Tajné kybernetické sledovanie nabralo rozsah medzinárodnej ľudskoprávnej krízy. Ako ju zastaviť?

V júli 2021 otriasli svetom správy o tom, že sledovací softvér Pegasus izraelskej spoločnosti NSO Group už roky napomáha k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv na celom svete. K tomuto záveru dospel rozsiahly výskum úniku 50-tisíc telefónnych čísel osôb určených na sledovanie, medzi ktorými sa nachádzajú aj hlavy štátov, osobnosti aktivizmu a žurnalistiky, či rodina zavraždeného saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího.

Na prelomovom výskumnom projekte s názvom Projekt Pegasus spolupracovalo viac než 80 novinárov a novinárok zo 17 mediálnych organizácií v 10 krajinách, v koordinácii neziskového mediálneho konzorcia Forbidden Stories so sídlom v Paríži a s technickou podporou Amnesty International. Tá uskutočnila špičkové forenzné previerky mobilných telefónov s cieľom identifikovať stopy po sledovacom softvéri Pegasus.

Výskumnú správu k Projektu Pegasus zverejnila Amnesty International 23. júla 2021 pod názvom Odkrývanie ľadovca: Elektronické sledovanie v réžii štátov a súkromného sektora a odhaľuje v nej devastačné následky slabo regulovaného odvetvia na ľudské práva na celom svete.

„Projekt Pegasus odhalil, že po sledovacom softvéri spoločnosti NSO Group s obľubou siahajú represívne vlády, ktoré sa snažia umlčať novinárov a novinárky, útočiť na aktivistky a aktivistov a potláčať disent, čím ohrozujú nespočetné množstvo ľudí,“ uviedla Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.

„Závery výskumu nadobro rozbili tvrdenie NSO Group, že k podobným útokom dochádza len v zriedkavých prípadoch zneužitia ich technológie. Hoci spoločnosť prehlásila, že jej sledovací softvér sa používa výlučne na legitímne vyšetrovanie trestnej činnosti a terorizmu, jej technológia evidentne umožňuje systémové zneužívanie na iné účely. NSO Group sa snaží vytvárať o svojom sledovacom softvéri legitímny obraz, zatiaľ čo profituje z rozsiahleho porušovania ľudských práv.

Konanie NSO Group jednoznačne vyvoláva aj širšie otázky týkajúce sa všeobecného nedostatku regulácií, ktorý spôsobil, že situácia v tejto oblasti dnes takpovediac pripomína divoký západ a sledovacie softvéry sa bezuzdne zneužívajú na sledovanie aktivistov či novinárok. Preto je potrebné okamžite zaviesť moratórium na vývoz, predaj, prevod a používanie sledovacích technológií, ktoré musí zostať v platnosti, dokým NSO Group a celé odvetvie nedokážu, že sú schopné rešpektovať ľudské práva,“ približuje problematiku Callamard.

NSO Group v písomnej reakcii pre Forbidden Stories uviedla, že „dôrazne popiera… nepravdivé tvrdenia“ z výskumnej správy, ktoré sa podľa nej zakladajú na „nesprávnych predpokladoch“ a „nepodložených teóriách“, pričom prehlásila, že poslaním NSO Group je zachraňovať životy. (Rozsiahlejšie zhrnutie reakcie NSO Group je k dispozícii tu.)

Výskum

The Pegasus Project

Ako naznačuje už názov výskumného projektu, v centre jeho pozornosti stojí sledovací softvér Pegasus spoločnosti NSO Group, ktorý po tajnej inštalácii do telefónov obetí umožňuje kybernetickému útočníkovi úplný prístup k správam, e-mailom, médiám, mikrofónu, fotoaparátu, hovorom či uloženým kontaktom.

V poslednom júlovom týždni mediálni partneri Projektu Pegasus – vrátane denníkov The Guardian, Le Monde, Süddeutsche Zeitung a The Washington Post – uverejnili sériu podrobných článkov o tom, ako si klienti spoločnosti NSO Group vyberali objekty na sledovanie prostredníctvom softvéru Pegasus spomedzi významných osobností politiky, žurnalistiky či aktivizmu za ľudské práva.

