SPOLOČNÁ TLAČOVÁ SPRÁVA
15. MÁJA 2024
Napriek opakovaným výzvam hláv štátov, predstaviteľov a predstaviteliek OSN a humanitárnych mimovládnych organizácií, aby Izrael nerozširoval svoju pozemnú ofenzívu do Rafahu, izraelské jednotky vstúpili 7. mája do tejto najjužnejšej oblasti pásma Gazy. Viac ako 1,5 milióna ľudí vrátane 600 000 detí je vo vážnom ohrození. Od 6. mája, keď Izrael prvýkrát vydal nezákonný „príkaz na evakuáciu“, z oblasti Rafahu utieklo viac ako 450 000 Palestínčanov a Palestínčaniek. Hoci izraelská armáda už prevzala kontrolu nad časťami mesta Rafah, vydanie nových „evakuačných príkazov“ 11. mája pripravilo pôdu na ďalší postup vojenskej invázie, ktorá povedie k úplnému kolapsu životne dôležitých a záchranných služieb. Izraelská vojenská ofenzíva prerušila prístup humanitárnej pomoci do pásma Gazy cez priechody Rafah a Kerem Šalom / Karem Abu Salem.
Florence Rigal, predsedníčka organizácie Médecins du Monde France, povedala: „Invázia izraelskej armády do Rafahu nás vrátila do októbra minulého roka, keď sme museli zastaviť takmer celú svoju činnosť. Náš lekársky tím musel vtedy z Rafahu utiecť a nevedel, kam má ísť. Museli sme zatvoriť dve kliniky, ktoré sme tam zriadili a kde sme dovtedy denne ošetrovali približne 500 ľudí. Teraz zakladáme nový zdravotnícky tábor na mieste, kam ľudia utiekli, ale potrvá to niekoľko dní. Medzitým ľudia zostávajú bez prístupu k zdravotnej starostlivosti. Už niekoľko mesiacov upozorňujeme, že Izraelu treba zabrániť vo vstupe do Rafahu, inak bude pásmo Gazy čeliť ešte väčšej humanitárnej katastrofe. Nečinnosť tretích krajín vnímame ako nedostatok záujmu o dôsledky [invázie] na vyčerpané civilné obyvateľstvo. Je to neprijateľné a tretie krajiny musia prijať okamžité opatrenia, aby zabránili ďalšiemu utrpeniu.“
Zodpovednosťou tretích krajín je urgentne ukončiť závažné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva (MHP) v pásme Gazy a vyvodiť zaň zodpovednosť.
Tretie krajiny musia pri dodržiavaní svojich vlastných právnych záväzkov v súvislosti so zabezpečením dodržiavania MHP v prvom rade vyvíjať tlak na Izrael, aby zastavil inváziu do Rafahu. Takisto musia naliehať, aby otvoril všetky pozemné priechody a zrušil vnútorné prekážky v prístupe humanitárnej pomoci. Spojené štáty ako hlavný dodávateľ zbraní pre izraelské vojenské nasadenie nesú značnú zodpovednosť za porušovanie MHP zo strany Izraela. Okrem zastavenia transferu bômb s vysokou hmotnosťou by USA mali využiť všetok svoj vplyv na to, aby zastavili prebiehajúcu vojenskú operáciu v Rafahu. Všetci dodávatelia zbraní totiž musia rešpektovať rezolúciu Rady pre ľudské práva z 5. apríla, ktorá ich vyzýva, aby zastavili predaj, transfer a presmerovanie zbraní, munície a iného vojenského vybavenia do Izraela. Všetky štáty musia okamžite konať, aby zabezpečili okamžité a trvalé prímerie.
„Príkazy na evakuáciu“ sú nezákonné a predstavujú nútený presun [chráneného obyvateľstva], čo je závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva.
Izrael nariadil útek státisícom Palestínčanov a Palestínčaniek bez toho, aby poskytol civilnému obyvateľstvu a humanitárnym aktérom jasné informácie alebo časový rámec. MHP stanovuje jasné pravidlá, kedy možno považovať evakuáciu za zákonnú: okupačná mocnosť musí zabezpečiť, aby bol presun len dočasný a aby boli vysídleným osobám poskytnuté uspokojivé hygienické, zdravotné, bezpečnostné a stravovacie podmienky. Okrem toho musí okupačná mocnosť zabezpečiť, aby pri vysídľovaní nedochádzalo k rozdeľovaniu jednotlivých rodín. Izraelské orgány nesplnili ani jednu z týchto požiadaviek.
Ľuďom v Rafahu, ktorí už nesú bremeno viacnásobného vysídlenia, opäť nariadili ujsť uprostred zničenej infraštruktúry a ulicami kontaminovanými nevybuchnutou muníciou. Vysídlenci tak hľadajú útočisko v centrálnych oblastiach pásma Gazy, Chán Júnise a Al Mawasi, ktoré sú tiež do veľkej miery zničené a kde ľudia trpia nedostatkom všetkých potrieb na prežitie. Koncept „bezpečných humanitárnych zón“ tu neplatí, keďže oblasti, ktoré Izrael v minulosti označil ako bezpečné, sa následne stali terčom jeho bombardovania a pozemných operácií. Zatiaľ čo izraelská armáda pokračuje v sústavnom bombardovaní oblasti Rafahu, v severných oblastiach pásma Gazy stupňuje letecké a pozemné útoky, čo vedie k ďalšiemu násilnému vysídľovaniu v rámci enklávy.
Pozemná invázia izraelskej armády do Rafahu narúša humanitárne aktivity, čím porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2720 a 2728, ako aj predbežné opatrenia Medzinárodného súdneho dvora.
