TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
30. júna 2022
Rozsiahle vyšetrovanie Amnesty International dospelo k záveru, že ruské vojenské jednotky spáchali vojnový zločin, keď v marci podnikli útok na divadlo v ukrajinskom Mariupole, pričom zabili najmenej desať ľudí (počet zabitých môže byť aj oveľa vyšší).
V novej správe „Deti“: Útok na Donecké akademické oblastné činoherné divadlo v Mariupole na Ukrajine organizácia dokumentuje, že ruská armáda 16. marca pravdepodobne úmyselne zaútočila na budovu divadla, napriek tomu, že vedela, že sa v nej ukrývajú stovky civilných osôb, čo je jasný znak vojnového zločinu.
Výskumný tím Amnesty International z programu na dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách viedol početné rozhovory s preživšími a zhromaždil rozsiahle digitálne dôkazy o leteckom útoku, pri ktorom dve 500-kilogramové bomby dopadli blízko seba a vybuchli súčasne. Podľa organizácie sa dá takmer s určitosťou konštatovať, že tento útok podnikli ruské stíhacie lietadlá.
„Po mesiacoch dôkladného vyšetrovania, analýzy satelitných snímok a rozhovorov s desiatkami svedkov a svedkýň sme dospeli k záveru, že tento útok bol jasným vojnovým zločinom spáchaným ruskými vojenskými silami,“ uviedol riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda.
„Pri tomto neľútostnom útoku prišlo o život alebo utrpelo zranenia mnoho ľudí, a to pravdepodobne následkom vedomého rozhodnutia ruských ozbrojených síl zamerať sa na ukrajinské civilné obyvateľstvo.
Medzinárodný trestný súd a všetky ostatné subjekty, ktoré majú jurisdikciu nad zločinmi spáchanými počas tohto ozbrojeného konfliktu, musia tento útok vyšetriť ako vojnový zločin. Všetci zodpovední za toto zabíjanie a ničenie musia čeliť spravodlivosti,“ zdôraznil Sloboda.
Amnesty International dala vyhotoviť matematický model detonácie, pomocou ktorého je možné určiť čistú hmotnosť výbušniny potrebnej na spôsobenie takej deštrukcie, aká bola zaznamenaná na budove divadla a jeho okolí. Fyzikálne výpočty stanovili čistú hmotnosť výbušniny v použitých bombách na 400 – 800 kg. Na základe dostupných záznamov o bombách v arzenáli ruského letectva sa Amnesty International domnieva, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o dve 500-kilogramové bomby rovnakého modelu, čo by znamenalo celkovú čistú hmotnosť výbušniny 440 – 600 kg.
Na útok boli s najväčšou pravdepodobnosťou použité ruské viacúčelové stíhačky – Su-25, Su-30 alebo Su-34 –, ktorých základne sa nachádzali neďaleko a ktoré podľa svedectiev často operovali nad južnou Ukrajinou.
Amnesty International preskúmala niekoľko alternatívnych teórií o tom, kto je za útok na budovu divadla zodpovedný a aké zbrane pri ňom mohli byť použité. Na základe dostupných dôveryhodných dôkazov výskum nakoniec viedol k záveru, že najpresvedčivejším vysvetlením udalosti je úmyselný letecký útok na civilný objekt.
„Neveril som vlastným očiam“
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára 2022 začali civilisti a civilistky utekať zo svojich domovov, pretože mestá a obce sa stali terčom vojenských útokov a dejiskami bojov. V obliehanom meste Mariupoľ v Doneckej oblasti sa útočiskom pre civilné obyvateľstvo stala budova divadla.
Divadlo v centre mesta sa zmenilo na stredisko distribúcie liekov, potravín a vody, ako aj zhromaždisko pre ľudí, ktorí sa chceli nechať evakuovať humanitárnymi koridormi. Budovu šlo jednoznačne identifikovať ako civilný objekt, azda viac než ktorékoľvek iné miesto v Mariupole.
