Prezidentka: Katalin Novák (v máji prevzala úrad po Jánosovi Áderovi)
Predseda vlády: Viktor Orbán
Prehľad:
- V Maďarsku v roku 2022 pretrvávala diskriminácia LGBTI+ ľudí a Rómov a Rómok.
- Situácia v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv žien sa výrazne zhoršila.
- Učiteľom bolo odopreté právo na štrajk.
- V rozpore s právnymi predpismi EÚ Maďarsko pokračovalo vo vytláčaní ľudí na úteku a migrujúcich za svoju štátnu hranicu; Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že Maďarsko porušilo zákaz kolektívneho vyhostenia.
- Viaceré rozsudky ESĽP Maďarsko nevykonalo v plnej miere.
Kontext
Začiatkom apríla získala strana Fidesz väčšinu kresiel v novom parlamente a jej predseda Viktor Orbán vstúpil ako predseda vlády do svojho štvrtého funkčného obdobia po sebe. V máji sa po prvýkrát v Maďarsku ujala prezidentskej funkcie žena – Katalin Novák.
Koncom apríla Európska komisia oznámila Maďarsku, že aktivovala mechanizmus, ktorý umožňuje EÚ prerušiť financovanie členského štátu, ak porušuje zásady právneho štátu.
V decembri Európska komisia odporučila Maďarsku zaviesť viac opatrení v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii na ochranu pozastavených finančných prostriedkov EÚ.
Vojna na Ukrajine bola v máji použitá ako (v poradí desiata) zámienka na zmenu ústavy (tzv. základného zákona), ktorá vláde udelila právomoc vyhlásiť výnimočný stav v prípade ozbrojeného konfliktu, vojny alebo humanitárnej katastrofy v susednej krajine.
Európsky parlament (EP) v septembri vyhlásil, že Maďarsko nemožno považovať za plnohodnotnú demokraciu. EP prijal správu, v ktorej konštatoval, že od spustenia postupu EÚ podľa článku 7 proti krajine v roku 2018 sa situácia v oblasti základných práv ešte zhoršila v dôsledku „úmyselného a systematického úsilia maďarskej vlády“.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) v októbri začalo voči Maďarsku plný monitorovací postup. PZ RE vyjadrilo znepokojenie nad prístupom vlády k právnemu štátu, právam žien a LGBTI+ osôb, volebným rámcom a využívaním právomocí podľa „osobitného právneho poriadku“ od roku 2020 na vyhlasovanie výnimočného stavu.
Platnosť osobitného právneho poriadku v súvislosti s vojnou bola predĺžená do konca mája 2023.
Diskriminácia
Globálna aliancia národných inštitúcií pre ľudské práva (GANHRI) znížila status maďarského Úradu komisára pre základné práva (ombudsmana) z dôvodu nedostatočného riešenia celého radu problémov v oblasti ľudských práv vrátane porušovania práv etnických menšín, LGBTI+ osôb, ľudí na úteku a migrujúcich.
Práva LGBTI+ ľudí
Aprílové celoštátne referendum o „ochrane maloletých“, ktoré vychádzalo z diskriminačného zákona z roku 2021 zameraného proti LGBTI+ ľuďom, bolo po úspešnej kampani mimovládnych organizácií vrátane Amnesty International Maďarsko a Háttér Társaság (najstaršej LGBTI+ organizácie v krajine) vyhlásené za neplatné. Platné hlasy získalo od menej ako 50 % oprávnených voličov a voličiek, nakoľko 1,7 milióna ľudí (takmer 21 % voličov a voličiek) zámerne znehodnotilo svoj hlas tým, že neodpovedali na štyri referendové otázky, zatiaľ čo mnoho ďalších sa referenda nezúčastnilo. Národná volebná komisia rozhodla, že mimovládne organizácie zapojené do kampane proti referendu porušili zákon, a udelila im pokuty, ale maďarský najvyšší súd (Kúria) niektoré rozhodnutia po odvolaní zrušil.
Práva žien
Maďarsko stále neratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor).
V septembri sa konali protesty proti novému nariadeniu, na základe ktorého musia žiadateľky o interrupciu prostredníctvom lekárskej správy potvrdiť, že počuli „tlkot srdca plodu“. Pod touto podmienkou zostala interrupcia legálna až do 12. týždňa tehotenstva.
Správa s názvom „Dochádza v Maďarsku k ružovému vzdelávaniu?“, ktorú v júli zverejnil Štátny kontrolný úrad, varovala, že „nadmerné zastúpenie“ žien vo vysokoškolskom vzdelávaní by mohlo spôsobiť „demografické problémy“, nakoľko vysokoškolské vzdelanie údajne ženám sťažuje hľadanie partnera, čo môže viesť k zníženiu pôrodnosti. Viacero akademičiek, akademikov a mimovládnych organizácií túto analýzu kritizovalo a vyjadrilo znepokojenie zo stereotypného vnímania žien.
