Výročná správa Amnesty International za rok 2020
Hlava štátu: Volodymyr Zelenskyj
Predseda vlády: Denys Šmyhaľ (v marci vystriedal Oleksija Hončaruka)
- Právo na zdravie počas pandémie COVID-19 ohrozil výrazný nedostatok prostriedkov individuálnej ochrany (PIO); rodiny zdravotníčok a zdravotníkov, ktorí zomreli na COVID-19, čelili byrokratickým prekážkam pri snahe o odškodnenie.
- Pribúdali obvinenia z mučenia a iného zlého zaobchádzania, odohrávajúceho sa najmä v policajnej väzbe. Predstavitelia bezpečnostnej služby zodpovední za utajené zadržiavanie a mučenie na východe Ukrajiny v rokoch 2014 až 2016 sa naďalej tešili úplnej beztrestnosti.
- Skupiny obhajujúce diskrimináciu pokračovali v útokoch na aktivistov, aktivistky a marginalizované skupiny, často úplne beztrestne.
- Pravidelne prichádzali správy o zastrašovaní a násilí voči novinárom a novinárkam.
- Násilie vo vzťahoch zostáva naďalej rozšírené; prístup k podporným službám zhoršili prísne protiepidemické opatrenia.
- V konflikte na východe Ukrajiny obe strany zaviedli cestovné obmedzenia, ktoré sa dotkli sociálnych a ekonomických práv miestneho obyvateľstva. Na okupovanom Kryme pokračovali snahy o umlčanie kritikov a kritičiek, obrancov a obrankýň ľudských práv.
Zhrnutie
V marci 2020 boli zavedené obmedzenia na zastavenie epidémie ochorenia COVID-19, no šíreniu nového koronavírusu nedokázali účinne zabrániť. Situácia sa zhoršovala aj kvôli nedostatku PIO a nedostatočnému testovaniu, čo viedlo k preťaženiu zdravotníctva.
Októbrové voľby do orgánov miestnej samosprávy poznačila nízka účasť. Ich výsledky ukázali pokles popularity štandardných politických strán a rastúcu podporu pre lokálne strany a politických aktivistov a aktivistky. Na mnohých miestach na východe Ukrajiny sa hlasovanie vôbec neuskutočnilo, vrátane niektorých miest pod vládnou kontrolou, údajne kvôli obavám o bezpečnosť.
Začala sa veľká reforma Generálnej prokuratúry, v rámci ktorej bolo po opätovnom posúdení prepustených 55% prokurátorov a prokurátoriek. Po odvolaní samotného generálneho prokurátora z funkcie však došlo k zastaveniu reformy. Dočasne ho nahradila dovtedajšia riaditeľka Štátneho vyšetrovacieho úradu, čím sa ocitol bez stáleho vedenia zas tento kľúčový orgán v trestnoprávnom systéme.
Vláda v septembri stanovila, že s účinnosťou od roku 2022 sa majú ľudské práva stať povinnou súčasťou školských osnov (ako súčasť existujúcich vyučovacích predmetov) pre žiakov a žiačky vo vekovej kategórii od 11 do 15 rokov.
Prímerie medzi vládnymi silami a Ruskom podporovanými ozbrojenými skupinami na východe Ukrajiny zväčša vydržalo, v marci a máji pomohlo zastaviť menšie konflikty. Územie Krymu zostáva pod ruskou okupáciou.
Právo na zdravie
Ministerstvo zdravotníctva informovalo o výraznom nedostatku PIO pre zdravotnícky personál, ktorý trval až do konca roka, a nedostatočnom testovaní na COVID-19. Do polovice decembra bolo hlásených viac ako 51 731 zdravotníckych pracovníčok a pracovníkov infikovaných vírusom COVID-19, z celkového počtu 1 055 047 potvrdených prípadov a ďalších 1 214 362 podozrení na ochorenie. Podľa ministra sociálnych vecí zomrelo do 19. decembra viac ako 300 zdravotníckych pracovníčok, no iba 53 úmrtí bolo osobitnou komisiou uznaných za smrť spojenú s výkonom povolania. Pozostalým rodinám štát prisľúbil odškodnenie, ale podľa medializovaných informácií bolo do 12. novembra vyplatené iba v 21 prípadoch v plnej sume a v 22 prípadoch čiastočne, kvôli byrokratickým prekážkam a nutnosti preukázať, že zosnulé sa nakazili ochorením COVID-19 na pracovisku.
