Nová správa Amnesty International „Vláda zbraní: Únosy, mučenie a ďalšie zneužívania milíciami v západnej Líbyi“ prináša dôkazy o tom, ako ozbrojené skupiny pravdepodobne zabíjali a mučili zadržaných vo väzbe. Objektom ich útokov boli tiež civilisti vybraní na základe ich pôvodu alebo politickej lojality. Podľa Amnesty International sú za to zodpovedné obe strany konfliktu, ilegálne milície aj ozbrojené skupiny.
Zo satelitných snímok, zverejnených Amnesty International vyplýva, že bojovníci na všetkých stranách konfliktu prejavujú naprostú ľahostajnosť voči civilistom. Do preplnených štvrtí, kde žijú civilisti boli nevyberane vypálené rakety, ktoré poškodili domy, cesty a zdravotnícke zariadenia. Snímky napríklad ukazujú významné poškodenia nemocnice Al Zahra v regióne Warshafana, či zranenia desiatich ľudí v nemocnici v meste Zawiya. Medzi zranenými boli lekári, sestry aj pacienti. Nevyberané útoky na zdravotnícke zariadenia sú podľa medzinárodného práva zakázané a môžu predstavovať vojnové zločiny. Napriek tomu, všetky bojujúce strany vypálili rakety typu Grad a delobuchy do civilných štvrtí.
K skupinám, ktoré sa dopustili hrubého porušovania ľudských práv patria členovia aliancie Úsvit Líbye (členovia pochádzajú z Misráta, Tripolisu a ďalších miest v západnej Líbyi) a koalície zloženej z bojovníkov kmeňa Warshafana a zo Zintánu. “V dnešnej Líbyi platí vláda zbraní. Ozbrojené skupiny a milície posadol amok a s úplnou beztrestnosťou páchajú nevyberané útoky na civilistov, rozsiahle zneužívania, vrátane vojnových zločinov, “povedal Hassiba Hadj Sahraoui, zastupujúci riaditeľ programu pre Blízky východ a Severnú Afriku Amnesty International.
Únosy, mučenie, zlé zaobchádzanie
Desiatky civilistov bolo unesených ozbrojenými skupinami v Tripolise, v meste Zawiya, Warshafane a v horách Nafúsa. Dva mesiace boli držaní ako rukojemníci. V niektorých prípadoch boli civilisti unesení aby slúžili ako výmenu za vojnových väzňov. Obyvatelia Tripolisu pôvodne pochádzajúci zo Zintánu povedali Amnesty International, že Úsvit Líbye vykonával poľovačky na ľudí. Chytili ľudí na základe ich kmeňovej alebo predpokladanej politickej príslušnosti. Milície tiež rabovali a ničili majetok, zapaľovali domy a farmy v oblasti Warshafana.
Mnohí z tých, ktorí boli unesení Amnesty International povedali, že boli mučení, bití plastovými rúrkami, kovovými tyčami či káblami, dávali im elektrické šoky, či hodiny viseli v rôznych polohách. Počas niekoľkých dní mali zaviazané očami a boli spútaní. Trpeli nedostatkom jedla a vody. Vodič kamiónu, unesený ozbrojenou skupinou z Warshafana, povedal, že bol bitý kovovou tyčou a dávali mu elektrické šoky. Predtým ho únoscovia poliali benzínom a vyhrážali sa mu, že ho zapália. Ahmad Juweida, zranený bojovník z Warshafana, bol unesený milíciami z Naluta počas toho, ako išiel na lekárske ošetrenie do Tuniska. Následne bol pravdepodobne zastrelený pištoľou do zadnej časti hlavy.
Ničenie je počas ozbrojeného konfliktu niekedy vojenskou nevyhnutnosťou. V prípade ak nie, mučenie, kruté zaobchádzanie, únosy rukojemníkov, poškodenie a zhabanie majetku predstavuje vojnové zločiny.
Po februári 2011, kedy v krajine vypuklo ozbrojené povstanie, medzinárodné spoločenstvo do veľkej miery tolerovalo chaos, ktorý zachvátil Líbyu. Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN prijatej v auguste tohto roku, sankcie, vrátane zákazu cestovať a zmrazenie aktív, možno ukladať aj proti páchateľom porušovania ľudských práv v Líbyi. ” Líbyjské orgány zlyhali v tom, aby milície niesli zodpovednosť. To im pomáha v presvedčení, že stoja nad zákon. Pri chýbajúcej zodpovednosti, je pravdepodobné, že situácia v oblasti ľudských práv bude ďalej pokračovať,” povedal Hassiba Hadj Sahraoui.
Velitelia milícií a ozbrojených skupín v Líbyi majú povinnosť ukončiť porušovanie medzinárodného humanitárneho práva. Svojim podriadeným musia dať najavo, že tieto zločiny nebudú tolerované. Ich zlyhanie, môže mať za následok stíhanie veliteľov Medzinárodným trestným súdom. Amnesty International vyzýva všetky milície a ozbrojené skupiny, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili tých, ktorí sú zadržaní len na základe ich minulosti alebo politickej príslušnosti. Podľa humanitárneho práva sa musí so zadržanými osobami, vrátane zajatých bojovníkov, ktorí sú vystavení riziku mučenia alebo inému zlému zaobchádzaniu zaobchádzať ľudsky.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov bolo do júla v dôsledku nevyberaných útokov vnútorne presídlených najmenej 287.000 ľudí. Ďalších 100.000 bolo nútených utiecť z krajiny zo strachu o svoj život. Desiatky novinárov, občianskych aktivistov a obhajcov ľudských práv utieklo z Líbye alebo sa ukryli, pretože ich životy sú v ohrození. Amnesty International robila rozhovor s 10 pracovníkmi médií, ktorí utiekli z krajiny, v strachu o svoj život. Napadnutí boli aj pracovníci televízie Al-Assema a líbyjskej medzinárodnej televízie. Podľa Reportérov bez hraníc najmenej 93 novinárov bolo objektom útokov v prvých deviatich mesiacoch tohto roka. Zastrašovaní a ohrozovaní milíciami spájanými s alianciou Úsvit Líbye boli tiež členovia ľudskoprávnej inšitúcie, Národného výboru pre občianske slobody a ľudské práva. Členovia vysídlenej komunity Tawargha – podozriví z podpory al-Kaddáfího – sú tiež medzi tými, ktorí boli terčom ozbrojených skupín.