Tlačová správa: Jordánsko obmedzuje vstup utečencov zo Sýrie na svoje územie, poukazuje to na preťaženie zdrojov hostiteľských krajín

Správa „Rastúce obmedzenia, tvrdé podmienky: Situácia sýrskych utečencov v Jordánsku” upozorňuje na problémy, ktorým čelia ľudia snažiaci sa utiecť zo Sýrie do Jordánska. Výsledkom býva v niektorých prípadoch nútená deportácia späť do Sýrie. V mnohých prípadoch aj tí, ktorým je dovolené v krajinách zostať, musia bojovať o prístup k základným službám.

„Ľudí utekajúcich zo Sýrie do Jordánska a iných krajín zväzujú prísne obmedzenia na hraniciach. Mnohí z nich už prišli o všetko. Amnesty International vyzýva susedné krajiny, aby nechali hranice otvorené pre všetky osoby utekajúce pred sýrskym konfliktom. Je to zároveň výzva pre medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšilo svoje úsilie a pomoc v tejto situácii,” povedal Philip Luther, riaditeľ Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku.

 

Napriek tvrdeniu Jordánska, že hranica zostáva otvorená tým, ktorí utekajú pred konfliktom, uvádza výskum Amnesty International najmenej 4 kategórie ľudí, ktorým býva prístup do Jordánska odmietnutý. Sú to palestínski utečenci zo Sýrie, ľudia bez dokladov totožnosti a irackí utečenci žijúci v Sýrii. Rovnako sú odmietaní i muži bez sprievodu, ktorí nemajú žiadne preukázateľné rodinné väzby v Jordánsku.

Viac ako dva milióny utečencov utiekli zo Sýrie kvôli najhoršej humanitárnej kríze tohto desaťročia. Väčšina z nich našla útočisko v Libanone, Jordánsku, Turecku, Iraku a Egypte. Najmenej ďalších 4 a štvrť milióna ľudí je vysídlených v Sýrii.

V stane v utečeneckom tábore Za´atari, jún 2013

„Príliv utečencov je pre krajiny v regióne obrovskou záťažou. Ich obmedzené zdroje sú pochopiteľne preťažované. Táto skutočnosť by však nemala byť zámienkou pre odmietnutie vstupu do krajiny alebo násilné navrátenie späť do Sýrie“, tvrdí Philip Luther.

Medzinárodné spoločenstvo má dôležitú úlohu, čo sa týka podpory krajinám regiónu, ktoré nesú bremeno starostlivosti o utečencov. „Krajiny Európskej únie by sa mali do pomoci utečencom zapojiť aktívnejšie – nielen finančne, ale napríklad i ponúknuť možnosť presídlenia utečencov na svoje územie,“ dopĺňa Jana Vargovčíková, hovorkyňa Amnesty International Slovensko. Z celkového počtu vyše dvoch miliónov sýrskych utečencov sa ich k európskym hraniciam zatiaľ dostalo podľa dostupných informácií iba 50 000, necelých 2,5%.

Utečenecký tábor Za´atari v Jordánsku, foto z júna 2013

Mnohé rodiny opísali Amnesty International, ako boli na hraniciach vrátení späť pohraničnou strážou. Matka šiestich detí uviedla, že do pasov dostali pečiatku „návrat do mesiaca“.

S deťmi boli nútení prespávať na ceste neďaleko hraníc spolu s ďalšou stovkou rodín. Živili sa ovocím, ktoré našli na okolitých stromoch. Po mesiaci čakania im bol ale prístup do krajiny odmietnutý a museli sa vrátiť do neďalekého sýrskeho mesta.

Tí, ktorí dostanú povolenie na vstup do Jordánska, sa obávajú deportácie. Jordánske úrady uistili Amnesty International, že by do Sýrie nikoho nevrátili. Avšak v auguste 2012 bolo asi 200 utečencov vrátených jordánskymi úradmi späť do Sýrie po vypuknutí protestov v utečeneckom tábore Za’atri. Z informácií, ktoré má organizácia k dispozícii, vyplýva, že desiatky ďalších osôb boli od tej doby poslaných späť .

Utečenecký tábor Za´atari, jún 2013

„Utečenci, ktorí utekajú pred konfliktom v Sýrii, majú nárok na medzinárodnú ochranu. Násilný návrat týchto osôb do Sýrie je otrasným porušovaním ľudských práv a noriem,“ uviedol Philip Luther.

Obyvatelia Za’atri, najväčšieho utečeneckého tábora v Jordánsku, ktorý hostí asi 120 tisíc sýrskych utečencov, Amnesty International povedali, že sa stretávajú s problémami ako je zlý prístup k pitnej vode, vysoká úroveň kriminality a nízka úroveň bezpečnosti. Iba polovica detí školského veku bola prihlásená do škôl v tábore. Amnesty International sa stretla s množstvom prípadov detí nie starších ako 12 rokov, ktoré pracovali, aby podporili rodinu a nechodili do školy .

Ženy a dievčatá v Za’atri žijú v strachu zo sexuálneho násilia a obťažovania. Mnohé uviedli, že sa v noci príliš obávajú ísť samy na toaletu. Doktori v tábore uviedli, že sa u žien vyskytuje vysoké percento infekcie močových ciest, ktoré je spôsobené dlhým zadržovaním moču.

Iné uviedli, že sa stretli s tým, ako si jordánski muži do tábora prichádzajú hľadať „nevesty“. Nevesty sú mladé a prevláda pocit, že ako utečenkyne majú nižší status. Následné manželstvá, z ktorých niektoré môžu byť iba dočasné, môžu viesť k zneužívaniu žien.