Výročná správa Amnesty International mapuje situáciu v oblasti ľudských práv vo všetkých krajinách sveta, kde za obdobie predchádzajúceho roka prišlo k pozitívnym či negatívnym zmenám. (t.j. Výročná správa 1998 sa týka udalostí z roku 1997).
Časť o Slovenskej republike
(zahrňujúca obdobie roku 1997)
Uväznení boli najmenej štyria odpierači vojenskej služby. Išlo o väzňov svedomia.
V apríli 97 sa Vláda SR zaoberala správou Európskej komisie na prevenciu mučenia a iného krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a vyjadrila s ňou súhlas. Správa tejto komisie konštatovala, že počas svojich návštev na Slovensku v júni a v júli 1995 získala informácie o situácii na policajných staniciach. Komisia potvrdila, že vypočula veľké množstvo svedectiev, obviňujúcich políciu zo zlého zaobchádzania a prišla k záveru, že je veľká pravdepodobnosť, že osoby podozrivé z trestného činu budú počas zatknutia a zadržiavania na policajnej stanici vystavené vážnemu ubližovaniu. V niektorých prípadoch aj k vážnemu ublíženiu na zdraví skutočne došlo. Komisia rovnako vyslovila obavu z toho, že zadržiavané osoby zjavne nemajú dostatočný prístup k právnikovi a lekárovi. Vláda SR uznala pravdivosť zistení Komisie a rozhodla sa uviesť do praxe jej odporúčania.
V júli 1997 sa stretla Komisia OSN pre ľudské práva, aby posúdila úvodnú správu SR o procese zosúlaďovania Slovenska s ustanoveniami Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len “Pakt”).
V závere správy Komisia vyjadrila
“obavu” z pretrvávajúcich pozostatkov predchádzajúceho totalitného systému. Konštatovala, že treba urobiť ďalšie kroky na konsolidáciu a rozvoj demokratických inštitúcií a ustanovenia Paktu dôsledne zavádzať do praxe. Komisia zistila, že na Slovensku prežívajú politické a spoločenské postoje, ktoré sú negatívne naklonené k presadzovaniu a úplnej ochrane ľudských práv. Komisia vyjadrila obavu z faktu, že sa nevykonali dostatočné kroky na implementáciu rôznych ustanovení Ústavy SR týkajúcich sa základných práv ako aj ustanovení Paktu vrátane článku 18, týkajúceho sa práva na alternatívnu vojenskú službu, ktorej dĺžka by nemala mať trestajúci charakter.
Rómskym občanom, ktorí boli v sledovanom období častými obeťami rasistických útokov, sa nedostalo dostatočnej ochrany zo strany štátu.
Ďalším predmetom obavy Komisie boli prípady nadmerného použitia sily zo strany polície a zlého zaobchádzania so zadržiavanými na policajnej stanici.
Komisia ďalej pochybuje o slobode prejavu a osobitne je znepokojená neúmerným obmedzovaním tohto práva v § 98 Trestného zákonníka, ktorý za trestný čin považuje “rozširovanie nepravdivých informácií do zahraničia, poškodzujúcich záujmy Slovenska” (viď. Výročná správa AI 1997)
Vo februári 1997 bol odpierač vojenskej služby Martin Bednár zatknutý za odmietnutie výkonu vojenskej služby. V septembri bol po odpykaní polovice trestu podmienečne prepustený. Bol odsúdený na jeden rok väzenia.
V máji ´97 boli prepustení Erik Kratmüller a Martin Badin, ktorí boli uväznení v júni a v auguste 1996.
V septembri nastúpil Miroslav Albert na výkon jednoročného trestu odňatia slobody.
Najmenej štyria ďalší odpierači vojenskej služby boli súdne stíhaní a hrozil im trest odňatia slobody.
Vo väčšine týchto prípadov obžalovaní nepodali žiadosť o civilnú vojenskú službu do tridsiatich dní od odvedenia, tak ako to vyžaduje Zákon o civilnej službe.
AI vyzvala úrady SR, aby okamžite prepustili väzňov svedomia a aby zastavili trestné stíhania proti odpieračom vojenskej služby. V apríli 1997 AI vydala správu “Slovenská republika: obmedzovanie práva odoprieť vojenskú službu z dôvodu svedomia”. AI tiež vyzvala Vládu SR, aby revidovala Zákon o civilnej službe tak, aby bol v súlade s medzinárodne uznávanými princípmi.