Výročná správa 1998: štatistiky

Nasledujúce štatistiky o porušovaní ľudských práv v roku 1997 sú založené na informáciách z Amnesty International Report 1998. Prehľady obsahujú počet krajín, v ktorých boli porušované ľudské práva, no nezobrazujú počet obetí.

Obsah:

Svet
Afrika
Severná a južná Amerika
Ázia a Pacifik
Európa
Severná Afrika a Blízky východ


AI INDEX: POL 10/03/98

PORUŠOVANIE ĽUDSKÝCH PRÁV VO SVETE

PODĽA VÝROČNEJ SPRÁVY

AMNESTY INTERNATIONAL 1998

MIMOSÚDNE POPRAVY

  • Potvrdené alebo možné mimosúdne popravy boli vykonané v 55 krajinách.

„ZMIZNUTIA“

  • V roku 1997 ľudia ”zmizli” v 31 krajinách či zostali zmiznutý z predchádzajúcich rokov.

MUČENIE A ZLÉ ZAOBCHÁDZANIE

  • Ľudia boli mučení alebo s nimi bolo inak zle zaobchádzané bezpečnostnými jednotkami, políciou či inými úradmi v 117 krajinách.
  • Mučenie alebo zlé zaobchádzanie, nedostatočné lekárske ošetrenie či kruté, neľudské alebo ponižujúce podmienky vo väzení vedúce k úmrtiam vo väzbe bolo dokázané v 41 krajinách.

VÄZNI SVEDOMIA

  • Uznaní a možní väzni svedomia boli zadržiavaní v 87 krajinách.

NESPRAVODLIVÉ SÚDNE POJEDNÁVANIA

  • Po nespravodlivých súdnych pojednávaniach boli v roku 1997 poslaní za mreže politickí väzni v 34 krajinách.

UVÄZNENIE BEZ SÚDU

  • V 53 krajinách boli ľudia svojvoľne zadržaní a uväznení bez súdneho obvinenia.

TREST SMRTI

  • Popravy boli vykonané v 40 krajinách.
  • Najmenej v 70 krajinách boli vynesené rozsudky smrti.

PORUŠENIA ĽUDSKÝCH PRÁV OZBROJENÝMI OPOZIČNÝMI SKUPINAMI

  • Ozbrojené opozičné skupiny v 31 krajinách spáchali vážne porušenia ľudských práv, ako sú úmyselné a svojvoľné vraždy civilných občanov, mučenie a zadržiavanie rukojemníkov.

but_top.gif (1147 bytes)


AFRIKA

Hlavné oblasti Výročnej správy Amnesty International 1998

Monitorované obdobie január – december 1997

V roku 1997 prebiehajúce ozbrojené konflikty a ďalšie sociálne a politické nepokoje viedli k desivým porušeniam ľudských práv v Afrike. Nebola tu dostatočná zodpovednosť za tieto porušenia a páchatelia tak pokračovali v činoch beztrestne ďalej. Napriek tomu boli počas roku zaznamenané pozitívne kroky.

Mali boli všetky rozsudky smrti zmenené na doživotné uväznenie. V Malawi, boli všetky rozsudky smrti zmenené a prezident dal záväzok, že nebude vykonaná žiadna poprava. V Južnej Afrike sa vďaka vyšetrovaniu Komisie pre pravdu a zmierenie (Truth and Reconciliation Commission) vyjasnili predchádzajúce správy o porušovaní ľudských práv spáchaných v osemdesiatych rokoch a o tajných hroboch. Po celej Afrike sa debata o tragickom dopade ženskej obriezky stala jednou z najneodkladnejších a poukázala na najrozšírenejší problém porušovania ľudských práv.

Oblasti veľkých jazier bolo rozšírené masové zabíjanie a situácia na poli ľudských práv sa naďalej zhoršovala.

Rwande dramaticky narástlo množstvo nezákonných zabití spáchaných vojakmi a ozbrojenými skupinami. Pred týmito útokmi neboli uchránení ani starci, ženy a malé deti. Počas útokov bolo zabitých niekoľko zamestnancov medzinárodných organizácii. Amnesty International vyjadrila pochybnosti o spravodlivosti prvých procesov s osobami obvinenými z účasti na genocíde v roku 1994. Viac ako 130 000 ľudí zostáva vo väzení.

Burundi pokračovali nespravodlivé politické procesy a bolo uložených viac ako 100 rozsudkov smrti. Výzvy na ukončenie konfliktov boli opätovne odkladané, nastalo malé zlepšenie, no masakry vojakov a ozbrojených skupín naďalej pokračovali. V Konžskej demokratickej republike boli hlásené masakry na neozbrojených obyvateľoch, hlavne na utečencoch z kmeňa Hutu. Nová vláda bránila OSN vo vyšetrovaní týchto masakier.

Kongu boli v bojoch medzi vládnymi jednotkami spojenými s ozbrojenou civilnou domobranou a ozbrojenými opozičnými skupinami zabité tisícky civilistov na základe etnickej príslušnosti. Boje ustali v októbri, keď moc v krajine prevzal Denis Sassou Nguessou. No vážne porušovanie ľudských práv pokračovalo a naďalej boli nezákonne zabíjaní civilisti. V Libérii sa po mierovej dohode, ktorá ukončila sedem rokov trvajúcu občiansku vojnu, stala naliehavou potreba venovať sa problému beztrestnosti. Napriek niekoľkým zlepšeniam ľudských práv pokračovali prípady ich porušovania. Ukázalo sa, že Samuel Dokie, bývalý delegovaný hovorca bol mimosúdne popravený. Amnesty International zdôraznila potrebu určiť zodpovednosť a potrebu zreorganizovať inštitúcie tak, aby boli dodržané právne predpisy a medzinárodné štandardy o ľudských právach.