Miestni obyvatelia a obyvateľky tiež namaľovali na zem po oboch stranách budovy obrovskými písmenami ruský nápis Дети (Deti). Nápisy boli jasne viditeľné na satelitných snímkach, teda aj pre ruských pilotov.
Napriek tomu 16. marca krátko po desiatej hodine dopoludnia zasiahli budovu divadla ruské bomby. Následkom veľkého výbuchu sa zrútila strecha a obrovské časti dvoch hlavných múrov. V čase leteckého útoku sa v divadle a jeho blízkosti nachádzali stovky civilistov a civilistiek.
Amnesty International usudzuje, že útok zabil najmenej desať ľudí, pravdepodobne však oveľa viac, a že mnoho ďalších pri ňom utrpelo vážne zranenia. Tento odhad je nižší ako predchádzajúce odhady, čo odráža skutočnosť, že veľký počet ľudí opustil divadlo počas dvoch dní pred útokom a väčšina tých, ktorí zostali, sa nachádzala v suteréne divadla a iných priestoroch chránených pred plnou silou výbuchu.
Explózia bômb zničila vnútorné múry pozdĺž bočných strán javiska a následne prerazila vonkajšie nosné múry, čím vznikli dve hlavné polia trosiek, na severovýchodnej a juhozápadnej strane budovy. Obe polia trosiek sú viditeľné na satelitných záberoch nasnímaných len niekoľko minút po zásahu.
Igor Moroz, 50-ročný architekt, sa v čase zásahu nachádzal neďaleko divadla. Pre Amnesty International povedal: „Všetko sa to udialo priamo pred našimi očami. Boli sme odtiaľ 200 alebo 300 metrov, nastal výbuch… počul som lietadlo a zvuk padajúcich bômb. Potom sme videli, ako sa zdvihla strecha [divadla].“
Grigorij Golovniov, 51-ročný podnikateľ, povedal: „Kráčal som ulicou smerom k divadlu… počul som hluk lietadla… ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť, pretože tam stále lietali… vtom som uvidel, ako vybuchla strecha budovy… vyskočila 20 metrov a potom sa zrútila… potom som videl veľa dymu a trosiek… nemohol som uveriť vlastným očiam, pretože to divadlo bolo nedotknuteľné. Boli tam dva veľké nápisy ‚Deti‘.“
V čase útoku sa v blízkosti divadla nachádzal aj Vitalij Kontarov, 48-ročný vodič nákladného auta. Pre Amnesty International povedal: „Počuli sme lietadlá… Videl som, ako z jedného vystrelili dve rakety na divadlo.“
„V okamihu sa všetko zmenilo“
Respondenti a respondentky poskytli Amnesty International celé mená štyroch zabitých osôb: Mychajlo Hrebenstskij, Ljuba Sviridova, Jelena Kuznecova a Igor Chystiakov. Okrem nich uviedli prvé mená ďalších troch ľudí, ktorí podľa nich prišli pri útoku o život. Viacero preživších a svedkov sa v rozhovoroch zmienilo o telách mŕtvych ľudí, ktorých nevedeli identifikovať, a je pravdepodobné, že mnoho obetí zostáva neohlásených.