Práva Rómov a Rómok
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v máji rozhodol, že Maďarsko porušilo právo na súkromie Róma počas toho, ako miestne orgány v roku 2011 vykonali nezákonné domové prehliadky v meste Gyöngyöspata.
V júli ESĽP rozhodol, že Maďarsko porušilo zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, keď v roku 2014 polícia spútala a zbila Róma v meste Encs. Rozsudok požadoval, aby štát obeti vyplatil odškodné vo výške 19 500 EUR.
Sloboda združovania a zhromažďovania
Učiteľské odbory sa v septembri obrátili na ESĽP, aby prešetril opatrenia, ktorými vláda nezákonne obmedzila ich právo na štrajk. Tisíce ľudí počas celého roka protestovali na znak solidarity s učiteľstvom požadujúcim reformu verejného vzdelávania a právo na štrajk. Na viacerých školách dostali učitelia a učiteľky za účasť na demonštráciách výpoveď zo zamestnania.
Právo na súkromie
V októbri ESĽP zopakoval svoj predchádzajúci rozsudok, podľa ktorého v Maďarsku neexistuje nezávislá vonkajšia kontrola tajného sledovania a obetiam súvisiacich porušení ľudských práv neboli poskytnuté žiadne opravné prostriedky. ESĽP tiež konštatoval, že Úrad na ochranu údajov nemá dostatočné kompetencie na to, aby mohol účinne kontrolovať činnosť tajných služieb.
Práva ľudí na úteku a migrujúcich
Maďarsko od konca februára poskytlo prvú pomoc a asistenciu viac ako dvom miliónom ľudí, ktorí na úteku pred vojnou prekročili štátnu hranicu z Ukrajiny do Maďarska. Do konca decembra požiadalo o dočasný azyl podľa dostupných záznamov 33 168 ľudí.
Vytláčanie ľudí na úteku a migrujúcich na južnej hranici pokračovalo počas celého roka, do konca decembra dosiahlo 157 879 prípadov. Agentúra Frontex (Agentúra EÚ pre pohraničnú a pobrežnú stráž), ktorá v januári 2021 pozastavila svoje operácie v Maďarsku, v septembri vyhlásila, že poskytne Maďarsku podporu pri repatriácii štátnych príslušníkov a príslušníčok tretích krajín iba v prípade, ak Maďarsko dodrží pravidlá EÚ.
ESĽP v septembri rozhodol, že Maďarsko porušilo zákaz kolektívneho vyhostenia, keď v roku 2016 iránskeho občana, ktorý chcel požiadať o azyl, napadla maďarská polícia a spolu so skupinou ďalších ľudí ho vytlačila späť do Srbska.
Počas roka vydal ESĽP proti Maďarsku tri rozsudky (vo februári, júni a auguste) týkajúce sa nezákonného a svojvoľného zadržiavania ľudí hľadajúcich azyl v tranzitnej zóne medzi Srbskom a Maďarskom.
Výbor ministrov a ministeriek Rady Európy vyjadril v septembri hlboké znepokojenie nad tým, že takmer tri roky po rozsudku ESĽP vo veci Ilias a Ahmed proti Maďarsku, v ktorom sa konštatovalo, že orgány nesplnili svoju povinnosť posúdiť riziko zlého zaobchádzania pred odsunom žiadateľov o azyl do Srbska, sa nevykonalo opätovné posúdenie Srbska z hľadiska legislatívneho predpokladu o „bezpečnej tretej krajine“.
V septembri Európsky súdny dvor rozhodol proti maďarským právnym predpisom, ktoré podľa neho umožňujú orgánom odmietnuť medzinárodnú ochranu žiadateľom a žiadateľkám o azyl na základe neodôvodnených bezpečnostných obáv a bez toho, aby žiadateľom a žiadateľkám poskytli dôvody svojho rozhodnutia.
Právo na spravodlivý proces
Výbor ministrov a ministeriek Rady Európy vydal v marci predbežné uznesenie, v ktorom konštatoval, že rozsudok v prípade Baka z roku 2016 proti „neoprávnenému a predčasnému“ odvolaniu predsedu maďarského najvyššieho súdu Andrása Baku stále nebol vykonaný. Výbor vyjadril obavy z nedostatočného pokroku smerom k zabezpečeniu účinného dohľadu nezávislého súdneho orgánu v prípadoch, ktoré by mohli viesť k odvolaniu sudcu alebo sudkyne z funkcie. Výbor tiež upozornil na „ochromujúci vplyv“ súčasného stavu na slobodu prejavu sudcov.