Mučenie a iné zlé zaobchádzanie
Pravidelne boli hlásené informácie o údajnom mučení a inom zlom zaobchádzaní, najmä s osobami v policajnej väzbe. Celkové údaje za rok 2020, zverejnené Generálnou prokuratúrou, naznačujú, že zaregistrovala 129 prípadov údajného mučenia, v 59 prípadoch vzniesla obvinenie a v 52 prípadoch konanie ukončila.
23. mája bol manželský pár – muž podozrivý z trestného činu a jeho manželka v pozícii svedkyne – prevezený na policajnú stanicu okresu Kaharlyk v Kyjevskej oblasti. Ich obvinenia, že boli mučení a žena opakovane znásilňovaná, boli široko medializované. V máji boli Štátnym vyšetrovacím úradom zadržaní dvaja policajti z Kaharlyku, ktorí boli vzatí do väzby na základe podozrenia z trestného činu. Prihlásili sa ďalší ľudia, ktorí údajne prežili mučenie v Kaharlyku. Piati policajti z Kaharlyku boli následne obvinení z nezákonného odňatia slobody a mučenia. Minister vnútra odmietol rezignovať, prisľúbil však prijatie dodatočných opatrení na prevenciu mučenia, vrátane lepších registračných a monitorovacích systémov.
Beztrestnosť
Žiadna z obetí násilného zmiznutia, tajného zadržiavania, mučenia a iného zlého zaobchádzania s civilnými osobami zo strany Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ku ktorým došlo v rokoch 2014 až 2016, sa nedočkala spravodlivosti, pravdy ani náhrady škody a ani jediný podozrivý zo spáchania týchto činov nebol stíhaný. Nový riaditeľ SBU v júni uviedol, že bezpečnostná služba v súčasnosti nemá žiadne tajné väznice, a taktiež poprel mučenie, ale vôbec sa nevyjadril o používaní spomenutých praktík v minulosti. Štvorročné vyšetrovanie týchto praktík Vojenská prokuratúra postúpila Štátnemu vyšetrovaciemu úradu v decembri 2019, no do konca roka 2020 neprinieslo žiadne hmatateľné výsledky.
Diskriminácia
Členovia skupín obhajujúcich diskrimináciu (ktoré sa na Ukrajine zvyčajne súhrnne označujú ako krajne pravicové) pokračovali v obťažovaní, zastrašovaní a násilí voči občianskym aktivistom, politickým oponentkám, novinárom a ľuďom z marginalizovaných skupín. Často úplne beztrestne.
12. júna v hlavnom meste Kyjev približne 15 mužov z krajne pravicovej skupiny zaútočilo na dve členky mimovládnej organizácie Feministický workshop, ktoré sa pokúšali odstrániť plagáty s diskriminačným posolstvom. Útočníci do aktivistiek strkali a slovne ich ponižovali, jednu z nich udreli do tváre a vyhrážali sa ďalším násilím. Očitý svedok zavolal políciu, ale tá na miesto činu neprišla ani do 45 minút. Aktivistky podali oznámenie na políciu a začalo sa vyšetrovanie, do konca roka však nebol zaznamenaný žiadny pokrok.
30. augusta sa LGBTI+ aktivistom a aktivistkám v Odese nepodarilo vytvoriť solidárnu ľudskú reťaz na plánovanom mieste, pretože to obsadili ich odporcovia. Polícia trvala na tom, aby sa LGBTI+ aktivisti a aktivistky presunuli na iné miesto, no údajne im neposkytla žiadnu ochranu, keď ich odporcovia prenasledovali a následne na nich zaútočili. Aktivistky a aktivisti boli napadnutí, zasypaní vajíčkami a postriekaní slzotvorným plynom, niekoľkí utrpeli popáleniny a ďalšie zranenia. Polícia zatkla 16 údajných útočníkov.
