AI odsúdila aktivitu slovenských úradov, ktoré 19. apríla násilne navrátili Mustafu Labsího do Alžírska, čo bolo jasným porušením medzinárodných záväzkov Slovenska. Slovenská vláda Mustafu Labsího vyhostila napriek zákazu Európskeho súdu pre ľudské práva tak učiniť pred doriešením jeho odvolania. Vláda taktiež ignorovala rozhodnutie ústavného súdu z júna 2008 o pozdržaní pokusu o vydanie z dôvodu ochrany ľudských práv a najmä pod hrozbou mučenia. V čase jeho vyhostenia mal Mustafa Labsí zabezpečovanú právnu ochranu proti návratu do Alžírska dvoma veľmi vplyvnými súdnymi orgánmi. AI je znepokojená nerešpektovaním medzinárodného práva zo strany slovenskej vlády.
V júni 2008 posúdil Ústavný súd SR rozhodnutie Najvyššieho súdu o vyhostení Mustafu Labsího, alžírskeho žiadateľa o azyl obvineného slovenskými úradmi z ohrozenia národnej bezpečnosti, ako porušenie ľudských práv. Ústavný súd znovu zdôraznil základnú povinnosť slovenských úradov nenavracať ľudí do krajín, v ktorých im hrozí mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie. Najvyšší súd následne prehodnotil prípad Mustafu Labsího a v auguste 2008 rozhodol, že do Alžírska nemá byť vydaný, pretože čelí hrozbe mučenia a iného zlého zaobchádzania napriek diplomatickým zárukám alžírskych úradov voči takýmto obvineniam. Prípad Mustafu Labsího bol uverejnený v správe AI v apríli 2010 Nebezpečné dohody : Európska dôvera v “diplomatické záruky” proti mučeniu.
Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. augusta 2008 predbežné opatrenie ukladajúce slovenským úradom povinnosť pozdržať vydanie Mustafu Labsího do vybavenia jeho novej žiadosti o azyl. Labsi bol prepustený z väzby, ale okamžite opätovne zadržaný na základe deportačného príkazu z roku 2006. Nová žiadosť Mustafu Labsího o azyl bola zamietnutá v októbri 2008 a znovu v októbri 2009 pri odvolaní na Krajskom súde v Bratislave. V decembri 2009 Labsí utiekol z utečeneckého tábora do Rakúska a 11. marca 2010 bol navrátený na Slovensko.
Najvyšší súd zamietol posledné odvolanie Mustafu Labsího vo veci žiadosti o azyl 30. marca 2010. Jeho advokát pripravoval podklady pre Ústavný súd Slovenskej republiky ktorý mal vyjasniť Labsího status na Slovensku v čase doručenia písomného stanoviska Najvyššieho súdu. Dňa 16. apríla 2010 Európsky súd pre ľudské práva oznámil právnemu zástupcovi Mustafu Labsího, že príkaz na predbežné opatrenia vydaný v auguste 2008 zostáva platný, kým Labsi nepodá žiadosť na Ústavný súd a ten následne vydá stanovisko. Labsího advokát dostal písomné stanovisko Najvyššieho súdu v piatok 16. apríla a Mustafa Labsí bol násilne vyhostený v pondelok, 19. apríla. Jeho advokát a rodina neboli o vyhostení informovaní a Mustafa Labsí nemal žiadnu možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra deportovať ho do Alžírska. Slovenské ministerstvo vnútra ospravedlňovalo nedodržanie rozhodnutia Európskeho súdu odvolávaním sa na národnú bezpečnosť a vyjadrilo sa, že pokuta za takýto priestupok je iba „pár tisíc eur“.
Mária Koliková, právna zástupkyňa Mustafu Labsího na Slovensku, k tomu poznamenala: ”Toto vyjadrenie navádza k porušovaniu súdnych rozhodnutí”. Ďalším zlyhaním slovenských úradov bolo neinformovanie Európskeho súdu o vyhostení Mustafu Labsího. Súd bol informovaný o nezákonnom vyhostení prostredníctvom jeho právnych zástupcov.
Od jeho vyhostenia nie sú k dispozícii žiadne informácie o jeho osude alebo mieste pobytu. Amnesty International sa obáva, že následne po jeho príchode do Alžírska mohol byť Mustafa Labsí zatknutý Oddelením informácií a bezpečnosti (DRS), ktoré sa špecializuje na vypočúvanie ľudí podozrivých z terorizmu, alebo ľudí, ktorý o takýchto aktivitách v Alžírsku alebo v zahraničí vedia. Podľa článku 51 alžírskeho zákona o trestnom konaní, môžu byť zadržaní, ktorí sú podozriví z terorizmu, držaní v cele predbežného zadržania 12 dní. Zatýkajúce úrady musia dať týmto ľuďom príležitosť komunikovať s rodinami a umožniť ich návštevu. Bežnou praxou DRS je však ignorovať tieto záruky.
Počas ostatných rokov zdokumentovala Amnesty International prípady, kedy DRS zadržiavalo podozrivých v neoficiálnych miestach zadržania, obyčajne v armádnych kasárňach, a odopieralo im akýkoľvek kontakt s okolitým svetom. Tieto prípady trvali často dlhé obdobia a porušovali medzinárodné záväzky, ktoré Alžírsko má, ako aj alžírsky zákon o trestnom konaní. Zadržaní, ktorí nemajú možnosť komunikovať, sú vystavení najmä riziku mučenia a zlého zaobchádzania. Amnesty International je ďalej znepokojená, že alžírske súdy pokračujú v akceptovaní “priznaní” pod nátlakom alebo po mučení. Príkladom sú dve osoby, ktoré boli v marci 2010 odsúdené na smrť pre aktivity spojené s terorizmom pre vyjadrenia údajne vykonané pod nátlakom alebo hrozbou mučenia.