Saudská Arábia vykonala v roku 2019 rekordný počet popráv napriek celosvetovému poklesu vykonaných trestov smrti v uplynulom roku, uvádza Amnesty International vo svojej globálnej správe o treste smrti za rok 2019, ktorú dnes zverejnila. Saudské úrady popravili v priebehu uplynulého roka 184 ľudí, doteraz najvyšší počet, aký Amnesty v tejto krajine zaznamenala za jediný rok.
V Iraku sa počet popráv v roku 2019 zdvojnásobil a Irán si zachoval pozíciu krajiny s druhým najvyšším počtom vykonaných trestov smrti po Číne, kde naďalej zostáva počet popravených ľudí štátnym tajomstvom. Napriek aktivite spomenutých štyroch štátov celkový globálny súčet vykonaných popráv už štvrtý rok sledoval klesajúci trend. V roku 2019 celosvetový počet vykonaných popráv klesol na najmenej 657 popráv z minuloročných najmenej 690. Ide o zatiaľ najnižší počet za poslednú dekádu.
Trest smrti je neľudský a odporný spôsob trestania. Neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz, že trest smrti znižuje kriminalitu viac ako tresty väzenia, a veľká väčšina krajín si to uvedomuje. Je povzbudivé sledovať celosvetový klesajúci trend v počte popráv.
Niekoľko krajín sa napriek tomu vymyká globálnym trendom a k trestaniu popravou sa uchyľuje čoraz viac. Zneužívanie trestu smrti ako zbrane proti politickým oponentom a oponentkám v Saudskej Arábii je alarmujúce. Šokujúcim vývojom je aj skokový nárast počtu popráv v Iraku, ktorý sa od minulého roka takmer zdvojnásobil.
Piatimi krajinami s najvyšším počtom vykonaných popráv za rok 2019 boli: Čína (tisícky), Irán (najmenej 251), Saudská Arábia (184), Irak (najmenej 100) a Egypt (najmenej 32).
Počty popráv, ktoré Amnesty zaznamenala, nezahŕňajú Čínu, ktorá počet vykonaných popráv nezverejňuje, ale predpokladá sa, že išlo rádovo o tisíce. Ďalšie krajiny, ktoré vykonávajú najviac trestov smrti, vrátane Iránu, Severnej Kórey a Vietnamu, naďalej o počte vykonaných popráv neinformovali v plnom rozsahu.
Rekordné počty popráv v niekoľkých krajinách
Za všetky popravy, ktoré boli celosvetovo zaznamenané v priebehu minulého roka, je zodpovedných len 20 štátov. Spomedzi týchto krajín Saudská Arábia, Irak, Južný Sudán a Jemen popravili v roku 2019 oveľa viac ľudí než v priebehu roka 2018.
Saudská Arábia popravila 184 ľudí, z toho 6 žien a 178 mužov, pričom viac ako polovica z nich boli cudzí štátni príslušníci. V roku 2018 bolo v Saudskej Arábii vykonaných 149 popráv.
Väčšina vykonaných popráv bola trestom udeleným za drogové trestné činy a vraždy. Amnesty International však v Saudskej Arábii zdokumentovala aj zvýšené zneužívanie trestu smrti ako politickej zbrane proti disidentom zo šiitskej moslimskej menšiny.
23. apríla 2019 sa uskutočnila hromadná poprava 37 ľudí, medzi ktorými bolo aj 32 šiitskych mužov odsúdených za teroristické činy na základe priznaní získaných mučením.
Jedným z popravených v tento deň bol aj Husajn al-Mossalem. Počas väzby na samotke utrpel viacnásobné zranenia vrátane zlomenín nosa, kľúčnej kosti a nôh následkom úderov elektrickým obuškom a iných foriem mučenia.
Husajn al-Mossalem bol predvedený pred saudskoarabský špecializovaný kriminálny súd, ktorý bol ustanovený v roku 2008 s cieľom súdiť ľudí obvinených z teroristických činov, ale stále častejšie je zneužívaný na potláčanie politického odporu.
V Iraku sa počet popravených osôb takmer zdvojnásobil z najmenej 52 v roku 2018 na najmenej 100 v roku 2019, najmä z dôvodu pokračujúceho udeľovania trestu smrti ľuďom obvineným z členstva v ozbrojenej skupine operujúcej pod názvom Islamský štát.
V južnom Sudáne bolo v roku 2019 popravených najmenej 11 osôb, čo je najvyšší počet zaznamenaný od vyhlásenia nezávislosti krajiny v roku 2011. Jemen popravil v roku 2019 najmenej sedem osôb, v porovnaní s najmenej štyrmi v roku 2018. Bahrajn po ročnej prestávke pokračoval vo vykonávaní trestu smrti. V priebehu roka boli v krajine vykonané tri popravy.