Rómska menšina
Diskriminácia Rómov a Rómok pretrváva. Pandémia ešte viac zasiahla ich živobytie, pretože utlmila neformálnu ekonomiku, na ktorú sa mnohí z nich spoliehajú. Tí, ktorým chýba úradná identifikácia, nemali prístup k sociálnym dávkam, dôchodkom alebo zdravotnej starostlivosti.
Vo vyšetrovaní násilného útoku na neformálne rómske osídlenie v lesnom parku Lysa Hora v Kyjeve v apríli 2018 nebol zaznamenaný žiadny pokrok, a to napriek verejnej povahe útoku a včasnej identifikácii údajných páchateľov z verejne dostupných videozáznamov z incidentu.
Rómska rodina, ktorá v parku táborila, opísala, ako na nich 29. apríla zaútočili dvaja muži, ktorí v skorých ranných hodinách vošli do ich provizórneho stanu a nastriekali doň dráždivý sprej. Mladého Róma následne zbili drevenou doskou. Keď ich jeho manželka prosila, aby prestali, a povedala im, že je tehotná, slovne na ňu zaútočili a kričali na ňu: „Taká ako ty si zaslúži akurát tak znásilnenie.“ Stan bol spálený spolu s rodinným majetkom a dokumentmi. Dňa 2. mája začala polícia trestné stíhanie, do konca roka však nebol oznámený žiadny výsledok.
Sloboda prejavu
Médiá zostali pluralitné a vo veľkej miere slobodné, napriek pravidelným správam o obťažovaní vydavateľstiev v súvislosti s ich redakčnou politikou a zastrašovaní a násilí voči novinárom.
Novinárka Kateryna Serhackova, spoluzakladateľka internetového média Zaborona, sa v júli stala terčom očierňujúcej kampane populárneho blogera, ktorý kritizoval jej prácu a zverejnil podrobnosti o jej osobnom živote spolu s fotografiou jej malého syna. Komentáre jeho čitateľov obsahovali aj domácu adresu Serhackovej a ďalšie fotografie, novinárke sa vyhrážali smrťou a dostávala útočné správy, ktoré nahlásila na polícii, ale tá nepodnikla žiadne kroky, dokým Serhackova nevyhrala súdny spor vo veci nečinnosti polície. Serhackova medzitým opustila Kyjev kvôli svojej osobnej bezpečnosti.
Súd s mužom a dvoma ženami podozrivými z priamej účasti na zabití novinára Pavla Šeremeta v júli 2016 sa začal v septembri, pričom všetci traja tvrdili, že sú nevinní. Medzitým prebiehalo samostatné konanie vo veci pátrania po objednávateľovi vraždy, ku koncu roka neboli zverejnené žiadne výsledky.
Rodovo podmienené násilie
Násilie vo vzťahoch
Násilie v blízkych vzťahoch (alebo tzv. domáce násilie) zostáva veľmi rozšírené, nedostatočne hlásené a často nevyšetrené a nepotrestané. Právne a inštitucionálne iniciatívy uplynulých rokov zamerané na riešenie tejto problematiky sa v mnohých prípadoch nedočkali riadnej (alebo žiadnej) implementácie. Polícia sa zdráhala vydávať núdzové ochranné opatrenia a nebola ochotná alebo schopná kontrolovať ich dodržiavanie. Personál ozbrojených síl a policajti zostali vyňatí z ustanovení Správneho poriadku, ktoré trestajú násilie vo vzťahoch. V praxi to môže znamenať, že sa vyhnú aj trestnému stíhaniu za takéto násilie, pretože interpretácia zákona často vyžaduje dve predchádzajúce usvedčenia podľa Správneho poriadku, aby došlo k naplneniu definície systematického týrania, čo je podmienkou na začatie trestného stíhania.
