SOS Európa – Amnesty za migrantov a utečencov

Prečítajte si aktuality z workshopu Amnesty International, týkajúceho sa situácie migrantov a utečencov, ktorí prichádzajú do Európy očami účastníkov z českej sekcie.

22.júl

Napriek všetkéku, čom so v Grécku zažil, tu chcem zostať a usilovať sa o zmenu súčasného stavu – rozprávanie Somálca Saleha

O svoj príbeh a skúsenosti s novým životom v Grécku sa s nami podelil aj 27ročný Saleh. Z jeho rozprávania v človeku zostane predovšetkým zdesenie a otázka, ako je toto v Európe v 21. storočí možné…

Potom, čo sa rozhodol nespolupracovať s vládnou opozíciou v Somálsku, bol nimi prenasledovaný a brutálne napadnutý. Keďže pre neho už krajina nebola bezpečná, rozhodol sa ju opustiť. Vtedy dvadsaťročný odišiel do Jemenu, kde zostal päť rokov. Situácia v Jemene taktiež nebolo uspokojivá a Saleh sa rozhodol pokúsiť o cestu do Európy. Poplatok prevádzačom za cestu do Grécka je 3-4 tisíc dolárov. Otec mu poslal peniaze a Saleh teda mohol absolvovať náročnú cestu plnú strachu, fyzického a psychického utrpenia, nadávok a ponižovania zo strany prevádzačov.

Jeho cesta dopadla úspešne, s falošným pasom sa najprv dostal do Turecka a po niekoľkých týždňoch prekonal aj vytúženú grécku hranicu. Spojil sa s priateľmi v Aténach a pomaly začínal nový život. Pôvodne neplánoval v Grécku zostať, chcel ísť do Londýna, kde mal príbuzných, osud však rozhodol inak.

Neistota, obavy, neznáme prostredie, neznalosť jazyka, bolestivé spomienky a neistá budúcnosť sprevádza migrantov odlišnej farby pleti v Aténach každý deň. Navyše sa musia báť agresívnych útokov zo strany sympatizantov strany Zlatý úsvit, ktorá má otvorenú protimigrantskú rétoriku a vo voľbách v roku 2012 získala v gréckom parlamente 18 kresiel. Situáciu zhoršuje dlhotrvajúca ekonomická kríza, v dôsledku ktorej  sa migranti stali ľahkým terčom k vybitiu frustrácie krízou zužovaných Grékov.

O týchto útokoch migranti nielen počujú, ale často ich zažívajú aj na vlastnej koži. Existuje i neoficiálna mapa miest, ktorým sa radšej vyhýbajú, pretože je tu riziko napadnutia takmer stopercentné. Saleh bol prvýkrát napadnutý dva mesiace po príchode, keď ešte nemal papiere. Prechádzal sa so svojim americkým priateľom s blond vlasmi známou ulicou Ag. Panteleimon. Šesť asi dvadsaťročných mladých mužov začalo pokrikovať „Mavro, mavro“! (čierny). Saleh ich ignoroval, ale radšej pridal do kroku. Mládenci ho však dobehli a napadli. Jeho priateľ utiekol a zmizol. Päť mladých mužov Saleha brutálne zbilo, šiesty celý incident s úsmevom pozoroval. Útok videli aj ľudia z blízkej kaviarne, ktorí však pomoc nezavolali.

Keď útočníci odkráčali, Saleh zavolal na políciu. V telefóne sa spýtali, či má papiere. Keď odpovedal, že nie, okamžite zavesili. Následne zavolal záchranku, povedal, že bol napadnutý, krváca a asi má aj zlomenú ruku. Spýtali sa ho, odkiaľ pochádza. Keď odpovedal, že zo Somálska, hlas v telefóne odvetil, že nemôžu prísť, pretože sú ďaleko. Zavolal teda kamarátke právničke, ktorá preňho prišla a odviezla ho do nemocnice, kde za vyšetrenie zaplatil 100 euro.

Táto skúsenosť ho vydesila, nazdával sa totiž, že po odchode zo Somálska sa už nebude musieť báť chodiť po ulici a bude môcť začať nový život v ľudské práva rešpektujúcej Európe. Zistil ale, že podobné útoky sú tu bežné, tolerované a majú migrantom ukázať, že ich tu nikto nechce a mali by sa vrátiť odkiaľ prišli. Túto voľbu však väčšinou nemajú, nemôžu sa vrátiť ani do svojej zeme, tam im hrozia prinajmenšom podobné útoky, často bohužiaľ dokonca srmť. Sú teda v pasci a odsúdení žiť v kadžodennej neistote a strachu z ďalšieho útoku. Táto obava sa Salehovi bohužiaľ vyplnila.

