Amnesty International Ireland bring Stop Torture to Electric Picnic Festival, Ireland's largest music and cultural festival. Over three days volunteers collected more than 11000 signatures on behalf of Ali Aarrass and Claudia Medina, presented an engaging Leviathan panel on torture and moral relativism entitles From Gaza to Guantanamo, launched our celebrity posters, and brought the Stop Torture campaign and Amnesty's history of campaigning against torture to life with engaging visuals. Stop Torture banner being put in place.

Svedectvá z ciel mučenia v Nigérii

 Niekoľko svedectiev z ciel mučenia v Nigérii: 

Chinwe

 

Chinweho zatkla polícia v hoteli kde pracuje 31. júla 2013, pretože sa v hoteli našli dve zbrane a ľudská lebka. Pre Amnesty International povedal, že jeho dvanásť ďalších kolegov (šesť žien a šesť mužov) dôstojníci vyzliekli, zbili a umiestnili do nevetranej policajnej dodávky a nechali ich päť hodín na priamom slnečnom svetle. 1. augusta ich presunuli do centra špeciálnej jednotky v Awkuzu, v štáte Anambra.

Pre Amnesty International povedal: “Hodili ma do cely. Všimol som si nápis na stene “Vitaj v pekelnom ohni…vzali ma do vyšetrovacej miestnosti. Na jednej strane bol vyšetrujúci dôstojník s dvomi podozrivými zviazanými reťazami k sebe. To bolo “divadlo”- vyšetrovacia miestnosť. Videl som laná visiace zo stropu, vyvýšené vrecia s pieskom po obvode v miestnosti a všelijaké tyče a kovové predmety rôznych tvarov a veľkostí. Počul som výkriky a stony obetí mučenia. Videl som vedrá vody pre prípad, že niekto odpadne alebo sa rozhodne zomrieť predtým ako pripojí [svoj] podpis pod vopred napísané prehlásenia.”

Chinwe opísal ako ho štyria dôstojníci vypočúvali. Pýtali sa na jeho rodinu a vzdelanie. Zviazali mu ruky a nohy, podávali si medzi sebou tyč a zavesili ho z vyvýšenej steny. Zakaždým keď odpadol od bolesti ho obliali vodou. Chinweho obvinili z vraždy a ostáva vo väzbe. Následne bol prepustený na kauciu a v súčasnosti čaká na súd.

Musa

Musa je predavač na trhu v dedine v štáte Yobe. 7. októbra 2012 dorazila do dediny jednotka ozbrojených síl, ktorá hľadala ľudí spájaných s Boko Haram a zatkla Musu spolu s viac než 180 ľuďmi.

Musa pre Amnesty International povedal, že on a ostatní zadržaní boli umiestnení do zadržiavaceho centra Potiskum, známeho ako “oddychový dom”. Povedal, že jeho a ďalších 6 ľudí vojaci donútili vliezť do hlbokej diery v zemi, kde už stáli štyria ďalší muži. V diere bolo rozbité sklo na ktorom museli Musa a ostatní stáť bosí. V diere strávil tri dni. Zistil, že jeden z mužov tam už predtým bol tri dni. Muž mal zviazané ruky za chrbtom a lúpala sa mu z nich koža, pretože kábel, s ktorým mal zviazané ruky bol namočený v kyseline. Bol celý zakrvavený. Vojaci na nich pravidelne liali studenú vodu alebo horúci rozpustený plast.

Musu potom presunuli do kempu Damaturu, známeho ako “Guantanámo”, kde bol ponechaný tri dni bez vody a jedla. Vojaci tam stúpali v čižmách po zadržaných, ráno ich bili a celý deň ich zadržiavali v nevetraných celách. Musa odhaduje, že dôsledkom tohto zaobchádzania zomreli v kempe každý deň jeden až dvaja ľudia. Musa bol nakoniec z kempu prepustený bez obvinenia, ale musel opustiť svoj domov v strachu, že ho opäť zatknú a budú mučiť.

Bývalý vojak v kempe Damaturu potrvdil Amnesty International pravidelné používanie mučenia.