Konflikt na východe Ukrajiny takéto systémové chyby naďalej zvýrazňoval a narúšal inštitucionálnu reakciu, v rámci ktorej sa spúšťajú procesy vedúce k ochranným opatreniam. Žena z Doneckej oblasti nahlásila v roku 2019 polícii najmenej päť prípadov násilia zo strany svojho manžela, vojenského príslušníka, avšak polícia nebola schopná zaviesť voči násilníkovi žiadne administratívne opatrenia. V roku 2020 bolo proti mužovi začaté trestné stíhanie a vydaný súdny zákaz priblíženia sa k poškodenej, jeho nadriadení však v priebehu vyšetrovania voči nemu neprijali žiadne disciplinárne ani iné opatrenia.
Istanbulský dohovor
V máji bola prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému doručená petícia s podpismi 25-tisíc ľudí žiadajúcich ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulského dohovoru). V septembri prezident podpísal dekrét „O naliehavých opatreniach na prevenciu a boj proti domácemu násiliu“, ktorý vládu zaviazal vypracovať štátny program na obdobie do roku 2025, zahŕňajúci opatrenia na zlepšenie medzirezortnej koordinácie, podporu legislatívnych zmien a prijatie rehabilitačných programov pre páchateľov. Vyhláška však neobsahovala zmienku o Istanbulskom dohovore a v priebehu roka neboli podniknuté žiadne kroky smerom k jeho ratifikácii.
Prístup k podporným službám pre ľudí, ktorí zažili násilie v blízkych vzťahoch, bol ovplyvnený prísnymi karanténnymi opatreniami na spomalenie šírenia nového koronavírusu. Štátne inštitúcie poskytujúce bezplatnú právnu pomoc prešli výlučne na dištančné poskytovanie konzultácií. To im znemožnilo pomáhať ženám a ďalším ľuďom, ktorí zostávali v spoločných priestoroch s páchateľom a nemohli slobodne hovoriť o svojej situácii. Komplikoval sa aj prístup do azylových domov, keďže bol podmienený vstupnou lekárskou prehliadkou. Ľudia z lokalít, kde sa nenachádza žiadny azylový dom ani núdzová nocľaháreň, nemohli cestovať inam, keďže od marca do mája bola zrušená všetka verejná doprava vrátane autobusov a vlakov.
Beztrestnosť
Vo vyšetrovaní obvinení podaných poručíčkou Valeriou Sikal, prvou ukrajinskou bývalou príslušníčkou ozbrojených síl, ktorá nahlásila sexuálne obťažovanie veliteľom, nenastal žiaden pokrok. Vojenský prokurátor z posádky západoukrainského regiónu Rivne opakovane vrátil spis na došetrenie nezrovnalostí, a to aj na úkony, ktoré už boli vykonané. Prípad sa do konca roka nedostal pred súd a dôstojník nebol obžalovaný.
LGBTI+ menšiny
30. apríla skupina mladých ľudí silno zbila, sexuálne napadla a okradla 19-ročnú transrodovú osobu z mesta Žytomyr. Následne sa ju pokúsili uniesť a ešte pred príchodom polície žiadali výkupné od jej otca. Bolo začaté trestné stíhanie, v rámci ktorého polícia ignorovala nenávistný, transfóbny motív trestného činu. Proti podozrivým zatiaľ neboli uplatnené žiadne reštriktívne opatrenia.
V máji boli v parlamente predložené tri rôzne návrhy zákonov na pridanie sexuálnej orientácie a rodovej identity do Trestného zákona ako konkrétnych dôvodov trestného činu z nenávisti. Tieto iniciatívy vyvolali kritiku zo strany náboženských a iných skupín a o žiadnom z návrhov sa nehlasovalo.
LGBTI+ ľudia, ktorí zažili nenávistné útoky, sa ich zdráhali oznámiť polícii, pretože jej dostatočne nedôverovali a obávali sa ďalších represálií z jej strany. V prípadoch, keď boli tieto trestné činy nahlásené, zriedka došlo k ich vyšetrovaniu a ešte vzácnejšie k ukončeniu vyšetrovania či správnemu kvalifikovaniu, takže páchatelia čelili iba ľahkým alebo dokonca žiadnym obvineniam.
