na vyčistenie delty rieky Niger, kontaminovanej spoločnosťou Shell a ďalšími ropnými spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti, uplynulo už skoro 10 rokov. Do dnešného dňa sa však čistiace práce začali len na 11 % predmetného územia. Závery nového výskum u štyroch mimovládnych organizácií sú alarmujúce: rozľahlé oblasti delty Nigeru stále zostávajú pod ťažkou environmentálnou záťažou.
V roku 2011 Program OSN pre životné prostredie (UN Environment Programme, UNEP) vydal správu o devastačných následkoch ropného priemyslu v nigérijskej oblasti Ogoniland a odporučil urgentné vyčistenie zasiahnutých území. Nový výskum poukazuje na to, že „núdzové opatrenia“, ktoré UNEP navrhol, neboli náležite uplatnené a nákladný projekt, ktorý spustila nigérijská vláda v roku 2013, nenaplnil svoje ciele.
Ogonské komunity už viac ako pol storočia trpia veľkoplošným znečisťovaním vody a pôdy sústavnou ťažbou ropy a zemného plynu. Ropné spoločnosti a nigérijská vláda systematicky ignorujú vážnosť situácie, čím vystavili vážnym zdravotným rizikám státisíce ľudí, ktorých ťažba pripravila o pitnú vodu aj živobytie.
Ukázalo sa, že do konfliktu záujmov okolo pôsobenia spoločnosti Shell je zapletený aj manažment agentúry HYPREP, poverenej vyčistením envirozáťaže, rovnako ako samotná nigérijská vláda.
Osai Ojigho z nigérijskej sekcie Amnesty International upozorňuje: „Objavenie ložísk ropy na ogonských územiach prinieslo miestnemu obyvateľstvu nesmierne utrpenie. Dlhé roky dokumentujeme, ako si Shell neplní povinnosť odstraňovať znečistenie spôsobené únikmi ropy. To, že dodnes nedošlo k náprave škôd na životnom prostredí, je absolútna nehoráznosť. Znečistenie má vážne následky na ľudské práva v oblasti zdravia a právo na prístup k potravinám a čistej vode. Shell musí niesť za toto počínanie zodpovednosť – my sa nevzdáme, kým z Ogonilandu neodstránia posledné stopy ropného znečistenia.“
Nová správa organizácií Earth Europe, Amnesty International, Environmental Rights Action a Milieudefensie prináša nasledovné základné zistenia:
– Sanácia sa začala iba na 11 % celkového územia, na ktorom UNEP identifikoval urgentnú potrebu odstránenia envirozáťaže; v súčasnosti prebiehajú snahy o čistenie ďalších 5 % tohto územia; žiadna lokalita nebola úplne vyčistená.
– Kroky, ktoré UNEP klasifikoval ako „bezodkladné núdzové opatrenia“ na zabezpečenie prístupu k pitnej vode a ochranu zdravia, neboli dôsledne implementované a viaceré komunity doposiaľ nemajú prístup k čistej vode.
– Neprebieha monitorovanie zdravia miestneho obyvateľstva, ani stavu životného prostredia.
– Nebolo zverejnené žiadne vyúčtovanie finančnej podpory na odstránenie envirozáťaže (od roku 2018 bolo na tieto účely poskytnutých 31 miliónov USD).
– 11 zo 16 spoločností, s ktorými vláda uzavrela zmluvy, údajne nemá certifikáty o spôsobilosti na odstraňovanie ropného znečistenia a súvisiace činnosti.
– V agentúre HYPREP dochádza k početným konfliktom záujmov, pretože spoločnosť Shell do nej umiestňuje vlastných zamestnancov a dokonca má účasť aj v jej riadiacich a dozorných štruktúrach.
Štvorica mimovládnych organizácií požaduje rýchle vy istenie ropného čová správa zne istenia čová správa , pričom predstavili zoznam krokov, ktoré žiadajú od nigérijskej vlády, spoločnosti Shell a vlád európskych krajín, ktoré sú sídlom ropných spoločností pôsobiacich v delte rieky Niger.
Od nigérijskej vlády žiadajú:
– aby zabezpečila, že obyvateľstvo zasiahnuté znečistením si bude môcť uplatňovať základné ľudské práva, ako napríklad právo na prístup k zdravotne nezávadnej pitnej vode,
– aby vytvorila a následne implementovala stratégiu na odstránenie príčin ropného znečistenia, pričom musí zaručiť, že na stratégii a jej zavádzaní do praxe sa budú aktívne podieľať miestne komunity,
– aby posilnila agentúru HYPREP a zabezpečila jej nezávislosť a transparentné fungovanie bez účasti spoločnosti Shell v jej dozorných a riadiacich štruktúrach,
– aby zverejňovala všetky informácie o sanačnom projekte a jeho napredovaní. Od spolo nosti Shell požadujú: čová správa
– aby poskytla primeranú náhradu škôd všetkým komunitám zasiahnutým jej zlyhaním pri odstraňovaní únikov ropy, nakoľko k čisteniu ich životného prostredia nepristúpila včas alebo vôbec,
– aby vyradila z prevádzky všetky nadsluhujúce a poškodené ropovody, – aby sa zaviazala, že bude financovať sanáciu územia Ogoniland a ostatných území delty rieky Niger až do jej dovŕšenia.
Od vlád európskych krajín, v ktorých sídlia ropné spolo nosti pôsobiace čová správa v delte rieky Niger, požadujú:
– aby zásadne prehodnotili svoje priority a vyčistenie envirozáťaže na území Ogonilandu a ostatných územiach delty rieky Niger uprednostnili pred záujmami ropných spoločností,
– aby aktívnejšie podporovali nigérijskú vládu pri účinnom zavádzaní odporúčaní UNEP do praxe, zúčastňovali sa na nezávislom dozore nad ropným priemyslom, ako aj nad účinnou nápravou škôd spôsobených miestnym komunitám,
-aby zaviedli prísne medzinárodné pravidlá pre pôsobenie korporácií mimo krajiny svojho sídla, ako napríklad zákon EÚ o povinnej starostlivosti o ľudské práva či záväzná Dohoda OSN v oblasti podnikania a ľudských práv.
Spoločnosť Shell čelí v Európe viacerým súdnym procesom v súvislosti so svojou činnosťou v Nigérii.