Druhýkrát bol napadnutý pred piatimi mesiaci, keď sa vracal domov z kurzu gréčtiny. Stretol skupinu siedmich asi 17 ročných mladíkov, ktorí na neho kričali „Vypadni z našej krajiny!“. Udreli ho do tváre, potom jeden vytiahol nôž a obrátenou stranou ho začal biť po celom tele. Salehovi sa podarilo medzerou medzi dvoma útočníkmi utiecť. Tento raz sa po minulej skúsenosti na políciu ani neobracal. Grécka vláda však zriadila pre stúpajúci počet rasistických útokov špeciálnu telefónnu linku, na ktorú sa môžu obracať. Dva dni po útoku sa ho teda, na nátlak priateľov, rozhodol ohlásiť tam.

Zavolal na spoplatnenú linku s tým, že chce oznámiť útok. Hlas v telefóne sa pýtal na meno, telefónne číslo a adresu, v čom boli útočníci oblečení a či ich pozná a vie ich mená. Odpovedal, že samozrejme nie a hlas mu oznámil, že ak budú niečo potrebovať, ozvú sa mu. Saleh odpovedal, že on potrebuje pomoc, ale hlas len zopakoval, že majú jeho údaje a keď budú niečo potrebovať, ozvú sa mu. Potom zavesili.

Výsledkom teda je, že žije s vedomím, že ak sa mu niečo stane, neexistuje nikto kto by útočníkov potrestal. Je predsa migrant a ako taký nie je v Grécku mnohými považovaný za plnohodnotnú ľudskú bytosť. Napriek týmto strašným skúsenostiam sa Saleh rozhodol v Grécku zostať a snažiť sa o zmenu. Pracuje ako prekladateľ pre niekoľko neziskových ogranizácií a robí dobrovoľníka v organizácii, ktorá sa snaží situáciu migrantov v Grécku zmeniť.

19. júl

Pozrite si video VIDEO, ktoré natočili účastníci gréckeho workshopu a sledujte webové stránky kampane https://www.whenyoudontexist.eu/

 

Tento svet nepozná hranice, to iba ľudia ich vytvorili na zemi a aj sami v sebe – príbeh iránskeho utečenca

Kusha, aktivista na Lesbose, pred pár mesiacmi dostal azyl v Grécku, po dlhých siedmich rokoch od momentu, kedy sa rozhodol opustil svoj rodný Irán. Dôvodov k svojmu rozhodnutiu mal vtedy 22ročný Kusha viacero – vždy bol kritický k režimu a neskôr sa rozhodol konvertovať na kresťanstvo, čo je v Iráne považované za jeden z najzávažnejších trestných činov. Keby zostal, bola by len otázka času, kedy by bol perzekvovaný.

Jeho pôvodná myšlienka usadiť sa v Arménsku skončila v tureckom väzení, kde strávil osem mesiacov za pokus o prekročenie hranice s falošným pasom. Úspešný prechod rieky Evros na turecko-gréckej hranici za pomoci prevádzačov bol však len začiatkom mnohoročných peripetií s úradmi a neexistujúcim azylovým systémom.

Dnes už vďaka pomoci známych právnikov patrí medzi pár šťastných, ktorým bol azyl udelený a začína budovať nový život. Spolupracuje s mnohými organizáciami, monitoruje podmienky v detenčných centrách, ale prácu si v krízou zmietanej zemi – navyše ako cudzinec – ešte nenašiel. „Nežiadam veľa, prajem si len byť v bezpečí a rešpektovaný, ako každý človek.“

Na otázku, či by niečo zmenil, odpovedá, že by nehovoril tak otvorene o svojej viere a kritike politického systému v svojej krajine. Paradoxné je, že „západné“ štáty na jednu stranu podporujú opozíciu v neslobodných krajinách a na druhú stranu potom odmietajú pomôcť tým, ktorí mali odvahu prehovoriť. Bez vidiny tejto skutočnej podpory ale bude týchto statočných ubúdať a skutočná zmenu zvonku nikdy nepríde.

Viac o kampani

Kampaň S.O.S. Európa sa tento rok presunula z juhu Talianska ku grécko-tureckej hranici, cez ktorú sa snaží dostať veľký počet ľudí, ktorí utekajú predovšetkým pred ozbrojenými konfliktmi v svojich krajinách (Sýria, Afghanistan, Irak a iné). S ďalšími 60 ľuďmi z 20 krajín sme sa tu zišli, aby sme sa zoznámili so súčasnou situáciou a naplánovali akcie upozorňujúce na ich závažnosť, ktoré zorganizujeme nielen tu, ale po návrate i v našich krajinách.

Na zúfalosť situácie v Grécku poukazujú aj najnovšie čísla – krajina stále zostáva jednou z hlavných vstupných brán do Európy. Kedysi touto cestou prúdilo dokonca okolo 80% z celkového počtu utečencov a migrantov. Krajina si s takýmto prílivom nedokáže poradiť, väčšinu žiadateľov (okolo 99%) preto odmieta.

Dlhodobá frustrácia zo zlej ekonomickej situácie naviac vedie k nárastu popularity krajne pravicovej strany Zlatý úsvit a k rasistickým útokom.