Donbas
Územia na východe Ukrajiny pod kontrolou separatistov podporovaných Ruskom zostali mimo dosahu mnohých aktérov občianskej spoločnosti a humanitárnych organizácií. Pretrvávalo potláčanie všetkých foriem disentu, a to metódami ako zatýkanie, výsluchy, mučenie a iné zlé zaobchádzanie zo strany de facto rozhodovacích orgánov, ako aj väznenie, často v neľudských podmienkach. Nezávislé informácie z týchto území boli čoraz zriedkavejšie a ich nedostatok sa prehlboval kvôli prísnym cestovným obmedzeniam spojeným s pandémiou.
Sloboda pohybu
Obe strany v konflikte zaviedli obmedzenie cestovania cez kontaktnú líniu, čo sa často javilo ako recipročné opatrenie. Monitorovacia misia OSN pre ľudské práva na Ukrajine informovala, že do októbra klesol počet priechodov v oboch smeroch z mesačného priemeru jedného milióna na desaťtisíce. Situácia rozdelila rodiny a v mnohých prípadoch zasiahla ich živobytie. Obmedzeným prístupom na územia pod kontrolou vlády boli výrazne dotknutí najmä starší ľudia poberajúci dôchodky, tí, ktorí potrebovali pravidelnú zdravotnú starostlivosť (ako napríklad HIV pozitívni ľudia), a ďalšie marginalizované skupiny.
Cestovné obmedzenia sa v júni zmiernili. Opatrenia zavedené de facto rozhodovacími orgánmi v Donecku sa javili ako svojvoľné: cestovanie bolo bez zdôvodnenia obmedzené na určité dni a o vycestovanie bolo potrebné vopred požiadať, pričom žiadosti boli v mnohých hlásených prípadoch zamietnuté, takisto bez uvedenia dôvodu.
Krym
Na Kryme pokračoval tvrdý zákrok proti disentu ako takému, a zvlášť proti práci v oblasti ľudských práv, rovnako ako obmedzovanie médií. Násilné zmiznutia z roku 2014, keď začala ruská okupácia územia, neboli vyšetrené.
Okupačné ruské orgány sa naďalej zameriavali na obrancov a obrankyne ľudských práv vrátane členov a členiek Krymskej solidarity, miestnej svojpomocnej iniciatívy krymských Tatárov. Desiatky jej členov a členiek čelili politicky motivovaným trestným konaniam, najmä pre obvinenia z údajného členstva v islamistickom hnutí Hizb-ut-Tahrír, ktoré je na Ukrajine legálne, ale v Rusku zakázané a zaradené na zoznam teroristických organizácií. Ako represálie proti krymským Tatárom sa často používali svojvoľné domové prehliadky, neoficiálne výsluchy ruskými bezpečnostnými silami a zastrašovanie.
V marci navštívili predstavitelia ruských orgánov vynútenia a presadzovania práva domácnosti niekoľkých členov a členiek Krymskej solidarity vrátane jej súčasného koordinátora Mustafu Sejdaljeva a obrancu ľudských práv Abdurešita Džepparova a doručili im oficiálne písomné varovanie pred účasťou na „nepovolených aktivitách“ (akýchkoľvek protestoch alebo spomienkových podujatiach). Predchádzajúci koordinátor Krymskej solidarity, väzeň svedomia Server Mustafajev, bol 16. septembra uznaný za vinného z terorizmu a odsúdený vojenským súdom v Rostove na Done, v Rusku, na 14 rokov väzenia (odsúdených bolo aj 7 jeho spoluobžalovaných).
Prenasledovanie náboženských menšín pokračovalo. Dvaja príslušníci náboženskej organizácie Svedkovia Jehovovi z Krymu, Serhij Filatov a Artem Herasymov, boli v samostatných procesoch odsúdení (jeden v marci, druhý v júni) za uplatňovanie si práva na slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania na šesť rokov odňatia slobody.