Mlčanie sprevádzajúce prípad novinára Miroslava Filipoviča z Juhoslávie naznačuje, že sa stal terčom prenasledovania za svoju pracu novinára a nie za špionáž ako znie oficiálna obžaloba, uviedla Amnesty International (AI).
Miroslav Filipovič bol zatknutý 8. mája v Kraljeve v južnom Srbsku. Je obžalovaný zo špionáže a rozširovania falošných informácií. Prípad bol pridelený vojenskému súdu a obžaloba požiadala o proces za „zatvorenými dverami“, argumentujúc tým, že v prípade sa vskytuje vojenské tajomstvo.
„Rozhodnutím o tajnom procese pred vojenským súdom, juhoslovanské úrady porušujú medzinárodné právo a dohody,“ uvádza AI. „Miroslav Filipovič má právo byť verejne vypočutý pred nezávislým a nestranným súdom. Neexistujú opodstatnené dôvody prečo by mal súdny proces zostať utajený. Vojenský súd, pred ktorým má byť vypočúvaný, nemôže byť považovaný za nestranný a nezávislý.“
Napriek tomu, že konkrétne obvinenia vznesené proti nemu neboli zverejnené, Miroslav Filipovič v rozhovore pre tlač uviedol, že bol obvinený zo „zbierania informácií dôležitých pre obranu bezpečnosti krajiny, a podávania týchto informácií Inštitútu pre vojnu a mier v Londýne“. V obvinení boli ako svedectvo citované články, ktoré publikoval.
Niektoré z týchto článkov obsahovali výpovede očitých svedkov porušovania ľudských práv Juhoslovanskou armádou, Srbskou políciou a paramilitantnými jednotkami v Kosove.
Žiadosti o prepustenie Miroslava Filipoviča z vyšetrovacej väzby súd zamietol s odôvodnením, že obvinený môže ujsť a snažiť sa ovplyvňovať svedkov.
Podľa informácií Amnesty International bolo Filpovičovi povolené stretnúť sa s právnikom iba raz, v prítomnosti väzenskej stráže. Toto je v rozpore so základnými štandardmi pre spravodlivý súd.
V prípade, že Miroslav Filipovič bude odsúdený, AI ho bude považovať za väzňa svedomia a bude žiadať jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie.
„Namiesto prenasledovania Miroslava Filipoviča, by sa juhoslovanské úrady mali skôr zaoberať závažnými svedectvami očitých svedkov, ktoré uvádza vo svojích článkoch,“ dodáva AI.
Pozadie
Tlak na nezávislých novinárov v Juhoslovanskej zväzovej republike sa neustále stupňuje. Zákon o verejných informáciách, korý vstúpil do platnosti v novembri 1998, sa použil na vyrúbenie mnohých pokút a médiám okresal možnosti ekonomického prežitia.
Rádia a televízne stanice, najmä Rádio B92 a televíznu stanicu Studio B, prevzali úrady za nejasných okolností a zamestnacov nahradili osoby úzko spolupracujúce s vládou. Novinári a majitelia vydavateľstiev sa dostali do väzenia za ohováranie a urážanie prezidenta Slobodana Miloševiča.
Zákony Juhoslovanskej zväzovej republiky za špionáž považujú vyzrádzanie tajomstva ktorejkoľvek zahraničnej organizácii či ktorejkoľvek osobe pracujúcej pre takúto organizáciu. Zákony však vágne formulujú pojem „tajomstvo“. Amnesty International je znepokojená, že zákon umožňuje takúto širokú interpretáciu a môže byť skôr zneužitý ako prostriedok na obmedzovanie slobody vyjadrovania a tlače, ako na legitímnu obranu bezpečnosti štátu.