Medzinárodný súdny dvor nariadil Izraelu, aby umožnil poskytovanie základných služieb a humanitárnej pomoci. V dôsledku vojenskej činnosti Izraela v severných oblastiach pásma Gazy v predchádzajúcich mesiacoch museli humanitárni aktéri presunúť značnú časť svojich kapacít vrátane skladových priestorov do Rafahu. Izraelská ofenzíva už teraz núti časť humanitárneho personálu ukončiť činnosť alebo opäť zmeniť pôsobisko. Presun pritom musia realizovať v mimoriadne nebezpečných podmienkach. Sklady so životne dôležitou humanitárnou pomocou vo východnom Rafahu zostávajú nedostupné kvôli prítomnosti izraelských síl. Zdravotnícke zariadenia v Rafahu sa zatvárajú jedno po druhom [1].
Každá hodina, počas ktorej izraelské sily okupujú hraničný priechod Rafah a priechod Kerem Šalom / Karem Abu Salem, odsudzuje ďalších Palestínčanov a Palestínčanky na hladovanie a znamená aj odopieranie lekárskej starostlivosti.
Izraelské sily úplne bránia humanitárnym aktérom v používaní hraničného priechodu Rafah. Silná militarizácia v okolí priechodu Kerem Šalom / Karem Abu Salem, ktorá je dôsledkom izraelskej pozemnej invázie, neposkytuje podmienky na súvislý pohyb humanitárnych konvojov. Tieto dva priechody pritom predstavujú hlavné miesta vstupu životne dôležitej humanitárnej pomoci do pásma Gazy. Ich uzavretie uvrháva enklávu do ešte väčšej humanitárnej katastrofy.
Zatiaľ čo Svetový potravinový program potvrdil stav hladomoru v severnej časti pásma Gazy a zdravotníctvo v celej enkláve sa prepadá do kolapsu, zásoby kritických zásob pomoci vrátane potravín, vody, paliva a zdravotníckeho materiálu sa rýchlo vyčerpávajú. Tento stav už viedol k zastaveniu služieb nevyhnutných na prežitie civilného obyvateľstva [2]. Znovuotvorenie severných priechodov v extrémne obmedzenom režime ani perspektíva námornej trasy neobstoja ako dôvod na ospravedlnenie obmedzenia prístupu cez južné pozemné priechody.
Vyčerpanie zásob paliva predstavuje vážne riziko zastavenia humanitárnych operácií a základných služieb.
Celé fungovanie humanitárnych misií závisí od pohonných hmôt. Bez paliva nebude možné napĺňať naliehavé potreby viac ako 1,7 milióna vysídlených osôb. Okamžité dodávky paliva musia byť jednou z priorít, pretože sú nevyhnutné na udržanie zvyškov zničeného zdravotníctva v pásme Gazy a humanitárnych programov [3].
Jamil Sawalmeh, oblastný riaditeľ organizácie ActionAid Palestine na Okupovaných palestínskych územiach, zdôraznil: „Jediným výsledkom pokračujúcej pozemnej invázie v Rafahu je ďalšie ľudské utrpenie. Izraelská armáda násilne zatláča ľudí do dávno preplnených takzvaných ‚humanitárnych zón‘, kde mnoho z nich nedokáže nájsť ani prístrešie. Je načase vyvinúť maximálny tlak na Izrael a medzinárodné spoločenstvo, aby ukončili opakované nútené vysídľovanie obyvateľstva pásma Gazy. Rovnako dôležité je zabezpečiť opätovné otvorenie hraničného priechodu Rafah, ktorý je jediným životodarným spojením pre viac ako 2 milióny zraniteľných ľudí.“
Spoločnú tlačovú správu vydali nasledovné organizácie:
ActionAid
Action Against Hunger
American Friends Service Committee (AFSC)
Amnesty International
A. M. Qattan Foundation
Anera
Churches for Middle East Peace (Cirkvi za mier na Blízkom východe, CMEP)
DanChurchAid (DCA)
Humanity & Inclusion/ Handicap International (HI)
IM Swedish Development Partner
INTERSOS
Médecins du Monde International Network
Mennonite Central Committee
Mercy Corps
Norwegian Church Aid (NCA)
Norwegian People’s Aid
Oxfam
Plan International
Relief International
War Child Alliance
[1] Nemocnica Al Najjar, najväčšie zdravotnícke zariadenie v oblasti Rafahu, ukončila svoju činnosť, pretože sa nachádza v štvrti, ktorú obsadili izraelské sily; Kuvajtskú nemocnicu čaká pravdepodobne rovnaký osud, keďže ju zahrnuli do zóny ohrozenej „evakuačnými príkazmi“.
[2] Ôsmim z dvanástich pekární na juhu pásma Gazy a ďalším v celej enkláve hrozí, že budú musieť zastaviť prevádzku kvôli nedostatku zásob a paliva. Evakuácie pacientov a pacientok v kritickom stave sa náhle zastavili, čo mnoho z nich vrátane detí priamo odsudzuje na smrť.
[3] Obzvlášť znepokojujúce je, že ak Izrael urýchlene nepovolí prísun paliva do pásma Gazy, môže to znamenať koniec prevádzky najmenej 10 nemocníc, 8 pekární, 28 sanitiek, 23 lekárskych stanovíšť a 17 zdravotných stredísk. Životy novorodencov a detí v intenzívnej starostlivosti, žien s komplikovaným tehotenstvom alebo po komplikovanom pôrode, pacientok a pacientov s úrazmi visia na vlásku. Obrovský nedostatok paliva ohrozuje aj telekomunikácie, čo sa už teraz negatívne prejavuje pri humanitárnych operáciách v pásme Gazy.