Sierra Leone úplne zlyhali všetky právne predpisy po vojenskom prevrate 25. mája. Začiatkom roku 1998 bola po zásahu Nigérijských mierových síl (ECOMOG) obnovená vláda. Stovky osôb boli uväznené bez súdu, mnohí boli mučení. V Somálsku od pádu vlády v roku 1991 nebol obnovený právny poriadok. Po predĺžení štátneho riadenia v Angole nad územiami kontrolovanými Národnou úniou pre úplnú nezávislosť Angoly (UNITA), vláda a UNITA pokračovala v úmyselných a svojvoľných popravách. V urbanizovaných oblastiach polícia mučila a zabíjala podozrivé osoby zo spáchania kriminálnych činov.

Casamance, štát Senegal, sa svojvoľné zatýkanie a mučenie, spáchané vojakmi a ozbrojenými opozičnými skupinami, stalo cestou ako sa vysporiadať s politickými konfliktami a fenomén nezákonného zabíjania pokračoval až do júla. V Mozambiku polícia mučila desiatky podozrivých kriminálnikov. Niekoľko prípadov bolo spravodlivo vyšetrených. V Sudáne, boli často silou potlačené protivládne demonštrácie. Najmenej dvaja zadržaní zomreli po tom ako boli mučení. Za priestupky proti ”verejnému poriadku” a ”mravnosti” boli často uložené tresty bičovaním. V decembri bol 25 demonštrujúcich ženám vyrubený trest desať rán bičovaním.

V 14 krajinách tohto regiónu bolo dokázané mučenie alebo zlé zaobchádzanie, nedostatočné lekárske ošetrenie či kruté, neľudské alebo ponižujúce podmienky vo väzení vedúce k úmrtiu vo väzbe. V Južnej Afrike bolo hlásených viac ako 100 úmrtí vo väzbe. V Nigérii, v skutočnosti neexistujúca lekárska starostlivosť a drsné podmienky vo väzení vyústili do vysokej miery úmrtnosti. Vláda nedokázala vyšetriť smrť dvoch väzňov svedomia, medzi nimi bývalého zmocnenca hlavy štátu vo výslužbe generálmajora Shehu Musa Yar’Adua. V Ugande zomrelo 60 väzňov kvôli nedostatočným podmienkam vo väzení, rozšírené mučenie a zlé zaobchádzanie spôsobilo smrť ďalším najmenej siedmim obetiam.

Sloboda prejavu a združovania bola vážne obmedzovaná a v 27 krajinách boli zadržaní uznaní a možní väzni svedomia.

Nigérii boli uväznené stovky väzňov svedomia, vrátane desiatok novinárov a aktivistov za ľudské práva. Niektorí z nich boli uväznení celé mesiace v izolácii a bez obvinenia alebo súdu. Mnohí boli zbití. Bezpečnostné zložky rozohnali verejné zhromaždenia organizované skupinami za ľudské práva a demokraciu. V Kamerune boli obťažované, uväznené a mučené stovky kritikov a oponentov vlády, vrátane členov a sympatizantov s opozičnými politickými stranami. Najmenej osem ľudí podľahlo mučeniu.

Keni policajní dôstojníci ostro rozohnali pokojné zhromaždenia volajúce po reformách. Ochrancovia ľudských práv, prodemokratickí aktivisti a novinári boli zranení a najmenej 14 z nich zomrelo. Desiatky novinárov v Etiópii boli zatknutí, rovnako ako stovky opozičných kritikov vlády. V Čade bezpečnostné sily zavinili smrť niekoľkých aktivistov za ľudské práva.

Popravy boli vykonané v deviatich krajinách. V Kamerune bola vykonaná prvá poprava od roku 1988. Po prvý krát od roku 1981 bolo v Burundi popravených šesť osôb. V Nigérii bolo vynesených 43 rozsudkov smrti a 33 osôb bolo popravených. Najmenej 74 osôb bolo odsúdených na trest smrti v Keni a viac ako 750 ľudí čaká vo väzení na vykonanie trestu smrti. V Ugande bolo vo väzení viac ako 1000 ľudí čakajúcich na trest smrti.

Ozbrojené opozičné skupiny spáchali v 12 krajinách vážne porušenia ľudských práv ako sú zámerné a svojvoľné zabíjania, mučenie vrátane znásilnenia, a únosy. Armáda božieho odporu (LRA), ozbrojená opozičná skupina v Ugande, podporovaná sudánskymi úradmi, uniesla stovky ugandských detí, a drží ich na svojich základniach v Sudáne. S deťmi zle zaobchádzali a prinútili ich zabíjať civilov a zatknutých vojakov. Stovky unesených dievčat boli prinútené do manželstva.

PORUŠOVANIE ĽUDSKÝCH PRÁV V AFRIKE

PODĽA VÝROČNEJ SPRÁVY

AMNESTY INTERNATIONAL1998

MIMOSÚDNE POPRAVY

  • Potvrdené alebo možné mimosúdne popravy boli vykonané v 21 krajinách tohto regiónu.

„ZMIZNUTIA“

  • V roku 1997 v ôsmich krajinách ľudia ”zmizli”, alebo zostali ”zmiznutí” z predchádzajúcich rokov.

MUČENIE A ZLÉ ZAOBCHÁDZANIE

  • Ľudia boli mučení alebo s nimi bolo inak zle zaobchádzané bezpečnostnými jednotkami, políciou či inými úradmi v 31 krajinách tohto regiónu.
  • V 14 krajinách regiónu bolo dokázané mučenie alebo zlé zaobchádzanie, nedostatočné lekárske ošetrenie či kruté, neľudské alebo ponižujúce podmienky vo väzení vedúce k úmrtiu vo väzbe.

VÄZNI SVEDOMIA

  • Uznaní a možní väzni svedomia boli zadržiavaní v 27 krajinách.

NESPRAVODLIVÉ SÚDNE POJEDNÁVANIA

  • Po nespravodlivých súdnych pojednávaniach boli v roku 1997 uväznení politickí väzni v ôsmich krajinách.

UVÄZNENIE BEZ SÚDU

  • V 20 krajinách boli ľudia svojvoľne zadržaní a uväznení bez obvinenia súdu.