Mladá žena, ktorá sa v čase dopadu bômb ukrývala v suteréne so svojím priateľom a matkou, povedala pre Amnesty International: „V jedinom okamihu sa všetko zmenilo. Všetko sa prudko zdvihlo… Ľudia začali jačať. Vzduch bol plný prachu. … Videla som krvácajúcich ľudí. Schmatli sme svoje doklady a odišli sme… Niektorí ľudia nemali také šťastie.“
Jevhen Hrebenstskij našiel telo svojho otca Mychajla v koncertnej sále. Yevhen povedal pre Amnesty International: „Bolo tam veľa zranených… Polícia sa snažila vytiahnuť ľudí z trosiek… Najprv som uvidel jeho [Mychajlovu] ruku. Zbadal som známu ruku. Ruku blízkeho človeka dobre poznáte. Tvár mal pokrytú krvou. Telo zasypané tehlami… Nechcel som, aby to videla moja mama.“
Dmytro Symonenko bol s Ljubou Sviridovou v posledných chvíľach jej života. Pre Amnesty International povedal: „Utrpela vážne zranenia. Podarilo sa jej vyliezť z trosiek… poprosila nás, aby sme si zapamätali jej meno, pretože cítila, že zomiera.“
Aj mnoho ďalších v rozhovoroch s Amnesty International uviedlo, že po leteckom útoku videli v troskách budovy divadla zakrvavené telá a časti tiel vrátane odtrhnutých končatín.
Úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo
Medzinárodné humanitárne právo (MHP) je súbor právnych noriem, ktoré upravujú najmä ozbrojené konflikty. Základnou zásadou MHP je, že strany ozbrojeného konfliktu musia vždy rozlišovať medzi civilným obyvateľstvom a príslušníkmi ozbrojených síl, respektíve medzi civilnými a vojenskými objektmi. Vojenské objekty môžu byť terčom útoku, zatiaľ čo útočiť na civilné osoby alebo civilné objekty je nezákonné. Pred každým útokom sú príslušníci ozbrojených síl povinní prijať opatrenia, aby sa uistili, že sú si dostatočne istí, že nezaútočia na civilné osoby a civilné objekty.
Nikto z 28 preživších, s ktorými Amnesty International viedla rozhovory, ani nikto z ostatných svedkov a svedkýň útoku neposkytol žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že ukrajinská armáda využívala divadlo ako svoju základňu, sklad zbraní či miesto, odkiaľ by podnikala vlastné útoky.
Civilný charakter divadla a prítomnosť mnohých civilistov a civilistiek boli zjavné už niekoľko týždňov pred útokom. Povaha útoku (zásahy do vnútra budovy, ako aj pravdepodobná zbraň) a absencia akéhokoľvek potenciálne legitímneho vojenského cieľa v blízkosti budovy sú silnými indíciami, že divadlo bolo zamýšľaným cieľom. V dôsledku toho útok pravdepodobne predstavuje úmyselný útok na civilný objekt a predstavuje vojnový zločin.
„Okolnosti, za akých ruské letecké a pozemné sily na Ukrajine úmyselne útočia na civilistov a civilistky, sú dobre zdokumentované. Je preto naliehavo potrebné tieto zločiny dôkladne vyšetriť a voči ich páchateľom vyvodiť zodpovednosť za zabitia a vážne zranenia civilistov a civilistiek, ako aj za rozsiahle škody na civilnej infraštruktúre, ktoré spáchali ,“ povedala Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.
Metodika
V období od 16. marca do 21. júna Amnesty International zhromaždila a analyzovala dostupné dôveryhodné dôkazy týkajúce sa leteckého útoku na divadlo. Uskutočnila pri tom 52 rozhovorov s ľuďmi, ktorí útok a jeho následky prežili alebo videli na vlastné oči. 28 z opýtaných sa v čase útoku nachádzalo priamo v divadle alebo v jeho tesnej blízkosti. Organizácia analyzovala satelitné snímky a radarové údaje z obdobia bezprostredne pred útokom a po útoku, overené fotografie a videozáznamy poskytnuté preživšími a svedkami, a tiež dve sady architektonických nákresov divadla.
Na overovaní 46 fotografií a videí bombardovania zverejnených na sociálnych sieťach, ako aj ďalších 143 fotografií a videí, ktoré boli súkromne adresované priamo organizácii, spolupracovalo metódou open-source výskumu Investigatívne laboratórium Amnesty International.
Amnesty International priebežne dokumentuje prípady porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva počas vojny na Ukrajine, doterajšie správy sú k dispozícii tu.