Mediálne konzorcium Forbidden Stories na základe uniknutých údajov a rozsiahleho výskumu identifikovalo potenciálnych klientov NSO Group v 11 krajinách: Azerbajdžane, Bahrajne, Indii, Kazachstane, Maďarsku, Maroku, Mexiku, Rwande, Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Togu.

Klientmi spoločnosti NSO Group môžu byť podľa jej vlastných vyjadrení výlučne „vládne spravodajské služby a orgány presadzovania práva“, teda sledovací softvér Pegasus nie je dostupný pre žiadne súkromné či obchodné subjekty.

Výskum Projektu Pegasus ukázal, že spoločnosť NSO Group neprijala primerané opatrenia na zastavenie používania svojich nástrojov na nezákonné cielené sledovanie novinárov či aktivistiek, a to napriek tomu, že vedela, alebo s veľkou pravdepodobnosťou mala vedieť, že k nemu dochádza.

„Ako prvý krok musí spoločnosť NSO Group okamžite odstaviť systémy klientov, u ktorých existujú dôveryhodné dôkazy o zneužití jej sledovacieho softvéru. Projekt Pegasus ich poskytuje naozaj v hojnom množstve,“ zdôraznila Agnès Callamard.

Odhalenie infraštruktúry softvéru Pegasus

Amnesty International 18. júla 2021 zverejnila kompletnú technickú dokumentáciu hĺbkového forenzného výskumu, ktorý v rámci Projektu Pegasus realizovalo jej oddelenie na výskum digitálnej bezpečnosti Amnesty Tech.

Metodická správa dokumentuje, ako sa vyvíjali útoky prostredníctvom sledovacieho softvéru Pegasus od roku 2014 do súčasnosti. Výskum vstúpil do intenzívnejšej fázy v roku 2018, po zistení, že na sledovanie bol vybratý aj zamestnanec Amnesty International, saudskoarabský aktivista Yahya Assiri, ktorý dostal podozrivú správu so zdanlivo ľudskoprávnym obsahom prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Metodológia výskumu sa ďalej zdokonalila v priebehu nasledujúcich dvoch rokov pri skúmaní kybernetických útokov na obrancov ľudských práv v Maroku. Záverečná správa obsahuje podrobné informácie o infraštruktúre sledovania, zahŕňajúcej viac ako 700 súvisiacich domén.

„Spoločnosť NSO Group tvrdí, že jej sledovací softvér nemožno odhaliť a používa sa výlučne na legitímne vyšetrovanie trestnej činnosti. Teraz sme poskytli nevyvrátiteľné dôkazy, že ani jedno z toho jednoducho nie je pravda,“ vysvetlil pri príležitosti zverejnenia dokumentácie Etienne Maynier, odborník na informačné technológie z Amnesty Tech.

Nič nenasvedčuje tomu, že by zákazníci NSO Group nevyužívali softvér Pegasus aj pri vyšetrovaní teroristických či iných trestných činov; v rámci výskumu sa našli aj údaje z telefónov osôb podozrivých z trestnej činnosti.

„Faktom je, že softvér Pegasus napomáha k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv, a to sa musí skončiť. Dúfame, že zverejnené usvedčujúce dôkazy povedú vlády k revízii sledovacieho odvetvia, ktoré sa vymklo spod kontroly,“ zdôraznil Etienne Maynier.

Spoločnosť NSO Group nepotvrdila, ani nevyvrátila, ktoré vlády sú jej zákazníkmi, ale uviedla, že Projekt Pegasus v tejto otázke vychádzal z „nesprávnych predpokladov“. A hoci NSO Group závery výskumu celkovo poprela, zároveň oznámila, že „bude naďalej prešetrovať všetky dôveryhodné oznámenia o zneužití [jej softvéru Pegasus] a na základe vlastných zistení prijme primerané opatrenia“.