TREST SMRTI

  • Popravy boli vykonané v deviatich krajinách.
  • V 16 krajinách boli vynesené rozsudky smrti.

PORUŠENIA ĽUDSKÝCH PRÁV OZBROJENÝMI OPOZIČNÝMI SKUPINAMI

  • Ozbrojené opozičné skupiny v 12 krajinách spáchali vážne porušenia ľudských práv, ako sú úmyselné a svojvoľné vraždy civilných občanov, mučenie a zadržiavanie rukojemníkov.

but_top.gif (1147 bytes)


SEVERNÁ A JUŽNÁ AMERIKA

Hlavné oblasti Výročnej správy Amnesty International 1998

Monitorované obdobie január – december 1997

Rozšírenosť beztrestnosti zostávala prekážkou ceste novej budúcnosti pre ľudské práva v Severnej a Južnej Amerike. Prípady mučenia, zlého zaobchádzania, ”zmiznutí” a mimosúdnych popráv boli pravidelne zverejňované v celej oblasti. Aktivisti za ľudské práva a novinári sa zverejňovaním týchto a mnohých ďalších porušení často stali sami ich obeťami.

Argentíne viedol nárast zneužití policajných právomocí často k vážnym zraneniam alebo k smrti. Napriek právnym nariadeniam na prevenciu a trestanie mučenia je charakteristické kladenie prekážok zo strany polície na súdne vyšetrovanie žalôb a dlhé zdržiavanie procesov takéhoto vyšetrovania.

Brazílii nastali malé pozitívne zlepšenia. V marci bol do Trestného zákona pridaný zločin mučenia, ktorý je v krajine veľmi rozšírený. Diskutovalo sa o legislatívnych návrhoch zákonov, či ich prijatie môže znížiť beztrestnosť formou reforiem polície, kriminálneho súdneho systému a súdnictva a vytvorením federálneho programu na ochranu svedkov. Avšak, veľké množstvo smrtiacej policajnej streľby v štáte Rio de Janeiro viedlo k následnému štátnemu rozhodnutiu ponúknuť policajtom platový postup za ”činy odvahy a nebojácnosti”. Po celej Brazílii boli políciou a popravčími čatami – prepojenými na ozbrojené sily podozrivé z rozhodovania o mimosúdnych popravách – zabité stovky ľudí.

Počet mŕtvych bol taktiež vysoký v Kolumbii, kde boli zabité stovky osôb bezpečnostnými silami a paramilitantnými skupinami za pomoci bezpečnostných síl, či s ich súhlasom. Špeciálny spravodajca OSN na mimosúdne, hromadné alebo svojvoľné popravy navštívil v septembri USA, kde boli hlásené zneužívania právomocí, vrátane streľby za sporných okolností.

USA boli hlásené správy o mučení a zlom zaobchádzaní zo strany polície a väzenských dôstojníkov, ktoré v niektorých prípadoch viedli k úmrtiu vo väzbe. V niektorých karibských krajinách boli zaznamenané telesné tresty a to v Jamajke, Trinidade a Tobagu a na Bahamách.

V prípade ”zmiznutí” v tejto oblasti, právne iniciatívne návrhy podniknuté v niektorých krajinách na objasnenie osudu ”zmiznutých” v Argentíne v období rokov 1976 – 1983 pokračovali s odmietnutím spolupráce so španielskym súdom zmierenia. Prebiehajúce vyšetrovanie ”zmiznutí” z predchádzajúcich rokov bolo zaznamenané v Chile, Ekvádore, Guatemale, Mexiku a v Paraguaji. Nové prípady zmiznutí boli zaznamenané v Kolumbii a Mexiku.

Kolumbii „zmizlo“ najmenej 140 osôb po tom, ako boli zadržané bezpečnostnými silami alebo paramilitantnými skupinami. V urbanizovaných oblastiach pokračovalo zabíjanie formou „poravčích čiat“. V Mexiku zmizlo po zadržaní najmenej 30 osôb, hlavne v spojitosti s protidrogovými a protipovstaleckými operáciami. Väčšina z nich bola mučená a potom prepustená pod tlakom kampaní za ich prepustenie. No najmenej 10 z nich zostáva zmiznutých.

V celej oblasti zostávajú podmienky vo väzniciach naďalej mimoriadne nedostatočné, najmä v Guayane, Jamajke, Peru, Trinidade a Tobagu a vo Venezuele. Často sú stupňované až na kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. V Peru často neboli zabezpečené podmienky vo väzniciach s maximálnou bezpečnosťou, ktoré zadržiavajú ľudí obvinených z terorizmu. Vážna preplnenosť, nehygienické podmienky a nedostatočná lekárska opatera vo venezuelských väzniciach viedli k desiatkam protestov, protestným hladovkám, násiliu a k úmrtiam. Rovnaké problémy viedli k nepokojom v Hondurase, ktoré vyvrcholili najmenej dvomi úmrtiami. V USA boli hlásené prípady sťažností spolubývajúcich žien väzenkýň na sexuálne napadnutia, ako aj obvinenia o bití v niektorých väzniciach, o ponižujúcom obmedzovaní a používaní omračujúcich zbraní.

Počas celého roka Amnesty International vyjadrila vládam v tejto oblasti svoje požiadavky týkajúce sa obnovených útokov a vyhrážania sa novinárom a ochrancom ľudských práv. V Argentíne bolo vystavených útokom, opakovanému vyhrážaniu smrťou a zastrašovaniu najmenej 30 novinárov. Obdržané informácie v niektorých prípadoch naznačujú možnú účasť bezpečnostných síl.

Chile sa vyhrážali ochrancom ľudských práv pokúšajúcim sa odhaliť násilnosti spáchané vojenskou vládou, zatiaľ čo v Kolumbii bolo najmenej 10 takýchto aktivistov zavraždených. V Mexiku boli zastrašovaní ochrancovia ľudských práv a novinári, ktorí vyšetrovali prípady porušovania ľudských práv a korupcie. Zahraničným spravodajcom monitorujúcim ľudské práva v krajine boli kladené prekážky v ich práci a boli vyhostení z krajiny na základe porušenia imigračných zákonov.