“Zelektrizovaný obušok sa používa, aby ľudia začali rozprávať. Niektorí boli tiež dlho [vonku] zviazaní, ich končatiny boli priviazané k drôtu okolo basketbalového dvorca. Ľudí priväzujú s dlaňami vystretými za rukami (Tabay)…Tí, ktorí sú takto zviazaní šesť, sedem hodín prídu o dlane, tí, ktorí sú takto držaní ešte dlhšie môžu prísť o život. Vyšetrovatelia tiež postrelia veľa ľudí do kolien alebo ich bijú palicami…”

Abosede

Abosede mala 24 rokov, keď ju polícia zatkla 18. novembra 2013 v Lagose. Pre Amnesty International povedala, že ju päť mesiacov držali za podozrenie z krádeže a opakovane ju vo väzbe sexuálne zneužívali. Tiež povedala, že na ňu policajti neprestajne slovne útočili a spolu s ostatnými zadržanými ženami ich nazývali “prostitútkami “ a “zlodejkami”.

Povedala, že v niekoľkých prípadoch ju policajná dôstojníčka vzala do malej miestnosti a prikázala jej vyzliecť sa a ľahnúť si. Kázala jej “priznať sa” ku krádeži počas toho ako jej vystrelila slzný plyn do vagíny. Abosede vydržala niekoľko veľmi traumatizujúcich okamihov, ale nakoniec sa poddala zo strachu z bolesti. Hoci z mučenia krvácala, nikdy ju nevzali do nemocnice. Abosede bola obvinená z krádeže a prijatá do väzby v ženskom väzení Kirikiri v Lagose. Aj po desiatich mesiacoch od zatknutia stále čaká na súd.

Nigéria: Dve tváre mučenia

Hoci je mučenie a iné zlé zaobchádzanie v Nigérii zakázané Ústavou a krajina podpísala niekoľko medzinárodných ľudskoprávnych dohôd zakazujúcich akékoľvek výnimky zákazu, vládne orgány neustále zatvárajú oči pred mučením. Nasledujúce fakty a čísla poukazujú na rozmery problému a dlhotrvajúcu neschopnosť vlády zakročiť.

Mučenie v číslach:

5 000najmenší odhadovaný počet zadržaných ľudí od roku 2009, v ktorom začali vojenské operácie proti ozbrojenej skupine Boko Haram. Veľa zo zadržiavaných je mučených, alebo sa s nimi inak zle zaobchádza

500 – počet rozhovorov s tými, čo prežili mučenie, zadržanými, ich rodinnými príslušníkmi, obrancami práv a právnikmi, ktoré Amnesty International spravila počas výskumu

20 – počet výskumných návštev Amnesty International v Nigérii, ktoré prispeli k napísaniu  správy o mučení v Nigérii

12 –počet bežne rozšírených metód mučenia, ktoré Amnesty International zdokumentovala v správe

7– počet rokov od zistenia Špeciálneho spravodajcu OSN pre mučenie, že mučenie sa stalo “prirodzenou súčasťou policajnej práce v Nigérii” a odporučil jeho kriminalizáciu.

7 – počet medzinárodných protokolov zakazujúcich mučenie, ktorých je Nigéria členskou krajinou, ale ich nedodržiava

2– počet rokov odkedy čaká legislatíva kriminalizujúca mučenie v Nigérijskom parlamente

1 – neoficiálny dôstojník, ktorý má na starosti mučenie na niektorých policajných staniciach v Nigérii

“Top” metódy mučenia v Nigérii:

Polícia a armáda v krajine bežne používa znepokojujúco širokú škálu metód na mučenie ľudí vo väzbe:

  • Bitie, aj s použitím bičov, pažieb zbraní, mačiet, obuškov, palíc, týč a káblov
  • Znásilnenia a sexuálne útoky, vrátane penetrácie vagíny fľašami a inými predmetmi
  • Postrelenie ľudí do nôh, chodidiel alebo rúk počas výsluchu
  • Vytrhávanie nechtov na rukách a nohách, zubov kliešťami
  • Vešanie podozrivých dolu hlavou v trvaní niekoľkých hodín
  • Priväzovanie zadržaných o tyč za kolená a lakte a zavesenie ich ako na ražni
  • Vyhladovanie
  • Nútenie ľudí sedieť, ležať alebo kotúľať sa po ostrých objektoch, napríklad po skle, alebo doske s klincami
  • Elektrické šoky,
  • Škrtenie obetí do odpadnutia
  • “Tabay” – keď dôstojníci zviažu zadrženému lakte a zavesia ho
  • “Mučenie vodou” – keď je na nahé telá obetí liata vriaca a studená voda

Nedodržiavanie záväzkov:

Nevyšetrovaním prípadov mučenia Nigéria porušuje:

  1. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach
  2. Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu
  3. Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím
  4. Africkú chartu ľudských práv a práv národov
  5. Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien
  6. Dohovor o právach dieťaťa
  7. Ženevský dohovor – spoločným článkom 3 a Druhým dodatkovým protokolom