Iluzórna bezpečnosť iPhonov

Klienti NSO Group sa vo veľkom zamerali na sledovanie telefónov spoločnosti Apple. Obzvlášť znepokojivé sú dôkazy o tom, že inštalácia sledovacieho softvéru Pegasus do telefónov značky iPhone prebiehala bez toho, aby bolo nutné kliknúť na nejaký odkaz.

Zástupkyňa riaditeľky Amnesty Tech, Danna Ingleton, vysvetľuje: „Spoločnosť Apple sa hrdí vysokou úrovňou bezpečnosti a ochrany súkromia používateľov a používateliek jej zariadení, ale NSO Group jej toto renomé celkom zničila.

Naša forenzná analýza nespochybniteľne dokázala, že prostredníctvom komunikačnej aplikácie iMessage dochádzalo k útokom na modely iPhone 11 a iPhone 12, ktoré nevyžadovali od používateľa či používateľky žiaden špecifický úkon. Tieto telefóny boli úspešne napadnuté sledovacím softvérom Pegasus bez jediného kliknutia. Aktivisti, novinárky či politici na celom svete tak boli vystavení riziku monitorovania ich pohybu a osobných informácií, ktoré mohli byť následne použité proti nim.

Amnesty International potvrdila, že na zozname potenciálnych cieľov sledovacieho softvéru Pegasus sa nachádzali tisíce iPhonov, avšak nemala možnosť overiť, koľko z nich bolo skutočne napadnutých.

Na zozname telefónnych zariadení vytipovaných na sledovanie sa nachádzali aj tisíce telefónov s operačným systémom Android od spoločnosti Google, avšak, na rozdiel od iPhonov, ich operačný systém neuchováva prístupné záznamy, ktoré by mohli poslúžiť na detegovanie napadnutia sledovacím softvérom Pegasus.

Ide o celosvetový problémsledovací softvér ohrozuje každého držiteľa a držiteľku smartfónu a ukázalo sa, že ani technologickí giganti ako Apple nie sú vybavení na to, aby sa vysporiadali so sledovaním v takomto obrovskom meradle,“ dodala Danna Ingleton.

Kybernetické útoky na novinárov a novinárky

V rámci Projektu Pegasus sa dosiaľ podarilo identifikovať najmenej 180 novinárov a novinárok v 20 krajinách sveta, ktorých si klienti NSO Group vybrali v období od roku 2016 do júna 2021 na sledovanie softvérom Pegasus. Medzi týmito krajinami sú aj Azerbajdžan, India, Maďarsko či Maroko, v ktorých štátna moc v uplynulom čase zintenzívnila zásahy proti nezávislým médiám.

Odhalené skutočnosti ukazujú, že nezákonné sledovanie spôsobilo reálne škody:

  • V Mexiku v priebehu dvoch rokov vybrali na sledovanie najmenej 25 novinárov a novinárok. V roku 2017 na sledovanie určili aj telefón novinára Cecilia Pinedu, a to len niekoľko týždňov predtým, ako bol zavraždený. NSO Group popiera, že by údaje získané prípadným sledovaním Pinedovho telefónu dopomohli k jeho zabitiu.
  • Pegasus sa používal aj v Azerbajdžane – krajine, kde dnes zostáva už len niekoľko nezávislých médií. Z výskumu vyplýva, že na sledovanie bolo vybratých viac ako 40 azerbajdžanských novinárov či novinárok. Výskumné oddelenie Amnesty Tech zistilo, že v telefóne Sevinca Vaqifqiziho, novinára spolupracujúceho s nezávislým médiom Meydan TV, bol sledovací softvér Pegasus tajne nainštalovaný dlhšie ako dva roky, až do mája 2021.
  • V Indii vybrali na sledovanie v rokoch 2017 – 2021 najmenej 40 novinárov či novinárok z takmer všetkých významných médií v krajine. Forenzné previerky odhalili, že telefóny Siddhartha Varadarajana a M.K. Venua, spoluzakladateľov nezávislého internetového portálu The Wire, boli napadnuté sledovacím softvérom Pegasus len nedávno, v júni 2021.
  • Na zozname ľudí vybratých na sledovanie sú aj novinárky a novinári pracujúci pre významné medzinárodné médiá, ako napríklad Associated Press, CNN, The New York Times a Reuters. Jednou z najznámejších je Roula Khalaf, redaktorka denníka Financial Times.