V USA bolo popravených 74 osôb – najväčší počet od roku 1955 – čím sa zvýšil počet popravených od zrušenia moratória v roku 1977 na 432 popravených. 62 cudzincom v celách smrti nebola poskytnutá dostatočná konzulárna pomoc, čo porušuje Viedenskú konvenciu o konzulárnych vzťahoch.

Na Jamajke nastal bezprecedentný a znepokojujúci posun, ktorý môže podkopať medzinárodné mechanizmy pre nápravu porušovania ľudských práv, keď Jamajka ako účastnícka krajina vypovedala Druhý opčný protokol k Medzinárodnému dohovoru o občianskych a politických právach. Výbor OSN pre ľudské práva stanovil, že časové obmedzenie zavedené jamajskou vládou na podanie žiadosti Výboru OSN pre ľudské práva a Medziamerickej komisii pre ľudské práva osobami čakajúcimi na vykonanie trestu smrti, nemôže ospravedlniť exekúciu vykonanú v čase keď sa väzňova žiadosť prejednáva.

Dve osoby boli v Guyane popravené. V Chile bol Senátom zamietnutý návrh zákona na zrušenie trestu smrti. V protiklade s týmto rozhodnutím Kolumbia pristúpila k Druhému opčnému protokolu k Medzinárodnému dohovoru o občianskych a politických právach, ktorý je zameraný na zrušenie trestu smrti; Bolívia prijala nový trestný zákon, ktorý vypúšťa tento trest za bežné kriminálne činy, čím sa trestný zákon zosúladil s ústavou, ktorá je proti trestu smrti. Salvador sa rozhodol nepokračovať v znovuzavedení konečného trestu – trestu smrti.

V oblasti zostávajú uväznené stovky väzňov svedomia a možných väzňov svedomia. Na Kube úrady ospravedlnili potlačenie politického disentu na základe stáleho nepriateľstva s vládou USA a ďalej bránili špeciálnemu spravodajcovi OSN v prístupe do krajiny. Pre tieto veľké prekážky na monitorovanie ľudských práv bolo ťažké určiť počet politických väzňov, no odhaduje sa, že bolo uväznených niekoľko sto väzňov svedomia.

Peru bol predĺžený mandát ad hoc Komisie poverenej odporúčaním prezidentských milostí pre väzňov nespravodlivo obvinených z terorizmu až do augusta 1998. Najmenej 3000 väzňov obvinených z terorizmu si odpykávalo tresty, alebo čakalo na súdne pojednávania podľa procedúr, ktoré úplne nezodpovedali minimálnym medzinárodným štandardom, a najmenej 550 možných väzňov svedomia a 34 väzňov svedomia – všetci obvinení z terorizmu – zostávajú vo väzeniach.


PORUŠOVANIE ĽUDSKÝCH PRÁV
V SEVERNEJ A JUŽNEJ AMERIKE

PODĽA VÝROČNEJ SPRÁVY

AMNESTY INTERNATIONAL 1998

MIMOSÚDNE POPRAVY

  • Potvrdené alebo možné mimosúdne popravy boli vykonané v 15 krajinách tohto regiónu.

„ZMIZNUTIA“

  • V štyroch krajinách v roku 1997 ľudia „zmizli“, alebo zostali „zmiznutí“ z predchádzajúcich rokov.

MUČENIE A ZLÉ ZAOBCHÁDZANIE

  • Ľudia boli mučení alebo s nimi bolo inak zle zaobchádzané bezpečnostnými jednotkami, políciou či inými úradmi v 20 krajinách tohto regiónu.
  • V piatich krajinách regiónu bolo dokázané mučenie alebo zlé zaobchádzanie, nedostatočné lekárske ošetrenie či kruté, neľudské alebo ponižujúce podmienky vo väzení vedúce k úmrtiu vo väzbe.

VÄZNI SVEDOMIA

  • Uznaní a možní väzni svedomia boli zadržiavaní v siedmich krajinách.

NESPRAVODLIVÉ SÚDNE POJEDNÁVANIA

  • Po nespravodlivých súdnych procesoch boli v roku 1997 uväznení politickí väzni v piatich krajinách.

UVÄZNENIE BEZ SÚDU

  • V piatich krajinách boli ľudia svojvoľne zadržiavaní a väznení bez obvinenia súdu.

TREST SMRTI

  • Popravy boli vykonané v dvoch krajinách.
  • V ôsmich krajinách boli vynesené rozsudky smrti.

PORUŠENIA ĽUDSKÝCH PRÁV OZBROJENÝMI OPOZIČNÝMI SKUPINAMI

  • Ozbrojené opozičné skupiny spáchali v dvoch krajinách vážne porušenia ľudských práv, ako sú úmyselné a svojvoľné vraždy civilných občanov, mučenie a zadržiavanie rukojemníkov.

but_top.gif (1147 bytes)


ÁZIA/PACIFIK

Hlavné oblasti Výročnej správy Amnesty International 1998

Monitorované obdobie január – december 1997

Pri príležitosti 50. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv prevládajú v celej oblasti Ázie a Pacifiku výzvy k všeobecnej platnosti a k neodňateľnosti ľudských práv. Amnesty International sa zvlášť zaujímala o to, aké účinky môžu mať ekonomické krízy na ľudské práva. Ekonomicky postihnuté skupiny, migrujúci robotníci a etnické menšiny čelili dôsledkom politickej a ekonomickej nestability.

