„Som ohromený. Aktivisti a aktivistky Amnesty International sú moji hrdinovia a hrdinky.”

Od Louise Andersonovej

Minulý týždeň čakal Moses Akatugba na trest smrti. Dnes, po takmer 10 rokoch strávených vo väzení, je slobodný. 28. mája 2015 mu Emmanuel Uduaghan, guvernér štátu Delta, udelil milosť potom, čo dostal takmer 800 tisíc správ od aktivistov a aktivistiek Amnesty International zo 118 krajín.

„Sľubujem, že sa stanem ľudskoprávnym aktivistom, aby som bojoval za ostatných.“ Toto boli prvé slová, ktoré Moses povedal potom, čo sa dozvedel, že mu guvernér Uduaghan udelil milosť. Aktivisti a aktivistky za neho bojovali celý rok. Ale posledné týždne tlak narastal, pretože tisícky ľudí tweetovali, posielali správy, postovali na facebooku guvernérovi Uduaghanovi počas jeho posledného týždňa v úrade.

Od školáka k prežitiu mučenia

Keď mal Moses 16 rokov, bol normálnym školákom z juhu Nigérie. S nádejou na ružovú budúcnosť mu veľmi odľahlo, keď dopísal záverečné skúšky na strednej škole a nervózne čakal na výsledky. Jeho snom bolo splniť želanie nebohému otcovi a študovať medicínu.

27. novembra 2005 sa Moses rozlúčil so svojou rodinou a išiel navštíviť svoju tetu. Keď sa nevrátil domov, jeho mama sa začala strachovať. Ako vdova sa starala o päť detí predávaním jedla na miestnom trhu v meste Effrun v štáte Delta.

V tom čase ako ho jeho mama hľadala, Mosesa vypočúvali vojaci. Ak by Moses mohol zavolať právnikovi, alebo čo i len svojej mame, mohol byť ušetrený od mučenia. Ale prvých 24 hodín nikto nevedel, kde sa nachádza.

Miestny predavač nakoniec navštívil Mosesovu matku a povedal jej, že videl ako Mosesa zatýka skupina vojakov. Moses sa takmer 10 rokov nevrátil domov.

Nepredstaviteľná bolesť

Moses neskôr povedal, že ho vojaci postrelili do ruky, bili ho po hlave a chrbte a odviedli ho do miestnych vojenských budov, kde ho vypočúvali. Tam mu ukázali mŕtvolu a prikázali mu, aby ju identifikoval.

Keď Moses povedal, že nevie, kto je ten mŕtvy muž, znovu ho zbili. Potom ho vzali na policajnú stanicu, kde ho zbili mačetami a obuškami. Uviazali ho a hodiny ho nechali visieť dole hlavou z ventilátora na strope. Tiež mu kliešťami vytrhali nechty na prstoch rúk a nôh.

„Tá bolesť bola nepredstaviteľná“, hovorí Moses. „Za celý môj život so mnou nikto takto neľudsky nezaobchádzal.“

Polícia ho podozrievala z krádeže troch telefónov, trochu peňazí a kupónov počas ozbrojenej lúpeže. Všetky obvinenia vždy odmietal. Ale dôstojníci ho donútili podpísať dve vopred napísané „priznania“ , ktoré boli potom použité pred súdom ako dôkazy.

Mosesova matka povedala, že keď ho na druhý deň konečne mohla navštíviť v policajnej cele, bol zranený a mal veľa jaziev. Nedostal žiadnu zdravotnú starostlivosť. Pretože boli jeho zranenia veľmi vážne, povedala, že zaplatila lekárovi, aby ho nasledujúcich päť týždňov kontroloval tri dni v týždni.

Viac než 800 tisíc ľudí písalo listy a správy, v ktorých žiadali spravodlivosť pre Mosesa. Zo Slovenska prišlo za Mosesa viac než 430 listov a online podpisov. 

Z triedy k trestu smrti

Po ôsmich rokoch vo väzení bol 12. novembra 2013 Moses odsúdený na trest smrti obesením. Usvedčenie sa zakladalo na jeho „priznaní“ a svedectve údajnej obete lúpeže. Policajný dôstojník, ktorý prípad vyšetroval sa pred súdom neukázal.

Pretože bol Moses v čase zatknutia dieťa, nemal byť odsúdený na smrť –  je to v rozpore s medzinárodným právom. Akékoľvek „priznanie“ získané následkom mučenia tiež  nesmie byť povolené ako dôkaz pred súdom.

Moses strávil väčšinu z desiatich rokov vo väzení izolovaný a traumatizovaný. Potom ako ho presunuli v roku 2006 do nového väzenia ho mohla jeho rodina navštevovať len dvakrát za mesiac. „Nikdy som si nemyslel, že prežijem až do teraz“, povedal nám nedávno.

Myslel si, že jeho sen stať sa lekárom sa nadobro rozplynul. Nedávno nám povedal, že čo ho trápilo najviac bolo, že zatiaľ čo on bol vo väzení, veľa z jeho bývalých spolužiakov a spolužiačok išlo na univerzitu a našli si dobrú prácu.

Nový začiatok

Dnes, po takmer desiatich rokoch vo väzení je Moses konečne slobodný. Konečne sa môže vrátiť domov a znovu začať žiť. Možno ako lekár, ale určite ako ľudskoprávny aktivista.

Chcem uistiť aktivistov a aktivistky Amnesty International, že všetka snaha, ktorú do mňa investovali, nevyjde naprázdno. Vďaka špeciálnej dobrote Boha naplním ich očakávania. Sľubujem, že budem ľudskoprávny aktivista – aby som mohol bojovať za ostatných.

Moses, 28. máj 2015