Nedostatočná transparentnosť pri udeľovaní trestu smrti
Mnoho krajín nezverejnilo ani neposkytlo oficiálne informácie o udeľovaní trestu smrti, čo len zvýraznilo nedostatočnú transparentnosť pri udeľovaní a vykonávaní trestov smrti zo strany mnohých vlád.
Irán je v rámci udeľovania trestu smrti na druhom mieste po Číne. V roku 2019 bolo v Iráne popravených najmenej 251 ľudí, pričom v roku 2018 najmenej 253; štyria z nich boli v čase spáchania zločinu mladší ako 18 rokov. Nedostatočná transparentnosť však sťažuje potvrdenie skutočného celkového počtu popráv, ktorý môže byť oveľa vyšší.
Iránske úrady 25. apríla 2019 tajne popravili dvoch chlapcov, Mehdiho Sohrabifara a Amina Sedaghata, vo väznici Adelabad v Shiraze, v provincii Fars. Obidvaja boli po nespravodlivom súdnom procese zatknutí a vo veku 15 rokov odsúdení za viaceré znásilnenia. Nielenže pred popravou nevedeli, že boli odsúdení na smrť, na ich telách boli objavené aj rany po bičovaní, čo naznačuje, že pred smrťou boli mučení.
Aj tie krajiny, ktoré sú najsilnejšími zástancami trestu smrti, v mnohých prípadoch nevedia zdôvodniť jeho udelenie a popravy vykonávajú radšej v utajení. Mnohé z nich zatajujú informácie o tom, akým spôsobom využívajú trest smrti, s vedomím, že by neobstáli pred medzinárodnou kontrolou. Popravy sa tajne vykonávajú po celom svete. V krajinách od Bieloruska po Botswanu, od Iránu po Japonsko sa popravy vykonávali bez predchádzajúceho oznámenia rodinám, právnym zástupcom a zástupkyniam, v niektorých prípadoch dokonca bez upovedomenia samotných odsúdených.
Globálne zrušenie trestu smrti na dosah
Prvýkrát od roku 2011 došlo k poklesu počtu krajín vykonávajúcich tresty smrti v ázijsko-tichomorskom regióne – počas roka bolo v rámci regiónu nahlásených 7 popráv. Japonsko a Singapur rázne znížili počet vykonaných popráv z 15 na 3 a z 13 na 4.
Rok 2019 bol prvým rokom od roku 2010, keď neboli v Afganistane vykonané žiadne popravy. Pozastavenie popráv bolo zaznamenané aj na Taiwane a v Thajsku, ktoré v roku 2018 popravy vykonávali. Kazachstan, Ruská federácia, Tadžikistan, Malajzia a Gambia naďalej rešpektovali oficiálne moratóriá na popravy.
106 krajín sveta už zákonom zrušilo trest smrti za všetky trestné činy a 142 krajín zrušilo trest smrti zákonom alebo upustilo od jeho vykonávania.
Viacero krajín podniklo kroky k zrušeniu udeľovania trestu smrti.
Prezident Rovníkovej Guiney v apríli oznámil, že jeho vláda predloží návrh zákona na zrušenie trestu smrti. K pozitívnemu vývoju, ktorý môže viesť k zrušeniu trestu smrti, došlo aj v Stredoafrickej republike, Keni, Gambii a Zimbabwe.
Barbados odstránil povinné udeľovanie trestu smrti zo svojej ústavy.
V USA vyhlásil guvernér Kalifornie oficiálne moratórium na popravy. Kalifornia je pritom v rámci USA štátom s najväčším počtom odsúdených na smrť, čakajúcich na vykonanie rozsudku. New Hampshire sa stal 21. štátom USA, ktorý zrušil trest smrti za všetky trestné činy.
Pokusy o znovuzavedenie trestu smrti za „ohavné zločiny spojené s nelegálnymi drogami a drancovaním“ na Filipínach a snahy o obnovenie vykonávania popráv na Srí Lanke po prvýkrát za viac ako 40 rokov však maria pokrok smerom k celosvetovému zrušeniu trestu smrti. Americká federálna vláda tiež pohrozila, že sa vráti k vykonávaniu popráv po takmer dvoch desaťročiach, počas ktorých sa k uplatňovaniu trestu smrti neuchyľovala.
Amnesty International vyzýva všetky štáty, aby trest smrti zrušili. Je potrebné vyvinúť medzinárodný tlak na zostávajúce krajiny, ktoré trest smrti dosiaľ využívajú, aby aj ony s týmito nehumánnymi praktikami raz a navždy skoncovali.
Celú výskumnú správu o treste smrti v roku 2019 si môžete prečítať (v angličtine) tu: https://www.amnesty.org/en/documents/act50/1847/2020/en/