Čínski robotníci protestujúci proti korupcii boli zranení policajnými jednotkami, mnohí z nich boli zatknutí. Vo Vietname bol po súdnom pojednávaní uväznený redaktor za to, že napísal článok v ktorm uviedol prípad korupcie vyššieho úradníka. Indonézsky nezávislý odborársky aktivista Muchtar Pakpahan nastúpil na výkon štvorročného trestu odňatia slobody za mierové aktivity, zatiaľ čo čaká na ďalší súd za podvratnú činnosť. Ďalších 26 osôb bolo v Indonézii odsudených na trojdňové väzenie za organizovanie workshopu o odborárskych právach. V Kórejskej republike, kde bolo podľa legislatívy o Národnej bezpečnosti zatknutých viac než 650 politických väzňov, vláda vydala zatykač na odborárskych lídrov, ktorí viedli demonštrácie proti novému pracovnému zákonu.

Stovky pokojne protestujúcich demonštrantov, z nich mnoho žien, boli zadržané, prenasledované a bolo s nimi zle zaobchádzané v Indii za demonštrovanie proti výstavbe jadrovej elektrárne. V Malajzii, členovia komunity Dayak Iban boli zadržaní za protesty za práva na pozemky. V krajine pokračoval súd s riaditeľkou mimovládnej organizácie, ktorá vydala správu o zlom zaobchádzaní v táboroch migrujúcich robotníkov. Malajzská vláda taktiež použila represívne prostriedky Vnútornej bezpečnosti proti náboženským aktivistom.

Katastrofa ľudských práv pokračovala už tretí rok v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) s vážnym nedostatkom potravy. Každý mesiac zomrelo niekoľko tisíc detí ako výsledok – za posledné tri roky to je viac ako dva milióny mŕtvych – no úrady odmietli dovoliť vykonať potrebný monitoring situácie v tejto krajine.

Napriek všetkým prehláseniam o ázijských hodnotách a rešpektovaní kultúrnych rozdielností, vlády pokračovali v utláčaní menšín. Brutálne potláčanie etnických menšín usilujúcich sa o náboženskú slobodu či o nezávislosť pokračovalo v Číne, hlavne v oblastiXinjiang a v TibeteMjanmarská armáda je zodpovedná za mimosúdne popravy, nútené premiestňovanie a mučenie etnických menšín.

Pakistane je podľa výpovedí polícia zapletená do násilných útokov na kresťanskú komunitu v Pandžábe. Proti členom náboženských skupín boli vedené súdne procesy. Vláda v Bhutáne zadržala približne 150 možných väzňov svedomia, mnohí z nich sú členmi komunity Sarchop. Výpovede udávajú, že v Afganistane boli opakovane zadržiavané tisíce osôb na základe ich etnického pôvodu alebo ”neislamského” presvedčenia, kde mučenie a zlé zaobchádzanie je bežne rozšírené. Desaťtisíce žien zostáva fyzicky obmedzovaných vo svojich domovoch podľa nariadení Talibanu.

Utekajúci utečeneci boli prenasledovaní vládami, mnoho z nich priamo v rozpore s medzinárodnými štandardmi. Utečenci prichádzajúci do Austrálie bez víz alebo cestovných pasov boli automaticky – a aj svojvoľne – zadržaní pokiaľ neboli pre nich stanovené azylové požiadavky. Približne 400 utečencov skupiny Rohingya bolo násilne repatriovaných do Mjanmaru z táborov v Bangladéši. Thajská vláda vrátila viac ako 6000 utečencov späť do Mjanmaru a odmietla žiadateľom o azyl možnosť predísť ich uväzneniu. Na Maledivách bolo 17 tureckých žiadateľov o azyl držaných v desivých podmienkach, dokonca boli prinútení piť morskú vodu. So zahraničnými štátnymi príslušníkmi zadržanými v Japonsku bolo vážne zle zaobchádzané, nebolo im poskytované lekárske ošetrenie, a jeden uväznený zomrel za podozrivých okolností.

Neozbrojení civilisti museli čeliť prebiehajúcim ozbrojeným konfliktom po celom regióne. Stovky civilistov boli zavraždené v masakroch a úmyselných útokoch rôznych ozbrojených skupín v Afganistane. V Kambodži bolo zabitých najmenej 16 osôb v granátovom útoku na mierovú opozičnú demonštráciu v marci minulého roka. Vládne jednotky úmyselne zabili viac ako 43 opozičných podporovateľov. Mnoho neozbrojených civilistov bolo zabitých v bojoch medzi vládnymi jednotkami a ozbrojenými opozičnými skupinami v rôznych častiach Indie.

Obnovené boje v Mjanmarsku viedli k úteku desaťtisícov Karen a Shan utečencov, ktorí utekali do Thajska, aby unikli brutálnemu zaobchádzaniu a nútenej práci pre armádu. V menšom nepálskom konflikte bolo bez súdu uväznených 700 ľudí, obvinených z účasti v ”ľudovej voje”. Ozbrojené opozičné skupiny sú zodpovedné za najmenej 18 úmyselných a svojvoľných vrážd.

Stovky mimosúdnych popráv a ”zmiznutí” na ostrove Bouganville v Papui-Novej Guinei, zostávajú bez vyšetrovania, napriek pokroku k mierovému rozriešeniu konfliktu. Tisíce Tamilčanov, vrátane mnohých možných väzňov svedomia bolo zatknutých na Srí Lanke, kde vláda a ozbrojená opozičná skupina – Liberálni tigri Tamilského Ílamu – sú zodpovedné za obrovské porušenia ľudských práv – napríklad v prípadoch 80 ”zmiznutí” v roku 1997 zdokumentovaných Amnesty International. V auguste pakistanská vláda prijala zákon dávajúci polícii väčšie právomoci na použitie usmrcujúcich zbraní proti každému podozrivému z ”páchania či z prípravy spáchania teroristického útoku”. Po prijatí tohto zákona bolo ohlásených najmenej 50 mimosúdnych popráv.