„Vysoký počet novinárov a novinárok vybratých na sledovanie veľmi názorne ilustruje, že softvér Pegasus sa používa ako nástroj na zastrašovanie, s cieľom kontrolovať a formovať verejné naratívy, vyhýbať sa verejnej kontrole a potláčať akýkoľvek nesúhlas. Tieto zistenia musia zapôsobiť ako katalyzátor zmien. Sledovaciemu priemyslu už viac nemožno nechávať voľnú ruku pri poskytovaní svojich produktov vládam, ktoré ich majú záujem využívať na porušovanie ľudských práv,“ prízvukuje Agnès Callamard.

Rodina Chášukdžího v hľadáčiku

Počas výskumu sa objavili dôkazy, že v hľadáčiku používateľov softvéru Pegasus sa ocitlo aj príbuzenstvo saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího – pred tým i po tom, ako ho na konzuláte Saudskej Arábie v Istanbule 2. októbra 2018 zavraždili saudskoarabskí agenti –, napriek tomu, že spoločnosť NSO Group to opakovane poprela.

Výskumné oddelenie Amnesty Tech zistilo, že sledovací softvér Pegasus bol úspešne nainštalovaný do telefónu Chášukdžího snúbenice Hatice Cengiz len štyri dni po jeho vražde.

V období od septembra 2017 do apríla 2018 sa terčom rovnakého sledovacieho softvéru opakovane stala aj jeho manželka Hanan Elatr a na zozname potenciálnych cieľov na sledovanie nájdeme aj jeho syna Abdulláha a ďalších zo širšej rodiny, žijúcej v Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch.

NSO Group v reakcii na obvinenia vznesené v správe Projektu Pegasus vyhlásila, že jej technológia „nebola žiadnym spôsobom prepojená s ohavnou vraždou Džamála Chášukdžího“. Spoločnosť okrem toho uviedla, že „toto tvrdenie sa zakladá na neoverených informáciách a podozrenie na túto skutočnosť už prešetrila bezprostredne po ohavnej vražde“.

Pegasus v službách potláčania disentu – i v Maďarsku

Technické dôkazy o sledovaní telefónu marockého novinára Omara Radiho a obrancov ľudských práv v Maroku zhromažďovala Amnesty International niekoľko rokov. Analýza preukázala, že inštalácia softvéru Pegasus do Radiho telefónu vyžadovala určitú spoluprácu mobilného operátora, ktorú mohla schváliť jedine vláda. Marocké úrady však namiesto konštruktívnej reakcie spochybnili marockú kanceláriu Amnesty International a spustili voči nej očierňujúcu kampaň.

Rwandská vláda určila na sledovanie softvérom Pegasus viac ako 3 500 telefónnych čísel patriacich prevažne aktivistom, novinárkam a politickým oponentom, ale i zahraničným politikom a diplomatkám.

Časť výskumu prebiehala aj u našich južných susedov, kde novinárska nezisková organizácia Direkt36 zverejnila 20. júla správu o používaní sledovacieho softvéru izraelskej spoločnosti NSO Group v Maďarsku. Výskum odhalil, že na sledovanie boli vytipované telefóny viac ako 300 maďarských občanov a občianok. Amnesty International potvrdila, že v niekoľkých telefónoch, ktoré podrobila expertnej analýze, došlo k úspešnému nainštalovaniu sledovacieho softvéru.

Riaditeľ Amnesty International Maďarsko, Dávid Vig, vyzval maďarskú vládu, aby na zistenia Projektu Pegasus bezodkladne zareagovala a zmysluplne objasnila, či o tajnom sledovaní novinárov a novinárok, podnikateľov a ďalších občanov a občianok vedela, alebo ho dokonca schválila.

