Odsúdenie obrankýň a obrancu pôdy, ktorých kriminalizovali kanadské úrady, vysiela mrazivý odkaz. Jednotlivci a národy v prvej línii boja za práva pôvodných obyvateľov a environmentálnu spravodlivosť dnes čelia vážnym hrozbám.
Úrady v Bangladéši musia okamžite napraviť svoje zlyhanie pri ochrane práv pracovníčok v oblasti hygieny. Tie čelia ekonomickému vylúčeniu a pretrvávajúcej diskriminácii na základe rodu a kasty. Ich zraniteľnosť sa ešte prehlbuje v dôsledku globálnej klimatickej krízy, ktorú poháňa spaľovanie fosílnych palív, uvádza Amnesty International v novej správe.
V roku 2021 musel Damisoa so svojou rodinou opustiť svoj domov v regióne Androy na juhu Madagaskaru. Suchá, ktoré sa v dôsledku zmeny klímy ešte zhoršili, viedli k nedostatku potravín potrebných na prežitie.
Žurnalistika je v Mjanmarsku mimoriadne nebezpečné povolanie. Od prevzatia moci v roku 2021 vojenská junta uväznila viac ako 200 novinárov a novinárok. Najmenej sedem z nich údajne zabili. Médiám zakázali činnosť a donútili ich ujsť do exilu. Medzi zasiahnutých novinárov patrí aj Sai Zaw Thaike.
Chandaravuth Ly, Keoraksmey Phuon, Kunthea Long, Leanghy Yim, Ratha Sun a Ratha Thun sú mladí ľudia, ktorých spája láska ku káve, knihám a turistike. Predovšetkým však zdieľajú hlbokú lásku k prírode. So svojou aktivistickou skupinou Matka Príroda Kambodža odvážne bránia životné prostredie pred škodlivými zásahmi firiem a vlády.
Juan López bol milujúcim otcom a manželom. Bol duchovným vodcom, ktorý svoju vieru prežíval službou svojej komunite a vždy podporoval tých najzraniteľnejších. Miloval rozhovory s priateľmi pri káve, tanec a rád trávil čas s rodinou pri mori. Priatelia ho opisovali ako človeka, ktorý sníval o lepšom svete.
„Nie sme len aktivistky, sme dcéry zeme, našich komunít, sme bojovníčky lesa, ktorý sa odmieta vzdať. Sme Amazónia, ktorá odoláva vplyvom ropného priemyslu, v dôsledku ktorého horia naše komunity a naša planéta,“ hovoria členky skupiny Guerreras por la Amazonía (Bojovníčky za Amazóniu).
Ellinor Guttorm Utsi je pôvodná obyvateľka z komunity Sámov zo severného Nórska. Ako vodkyňa svojej sámskej komunity bojuje za ochranu tradičného sámskeho spôsobu života. Ten je založený na chove sobov. Ako hovorkyňa sa zasadzuje za svoju rodinu a svoj ľud, ktorý už celé generácie nasleduje sezónne migračné trasy za severným polárnym kruhom. Títo ľudia sú závislí od letných pastvín v Čorgaši, ktoré v súčasnosti čelia bezprostrednej hrozbe.
Novozélandské úrady uplatňujú voči ľuďom z tichomorských ostrovov Tuvalu a Kiribati diskriminačné migračné politiky. Tieto politiky rozdeľujú rodiny, ignorujú práva detí a naďalej ľudí ohrozených následkami klimatickej zmeny. Uvádza to Amnesty International v novej správe Navigating Injustice, zverejnenej mesiac pred konferenciou OSN o zmene klímy COP30.
Generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard bude od 18. do 24. septembra v New Yorku. Zúčastní sa tam 80. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN a bude k dispozícii na rozhovory. Počas svojej návštevy sa bude venovať nasledujúcim témam:
Klimatická zmena je nielen najväčšou environmentálnou krízou súčasnosti, ale aj bezprecedentnou krízou ľudských práv. Spaľovanie fosílnych palív zabíja ľudí a poškodzuje životné prostredie. Musíme to zastaviť.
Pakistanské zdravotníctvo a krízové riadenie pri katastrofách nedokážu napĺňať potreby detí a starších ľudí. Tých pritom najviac ohrozuje riziko úmrtia a chorôb v dôsledku extrémnych prejavov počasia v súvislosti s klimatickou zmenou. Uviedla to Amnesty International vo svojej novej výskumnej správe.