Vlády bežne používajú represívne zákony na zastrašovanie oponentov v celom regióne. Bežné sú tisíce politických väzňov, vrátane aktivistov za ľudské práva. Vo väzeniach v Indii zahynulo podľa výpovedí viac ako 300 takýchto osôb. Indonézska vláda držala vo väzení viac ako 300 väzňov svedomia – mnoho z nich mierových politických oponentov. Mučenie uväznených bolo samozrejmosťou. Mjanmarská vláda držala vo väzení viac ako 1200 politických väzňov a zastrašovala oponentov krátkodobým väznením. V Pakistaneboli bez obvinenia alebo súdu zatvorené stovky politických väzňov a mnoho ďalších bolo nespravodlivo odsúdených. Mučenie, vrátane únosov bolo rozšírené po celej krajine

Niektoré vlády sa aktívne dovolávali Všeobecnej deklarácie ľudských práv a iných medzinárodných dohôd o ľudských právach. Austrália vykonala posun k zavedeniu účinnejšej legislatívy povoľujúcej úradom nebrať na vedomie akékoľvek dohody o ľudských právach ratifikované vládou a odmieta akceptovať záväzné podmienky na rešpektovanie ”základných ľudských práv, tak ako sú uvedené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv” a v ”Rámcovej zmluve” Európskej únie. Severná Kórea oznámila, že odstupuje od Medzinárodnej dohovoru o občianskych a politických právach. V protiklade s trendom OSN k zrušeniu trestu smrti filipínska vláda odsúdila najmenej 450 osôb na trest smrti a stanovila prvé vykonanie popravy na rok 1998 a to uprostred vážneho používania mučenia zo strany polície na vynútenie priznania. Používanie trestu smrti výrazne narástlo aj v Taiwane.

Avšak v tomto regióne nastalo aj niekoľko pozitívnych zmien, napríklad v Bangladéši, Fidži, Srí Lanke, Nepáli a Thajsku, ktoré ustanovili národné komisie pre ľudské práva. V Číne vláda podpísala Medzinárodný dohovor o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach a zrušila trest smrti pre mladistvých. V Číne bol tiež prepustený známy disident Wei Ťingšeng, ktorý bol prepustený na lekárske vyšetrenie na slobode. Indická vláda podpísala Konvenciu OSN proti mučeniu. V Kórejskej republike bol zvolený za prezidenta bývalý väzeň svedomia Kim Dae Jung, ktorý prisľúbil prepustenie politických väzňov a reformy na poli ľudských práv. Vláda Srí Lanky oznámila, že podnikne kroky proti tým členom bezpečnostných síl, ktorí sú zapletení do ”zmiznutí” z predchádzajúcich rokov. Thajsko prijalo novú ústavu, ktorá obsahuje výraznejšie ustanovenia zabezpečujúce dodržiavanie ľudských práv.


PORUŠOVANIE ĽUDSKÝCH PRÁV V ÁZII/PACIFIKU

PODĽA VÝROČNEJ SPRÁVY

AMNESTY INTERNATIONAL 1998

MIMOSÚDNE POPRAVY

  • Potvrdené alebo možné mimosúdne popravy boli vykonané v 11 krajinách tohto regiónu.

”ZMIZNUTIA”

  • V piatich krajinách v roku 1997 ľudia ”zmizli”, alebo zostali ”zmiznutí” z predchádzajúcich rokov.

MUČENIE A ZLÉ ZAOBCHÁDZANIE

  • Ľudia boli mučení alebo s nimi bolo inak zle zaobchádzané bezpečnostnými jednotkami, políciou či inými úradmi v 22 krajinách tohto regiónu.
  • V 11 krajinách regiónu bolo dokázané mučenie alebo zlé zaobchádzanie, nedostatočné lekárske ošetrenie či kruté, neľudské alebo ponižujúce podmienky vo väzení vedúce k úmrtiu vo väzbe.

VÄZNI SVEDOMIA

  • Uznaní a možní väzni svedomia boli zadržiavaní v 18 krajinách.

NESPRAVODLIVÉ SÚDNE POJEDNÁVANIA

  • Po nespravodlivých súdnych pojednávaniach boli v roku 1997 uväznení politickí väzni v troch krajinách. Veľké množstvo väzňov zostáva vo väzení po nespravodlivých súdnych pojednávaniach z predchádzajúcich rokov.

UVÄZNENIE BEZ SÚDU

  • V 12 krajinách boli ľudia svojvoľne zadržiavaní a väznení bez obvinenia súdu.

TREST SMRTI

  • Popravy boli vykonané v 12 krajinách.
  • V 15 krajinách boli vynesené rozsudky smrti.

PORUŠENIA ĽUDSKÝCH PRÁV OZBROJENÝMI OPOZIČNÝMI SKUPINAMI

  • Ozbrojené opozičné skupiny v deviatich krajinách spáchali vážne porušenia ľudských práv, ako sú úmyselné a svojvoľné vraždy civilných občanov, mučenie a zadržiavanie rukojemníkov.

but_top.gif (1147 bytes)


EURÓPA

Hlavné oblasti Výročnej správy Amnesty International 1998

Monitorované obdobie január – december 1997

Mučenie a zlé zaobchádzanie bezpečnostnými jednotkami, políciou alebo štátnymi úradmi zostalo ako najviac uvádzané porušovanie ľudských práv v Európe. Takéto prípady boli zaznamenané v 28 krajinách, vrátane 5 krajín v ktorých ľudia takémuto porušovaniu práv podľahli.

V januári a vo februári boli v Albánsku počas protivládnych demonštrácii proti podvodným finančným hrám, zadržiavané osoby, s ktorými bolo zle zaobchádzané zo strany policajných dôstojníkov – či už uniformovaných alebo v civile – ktorí pracovali v skupinách úzko spojených s úradmi. V Macedónsku bolo po predchádzajúcich júlových protestoch políciou mučených alebo bolo zle zaobchádzané so stovkami ľudí – najmä etnickými Albáncami. Mučenie a zlé zaobchádzanie so zadržanými bolo hlásené aj v Bielorusku, kde používanie ”tlačovej kamery” (metódy používania jedného väzňa na kontrolovanie a zlé zaobchádzanie s druhým väzňom) je bežnou záležitosťou vo väzeniach a detenčných centrách. V Belgicku a Taliansku sa objavili nové obvinenia, že členovia ozbrojených síl mučili a zle zaobchádzali so Somálcami v roku 1993, počas mierovej operácie OSN v Somálsku. Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie vyjadril znepokojenie nad neschopnosťou bulharských úradov vyšetriť prípady týrania a zlého zaobchádzania s etnickými menšinami, najmä s Rómami.