„V prípade, že maďarské orgány o sledovaní vedeli, musia vysvetliť, čo ich viedlo k tomu, aby ho dovolili. Praktiky sledovania v Maďarsku sú už dlhšiu dobu predmetom obáv. Zákon o národných bezpečnostných službách totiž umožňuje tajné sledovanie bez akejkoľvek nezávislej kontroly, a výsledky výskumu ukázali, že ho treba urgentne reformovať. Maďarská vláda musí zaviesť právne úpravy, ktoré budú v súlade s medzinárodnými normami a poskytnú zábezpeky pred nekontrolovaným zberom a potenciálnym zneužívaním osobných údajov,“ povedal Dávid Vig.

V roku 2016 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prípade Szabó a Vissy verzus Maďarsko, že maďarská legislatíva neposkytuje dostatočné zábezpeky proti zneužívaniu sledovania a porušuje ľudské právo na súkromie a rodinný život. Súd potvrdil, že sledovacie opatrenia môžu v Maďarsku zasiahnuť prakticky každého, vzhľadom na to, že vláda má technologické prostriedky na zachytávanie obrovského objemu dát, ktoré môžu patriť aj jednotlivcom a jednotlivkyniam bez prepojenia na konkrétne vyšetrovanie.

Podľa rozsudku ESĽP by mal byť každý prípad sledovania podrobený previerke, ktorú vykoná orgán nezávislý od vlády. V súčasnosti má maďarské ministerstvo spravodlivosti právomoc schváliť sledovanie a zber dát bez toho, aby potrebovalo externý posudok, či je zadržiavanie súkromnej komunikácie naozaj odôvodnené.

Sledovanie svetových politických špičiek

Jedno z najšokujúcejších zistení Projektu Pegasus priniesol denník The Washington Post, ako člen konzorcia Forbidden Stories. V článku z 20. júla odhalil, že na sledovanie prostredníctvom softvéru spoločnosti NSO Group  bolo vytipovaných aj 14 vrcholných štátnych predstaviteľov.

Na zozname potenciálnych cieľov sledovania boli telefónne čísla francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, pakistanského premiéra Imrana Chána, juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu, marockého kráľa Muhammada VI. i premiéra Saáda Eddina el-Otmáního, irackého prezidenta Barhama Sáliha, egyptského premiéra Mustafu Madboulyho, libanonského premiéra Saada Harírího, ugandského premiéra Ruhakanu Rugundu aj belgického premiéra Charlesa Michela, ktorý je v súčasnosti predsedom Európskej rady. Okrem nich bolo na sledovanie softvérom Pegasus navrhnutých ďalších viac ako 600 štátnych predstaviteľov a predstaviteliek či politikov a političiek z 34 krajín.

V Spojených arabských emirátoch klienti NSO Group vybrali na sledovanie aj telefóny dubajskej princeznej Latify, dcéry šejka Mohameda bin Rašída al-Maktúma, a jeho odlúčenej manželky, princeznej Haje, ktorá je dcérou kráľa Husajna. Riaditeľka Amnesty Tech, Rasha Abdul Rahim, uviedla, že práve sledovací softvér Pegasus tak mohol významne napomôcť únosu princeznej Latify a podobne ho mohli použiť aj proti princeznej Haji a ďalších okolo nej potom, ako prehovorila na podporu princeznej Latify.

Amnesty International nemala možnosť vykonať forenznú analýzu telefónov uvedených svetových politikov a ďalších osobností, ktorá by potvrdila, či sa uskutočnili pokusy o ich napadnutie, respektíve či bol sledovací softvér Pegasus na ne úspešne nainštalovaný.

Spoločnosť NSO Group poprela, že by sa na zozname cieľov sledovania pre jej klientov niekedy nachádzali Macron a Muhammad VI., a zopakovala, že vyšetrí „všetky vierohodné obvinenia“ zo zneužitia jej softvéru a „podnikne razantné kroky“, ak sa nejaké potvrdí, pretože trvá na tom, že Pegasus je určený len na použitie proti teroristom a páchateľom závažnej trestnej činnosti.

Generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard, však varuje: „Bezprecedentné zistenia, že mohlo dôjsť k napadnutiu telefónov najmenej 14 vrcholových štátnych predstaviteľov prostredníctvom sledovacieho softvéru Pegasus od spoločnosti NSO Group, by malo svetovým politikom a političkám spôsobiť zimomriavky.

Už dlho vieme, že cieľom takýchto hekerských útokov sú aktivisti a aktivistky, novinári a novinárky no teraz sa ukázalo, že hrozivému šíreniu sledovacieho softvéru spoločnosti NSO Group nedokážu uniknúť dokonca ani ľudia na najvyšších priečkach moci.

NSO Group sa už viac nemôže schovávať za vyhlásenie, že jej produkt sa používa len na boj proti zločinu. Po softvéri Pegasus preukázateľne siahajú aktéri, ktorí chcú špehovať zahraničné vlády.

Zodpovednosť štátov a firiem

Medzinárodné právo zaväzuje štáty k tomu, aby chránili ľudské práva pred porušovaním tretími stranami – vrátane súkromných spoločností, ktoré pôsobia mimo ich štátneho územia.

Podľa medzinárodných právnych noriem je možné, že spoločnosť sa podieľa na porušovaní ľudských práv, ak spĺňa dve hlavné kritériá: že svojimi obchodnými aktivitami pomohla pri porušovaní ľudských práv a že vedela alebo mala vedieť, že jej konanie prispeje k ďalšiemu porušovaniu ľudských práv.

Z výskumu Projektu Pegasus vyplýva, že technológia spoločnosti NSO Group evidentne porušovanie práv umožnila; a berúc do úvahy, že sa zistili skutočnosti o cielenom porušovaní ľudských práv spojené s tými istými krajinami, v ktorých sa predtým zistila prítomnosť spoločnosti NSO Group, bolo rozumné očakávať, že pravdepodobne v nich dôjde aj k ďalšiemu porušovaniu ľudských práv.

„Súkromné spoločnosti ako NSO Group preukázali, že sú ochotné beztrestne ignorovať svoje záväzky v oblasti ľudských práv a pri tom profitovať z ich porušovania. Štáty na celom svete zas umožnili používanie softvéru NSO Group bez toho, aby prijali primerané opatrenia na ochranu našich práv, čím umožnili, aby prekvital nezákonný systém, ktorého výsledkom je bezohľadné porušovanie ľudských práv vo veľkom rozsahu. Na to, aby sa porušovanie práv [prostredníctvom kybernetického sledovania] zastavilo, je teraz naliehavo potrebná zmysluplná kontrola sledovacieho odvetvia. Zároveň je potrebné podniknúť všetky právne kroky na odhalenie celého rozsahu spoluúčasti NSO Group na porušovaní ľudských práv,“ povedala Agnès Callamard.

Izrael sa k vývozu technológií používaných na porušovanie ľudských práv postavil ľahostajne

Amnesty International spoločne s ľudskoprávnym inštitútom a klinikou globálneho práva pri právnickej fakulte Newyorskej univerzity súdnou cestou podporila požiadavku, aby izraelské ministerstvo obrany odobralo spoločnosti NSO Group vývozné povolenie. Oblastný súd v Tel Avive dňa 13. júla 2021 túto požiadavku zamietol.

Danna Ingleton, zástupkyňa riaditeľky Amnesty Tech, označila rozhodnutie telavivského súdu za hanebné: „Toto rozhodnutie je krutou ranou pre ľudí na celom svete, ktorých NSO Group ohrozuje tým, že predáva svoje produkty štátom, ktoré patria medzi notorických porušovateľov ľudských práv. Skutočnosť, že súd v dnešnej situácii nedokázal vyvodiť voči spoločnosti NSO Group a izraelskému ministerstvu obrany zodpovednosť za ich konanie, je šokujúca – tvrdo ignoruje nespočetné dôkazy o tom, že sledovací softvér Pegasus sa používa proti obrancom a obrankyniam ľudských práv od Saudskej Arábie po Mexiko.

