Na nedávnej návšteve v kempe blízko Atmeh v Sýrii, neďaleko tureckej hranice, sa približne 21 000 ľudí ukrývalo uprostred pekelných podmienok.Silný dážď pretekal do stanov a premenil ílové pôdy na husté klzké blato. Odpad tiekol medzi stanmi. Jedla bolo málo a nie veľmi dobrej kvality.
„Keď sme sem prišli, zistili sme, že turecká hranica je zatvorená. Takže sme tu uväznení celú zimu. Je tu málo jedla, nemáme ani oblečenie a periny na zahriatie, nedokážeme sa chrániť pred dažďom a všetko je mokré. Deti sú stále choré. Svet na nás zabudol. Čo sa z nás stane?“ povedala v marci pre Amnesty International Umm Husamová, matka piatich mladých detí skrývajúca sa v kempe Atmeh.
Príbeh jej rodiny svedčí o zúfalej situácii, ktorej čelí takmer 6 miliónov ľudí, ktorí kvôli konfliktu v Sýrii museli odísť zo svojich domovov. Už veľa sa hovorilo o zúfalej situácii, ktorej čelia utečenci, ktorí utekajú do okolitých krajín. Väčšina z nich 4.25 miliónov ľudí boli donútených opustiť svoje domovy kvôli pretrvávajúcemu násiliu a bolo vnútorne vysídlených.
Títo ľudia sú extrémne zraniteľní a ich počet stále rastie. „Vnútorne vysídlení ľudia sú často prehliadané a zabudnuté obete konfliktu, ktorí prebieha mimo záujem médii od roku 2011,“ povedala Donatella Rovera, krízová poradkyňa AI.
Utečencom, miliónom žien, detí a mužom, vysídlených v rámci Sýrie, sa dostáva minimálna alebo žiadna medzinárodná pomoc. Väčšina bola premiestnená viackrát. Vždy dúfali že nájdu bezpečie, ale znova a znova sa stali terčom útokom. V skutočnosti množstvo mužov, žien a detí zavraždených v priebehu posledných mesiacov zahynulo na miestach, na ktoré išli hľadať bezpečie.
AI navštívila v priebehu posledných 15 mesiacov dvanásť sýrskych miest a dedín, kde sa nachádzal veľký počet vnútorné presídlených ľudí. Nikto z nich domov nechcel opustiť a odísť sa od svojich milovaných a od živobytia. Avšak kvôli pretrvávajúcemu bombardovaniu a posúvajúcej sa bojovej línii nemali žiadnu inú možnosť.
„Nechcela som opustiť domov a stať sa utečencom,“ povedala Umm Husamová. „Mali sme krásny domov a veľký pozemok a vďaka tomu aj dobrý život. I keď bombardovanie zintenzívnelo a naši príbuzní a susedia začali utekať, my sme zostali. Napokon som ani ja nemala kde deti držať v bezpečí. Zostala by som a zomrela v mojom dome, no musela som zachrániť moje deti,“ povedala.
Mnoho vnútorne presídlených ľudí v Sýrii spočiatku hľadalo útočisko u príbuzných a priateľov, alebo utekali do susedných štátov. Potom ako Turecko v lete minulého roka zatvorilo hranicu so Sýriou, desiatky tisíc ľudí sa usadili v rozsiahlych provizorných táboroch ako je ten v Atmeh, ktoré sa objavili pri hraniciach.
Kým tieto kempy poskytujú relatívne bezpečie /sýrske vládne sily vo všeobecnosti nebombardujú hraničné oblasti/ humanitárne podmienky sú zúfalé. Je tam málo jedla, zdravotné a hygienické zariadenia v podstate neexistujú, príbytky sú preplnené. Počet obetí v Sýrii dosahuje hranicu 100 000 a neexistuje žiaden náznak toho, že by bol konflikt na konci. Návrat domov pre utečencov sa tak stáva nedosiahnuteľným snom.
Amnesty International preto nalieha na susediace krajiny a medzinárodné spoločenstvo, aby urobili viac na pomoc miliónom sýrskych utečencov . „Susedné krajiny, vrátane Turecka, musia nechať svoje hranice otvorené pre každého, kto chce zo Sýrie ujsť. Všetky strany konfliktu musia ponechať otvorený prístup k humanitárnej pomoci“, povedala Rovera.
„Svetoví lídri – špeciálne v Európskej únii – sa musia zaviazať, že príjmu zodpovednosť za sýrskych utečencov, rovnako že zabezpečia urgentnú finančnú a technickú podporu pre Turecko a iné susedné krajiny, ktoré hostia prevažnú väčšinu tých, ktorým sa zo Sýrie podarilo ujsť.“