Po predchádzajúcich odporúčaniach Rady Európy a Výboru proti mučeniu OSN ruský prezident Boris Jeľcin podpísal v októbri minulého roka dekrét, ktorý uvažuje o postupnej reforme väzenského systému v Ruskej federácii, odkiaľ sú pravidelne hlásené prípady mučenia a zlého zaobchádzania s väzňami zo strany osôb právneho donútenia. V Turecku pokračovalo mučenie na policajných a žandárskych staniciach napriek tomu, že v provinciách kde je vyhlásený stav ohrozenia bol prijatý nový zákon skracujúci maximálne obdobie policajného zadržania z 30 na 10 dní. Reformy ale stále nedosahujú medzinárodné štandardy, pretože umožňujú používanie izolovaného zadržania, ktoré je uznané za vedúce k mučeniu.

Vo Francúzsku boli hlásené prípady smrteľnej streľby, zlého zaobchádzania a znásilnení spáchané dôstojníkmi právneho donútenia. Mnoho tých, ktorí boli obvinení z týchto činov v minulých rokoch boli, po dlhých zdržiavaniach, postavení pred súd. Boli oslobodení alebo uväznení na nepatrné obdobie. V Nemecku boli ďalšie dôkazy o policajnom zlom zaobchádzaní s cudzincami, vrátane žiadateľov o azyl a s členmi etnických menšín. Vo Veľkej Británii vyšetrovanie úmrtí vo väzbe odhalilo isté metódy zadržiavania, používané osobami právneho donútenia, ktoré viedli k prípadom úmrtia väzňov.

V niektorých krajinách boli často uvádzané nedostatočné podmienky vo väzeniach, zapríčiňujúce zlé zaobchádzanie s väzňami, vrátane Ruskej federácie, kde napríklad generálny prokurátor vyjadril znepokojenie nad vážnou preplnenosťou väzníc a uviedol, že v roku 1996 zomrelo vo väzeniach na tuberkulózu 2000 osôb – je to 10-krát väčší pomer ako v celej populácii. Vo Veľkej Británii nezávislé lekárske správy udávajú, že podmienky v Špeciálnych bezpečnostných jednotkách vedú k vážnemu zhoršovaniu fyzického a psychického zdravia väzňov.

Prípady väzňov svedomia a politických väzňov boli tiež často udávané po celom regióne. V Azerbajdžane boli skupiny politických väzňov usvedčené v súdnych procesoch, ktoré podľa svedectiev neprebehli podľa medzinárodných štandardov, keď boli ako dôkaz použité svedecké výpovede vytrhnuté z kontextu. V Grécku bolo uväznených približne 250 odpieračov vojenskej služby z dôvodu náboženského presvedčenia. Napriek tomu grécky patrlament prijal v júni minulého roka nový zákon o brannej povinnosti, ktorý obsahuje ustanovenia na výkon alternatívnej civilnej služby. No dĺžka tejto alternatívnej civilnej služby má trestajúci charakter, pretože je o 18 mesiacov dlhšia ako vojenská služba.

Turecku ”zmizlo” najmenej päť osôb vo väzeniach bezpečnostných síl a ďalších najmenej 20 osôb bolo zabitých za okolností, ktoré nasvedčujú tomu, že išlo o mimosúdnu popravu. V Bosne a Hercegovine zostáva naďalej ”zmiznutých” viac ako 19 000 osôb – mnohé osoby zmizli v policajných väzeniach, alebo v zajatí ozbrojených síl. Viac ako 2 000 osôb zostáva nezvestných ako výsledok ozbrojeného konfliktu v Chorvátsku, mnohí z nich ”zmizli”. Na druhej strane boli vyriešené stovky prípadov – hlavne po identifikácii exhumovaných tiel z masových hrobov chorvátskymi úradmi a Medzinárodným trestným súdom pre bývalú Juhosláviu.

V otázke trestu smrti nastalo niekoľko pozitívnych náprav vrátane zmiernenia všetkých odsúdení na trest smrti a zrušenia tohto trestu pre všetky zločiny v Gruzínsku, a oficiálneho vyhlásenia moratória na vykonávanie popráv v Azerbajdžane – kde bolo za minulý rok vynesených 16 rozsudkov na trest smrti. Na druhej strane v Bielorusku bolo popravených najmenej 30 osôb. Výbor OSN pre ľudské práva vyjadril znepokojenie nad takýmto veľkým počtom popráv, ako aj nad počtom zločinov, za ktoré sa tento najvyšší trest udeľuje. V Kirgizsku bolo vykonaných najmenej 26 popráv, no v októbri prezident Akajev podpísal nový trestný zákon redukujúci počet zločinov za ktoré je možné vyniesť rozsudok smrti. V Ruskej federácii zostáva vo väzení najmenej 846 osôb odsúdených na trest smrti. Prezident Jeľcin podľa správ inštruoval vládu, aby podnikla kroky k zrušeniu trestu smrti. Trinásť popravených osôb na Ukrajine a ďalších 260 zostávajúcich v očakávaní vykonania tohto trestu viedlo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy k tomu aby v januári prijalo rezolúciu, ktorá hrozí vylúčením z Rady Európy krajinám, ktoré pokračujú vo vykonávaní popráv.