Kým nebudú obchodné praktiky NSO Group transparentné a izraelské ministerstvo obrany nedokáže garantovať, že vývozné povolenia udeľuje v súlade s medzinárodnými normami a postupmi, technologické produkty tejto spoločnosti budú ďalej napomáhať perzekvovaniu aktivistov a aktivistiek a potláčať ľudské práva.“

Amnesty International vyzýva spoločnosť NSO Group, aby zverejnila správu, ktorou stransparentní svoje podnikanie z hľadiska súladu s ľudskými právami a v ktorej uvedie všetky prípady zneužitia jej produktov, cieľové krajiny, zmluvy a ďalšie informácie potrebné na úplné vyšetrenie možných porušení ľudských práv v súvislosti s jej podnikaním.

Softvér Pegasus je už vzhľadom na svoj účel – cielené kybernetické sledovanie osôb – a nedostatočnú kontrolu, či je nasadzovaný v primeraných prípadoch a v primeranom rozsahu, prirodzene náchylný na porušovanie ľudských práv. Zákonite totiž zasahuje do práva na súkromie: funguje v utajení, je obzvlášť invazívny a dokáže zbierať a odosielať neobmedzený výber osobných a súkromných údajov. Preukázalo sa však, že štáty ho úmyselne používali na nezákonné sledovanie osôb, vôbec nerešpektujúc ich právo na súkromie.

Súkromnú izraelskú spoločnosť NSO Group s globálnou pôsobnosťou, ktorá sa špecializuje na vývoj a poskytovanie sledovacích technológií štátnym bezpečnostným a informačným agentúram, financujú veľké súkromné kapitálové spoločnosti Novalpina Capital a Francisco Partners, za ktorými stojí množstvo investorov. Podiely v tejto spoločnosti, ktorá porušuje ľudské práva, majú aj penzijné spoločnosti zo Spojeného kráľovstva a USA.

Vzhľadom na to, že spoločnosť NSO Group neprijala primerané opatrenia na zastavenie používania svojich nástrojov na nezákonné cielené sledovanie aktivistov, právničiek a novinárov, a to napriek tomu, že buď vedela, alebo s veľkou pravdepodobnosťou mala vedieť, že k nemu dochádza, záväzok v zmysle korporátnej zodpovednosti sa týka i spomenutých investorov.

Pripravila Elena Teplanová.

Zdroje:

Massive data leak reveals Israeli NSO Group’s spyware used to target activists, journalists, and political leaders globally

Scale of secretive cyber surveillance ‘an international human rights crisis’ in which NSO Group is complicit

Uncovering the Iceberg: The Digital Surveillance Crisis Wrought by States and the Private Sector

Pegasus Project: Apple iPhones compromised by NSO spyware

Forensic Methodology Report: How to catch NSO Group’s Pegasus

Pegasus Project: Macron among world leaders selected as potential targets of NSO spyware

Hungary: The government must provide a meaningful response to the Pegasus scandal

Pegasus Project: Rwandan authorities chose thousands of activists, journalists and politicians to target with NSO spyware

Morocco: Human Rights Defenders Targeted with NSO Group’s Spyware

Moroccan Journalist Targeted With Network Injection Attacks Using NSO Group’s Tools

Pegasus Project: Princess Latifa and Princess Haya listed as potential targets by clients of spyware company NSO Group

Amnesty International Among Targets of NSO-powered Campaign

Morocco and Western Sahara: Government smear campaign against Amnesty International underlines intolerance of scrutiny

Israel: Court rejects bid to revoke notorious spyware firm NSO Group’s export licence

Digital Violence: How the NSO Group Enables State Terror

Forbidden Stories


Páčil sa vám tento článok?

Výskum a odhaľovanie porušovania ľudských práv ako aj kampane za zmenu môžeme robiť iba vďaka podpore individuálnych darcov a darkýň akými môžete byť aj vy. Aj 2 eurá mesačne nám pomôžu financovať naše ľudskoprávne aktivity. ĎAKUJEME!

Topics