Slovinský parlament musí odmietnuť zmeny a doplnenia zákona o cudzincoch, ktoré by po ich uvedení do platnosti odopreli ľuďom na úteku a žiadateľom/kám o azyl ochranu, na ktorú majú podľa medzinárodného a európskeho práva nárok. Takto reaguje na prijatie zmien zákona vládou 5. januára 2017 Amnesty International.

Núdzové opatrenia stanovené v návrhu zákona by dali orgánom možnosť prijať špeciálne opatrenia, ktoré by odopreli vstup osobám prichádzajúcim na hranice a umožnili by automatické vyhostenie migrantov/tky a ľudí na úteku, ktorí vstúpili na územie Slovinska neoprávnene, a to bez posúdenia ich žiadosti o azyl alebo rizika mučenia alebo prenasledovania po ich návrate. Na zavedenie opatrení by bolo potrebné rozhodnutie parlamentu o ich presadení, ktorý by konal na základe zhodnotenia vlády, že verejný poriadok a národná bezpečnosť sú v ohrození.

 „Obrať ľudí utekajúcich kvôli záchrane svojho života o ich právo žiadať o azyl a poslať ich späť za hranicu je porušením medzinárodného a európskeho práva. Namiesto zaobchádzania s ľuďmi na úteku a žiadateľmi/kami o azyl ako s bezpečnostnou hrozbou by mali slovinské orgány uznať svoju zodpovednosť za ochranu ľudí, ktorí v nádeji nájdenia bezpečia podstúpili hrozivú cestu a riskovali všetko,“ vyjadrila sa Gauri van Guliková, zástupkyňa európskeho riaditeľa Amnesty International.

„Tento návrh zákona pripomína podobné snahy susedných štátov Slovinska – najmä Maďarska, ale taktiež Rakúska – uzavrieť svoje hranice pre tými, ktorí utekajú pred hrôzami vojny. Nerešpektuje právo každého človeka žiadať o azyl, ani povinnosť Slovinska v plnej miere posúdiť každú žiadosť.“

Odmietnuť na hranici žiadateľa/ku o azyl alebo migranta/tku bez riadneho postupu a posúdenia jeho individuálnej situácie je považované za tzv. pushback a európske a medzinárodné právo to za každých okolností zakazuje.

Taktiež, opatrenia nezahŕňajú žiadnu spoľahlivú ochranu proti riziku mučenia alebo prenasledovania po návrate (zásada nenavracania, non-refoulement) a možného pokračujúceho vyhostenia – alebo navracania do krajiny, kde by osoby mohli byť vystavené mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu. Napríklad, migranti/tky a žiadatelia/ľky o azyl, ktorým bol vstup na územie Slovinska zamietnutý a ktorí boli vrátení do Chorvátska by mohli riskovať navrátenie do Srbska alebo Bulharska, kde sú postačujúce podmienky prijatia, alebo do Maďarska, ktoré európske a medzinárodné právo otvorene ignoruje.

„Vláda tvrdí, že osoby v ohrození života alebo zdravia by boli v tomto prípade výnimkou. Na základe čoho by ale tieto osoby identifikovala, ak riadne posudzovanie žiadostí obchádza celkovo?“ hovorí Gauri van Guliková.

„Tieto opatrenia by dostali už aj tak traumatizovaných ľudí do ešte väčšieho rizika a musia byť zamietnuté.“

Pozadie

Zavedenie opatrení by bolo podmienené dvojtretinovou väčšinou v hlasovaní parlamentu a založené na zhodnotení vlády, že migrácia sa stala „závažnou hrozbou pre verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť.“