Amnesty International vyjadrila znepokojenie nad porušovaním ľudských práv páchaným ozbrojenými opozičnými skupinami v troch Európskych krajinách. Španielska ozbrojená Baskická skupina Euskadi Ta Askatasuna (ETA) pokračovala v porušovaní práv bezpečnostných síl a civilných obyvateľov a je obvinená zo spáchania 13 vrážd – značne narástli oproti predchádzajúcim rokom. Ozbrojené separatistické, ľavicové a islamistické organizácie v Turecku sú zodpovedné za najmenej 13 svojvoľných a úmyselných zabití civilistov a väzňov. Vo Veľkej Británii bolo zabitých 15 civilistov členmi ozbrojených politických skupín v Severnom Írsku, títo sú tiež zodpovední za 150 ”trestných” prestreliek a 72 ”trestných” bitiek spáchaných na členoch vlastnej komunity.

Nútené navrátenie uznaných utečencov a žiadateľov o azyl irackej a iránskej národnosti z Turecka do krajiny pôvodu pokračovalo počas celého uplynulého roka. Žiadatelia o azyl v Ruskej federácii boli naďalej zadržiavaní v rozpore s medzinárodnými štandardmi, bolo im bránené v prístupe k azylovej procedúre a museli čeliť násilnej repatriácii do krajín, kde im môžu byť upierané ich práva. Približne 1,4 milióna osôb z Bosny a Hercegoviny zostáva na úteku či interne presídlených, pretože stále nie je pre nich bezpečné vrátiť sa späť do svojich domovov, alebo preto, lebo im v tom úrady prekážajú.


PORUŠOVANIE ĽUDSKÝCH PRÁV V EURÓPE

PODĽA VÝROČNEJ SPRÁVY

AMNESTY INTERNATIONAL 1998

MIMOSÚDNE POPRAVY

  • Potvrdené alebo možné mimosúdne popravy boli vykonané v troch krajinách tohto regiónu.

„ZMIZNUTIA“

  • V piatich krajinách v roku 1997 ľudia ”zmizli”, alebo zostali ”zmiznutí” z predchádzajúcich rokov.

MUČENIE A ZLÉ ZAOBCHÁDZANIE

  • Ľudia boli mučení alebo s nimi bolo inak zle zaobchádzané bezpečnostnými jednotkami, políciou či inými úradmi v 28 krajinách tohto regiónu.
  • V piatich krajinách regiónu bolo dokázané mučenie alebo zlé zaobchádzanie, nedostatočné lekárske ošetrenie či kruté, neľudské alebo ponižujúce podmienky vo väzení vedúce k úmrtiu vo väzbe.

VÄZNI SVEDOMIA

  • Uznaní a možní väzni svedomia boli zadržiavaní v 17 krajinách.

NESPRAVODLIVÉ SÚDNE POJEDNÁVANIA

  • Po nespravodlivých súdnych pojednávaniach boli v roku 1997 uväznení politickí väzni v šiestich krajinách.

UVÄZNENIE BEZ SÚDU

  • V piatich krajinách boli ľudia svojvoľne zadržiavaní a väznení bez obvinenia súdu.

TREST SMRTI

  • Popravy boli vykonané v siedmich krajinách.
  • V 14 krajinách boli vynesené rozsudky smrti.

PORUŠENIA ĽUDSKÝCH PRÁV OZBROJENÝMI OPOZIČNÝMI SKUPINAMI

  • Ozbrojené opozičné skupiny v troch krajinách spáchali vážne porušenia ľudských práv, ako sú úmyselné a svojvoľné vraždy civilných občanov, mučenie a zadržiavanie rukojemníkov.

but_top.gif (1147 bytes)


BLÍZKY VÝCHOD A SEVERNÁ AFRIKA

Hlavné oblasti Výročnej správy Amnesty International 1998

Monitorované obdobie január – december 1997

V roku 1997 boli v oblasti Blízkeho východu a Severnej Afriky zaznamenané stovky prípadov nespravodlivých súdnych pojednávaní s politickými väzňami a stovky ďalších osôb zadržaných z politických dôvodov zostávali vo väzeniach bez súdu. V niektorých krajinách rozšírené mučenie zostávalo systematicky používanou metódou. Významne narástlo aj množstvo vykonanných popráv, ktoré zaznamenala Amnesty International.

Počas roka bolo zaznamenaných aj niekoľko pozitívnych krokov smerujúcich k zlepšeniu situácie v regióne. Napríklad v Egypte, Najvyšší správny súd vydal dekrét v ktorom odsudzuje vykonávanie obriezky žien a dievčat v štátnych nemocniciach. Saudská Arábia pristúpila k dvom významným dohodám – ku Konvencii OSN proti mučeniu a k Medzinárodnej dohovoru o eliminácii všetkých foriem rasovej diskriminácie.

V roku 1997 boli v Alžírsku spáchané najväčšie násilnosti na civilných občanoch od začiatku konfliktu v roku 1992. Vo vidieckych oblastiach ozbrojené skupiny zmasakrovali tisíce mužov, žien a detí za použitia neopísateľnej brutality. Zabíjanie prebiehalo často v dedinách v blízkosti vojenských táborov, no armáda a bezpečnostné jednotky nedokázali zasiahnuť a zabrániť tomuto zabíjaniu – vrahom sa tak podarilo vždy uniknúť bez vyrušenia. Bezpečnostné jednotky sú zodpovedné za mimosúdne popravy, mučenie a ”zmiznutia”. Štátne ozbrojené milície páchali svojvoľné a úmyselné zabíjania a ďalšie násilnosti na civilnom obyvateľstve. Ozbrojené skupiny, ktoré samé seba nazývajú ”Islamistické Skupiny” pokračovali v zabíjaní, mučení, v páchaní únosov a vo vyhrážaní sa smrťou.

V októbri Amnesty International, v spolupráci s ďalšími ľudskoprávnymi organizáciami, vydala apel, v ktorom žiada aby bolo zriadené medzinárodné vyšetrovanie situácie ľudských práv v Alžírsku.

Medzinárodné štandardy pre spravodlivý súd zostávali pravidelne nepovšimnuté v krajinách, ako je Bahrajn a Saudská Arábia. V týchto krajinách sú bežné utajené procesy a neprítomnosť právneho zástupcu.

Libanone bolo osôb v urýchlených procesoch pred vojenským tribunálom odsúdených množstvo civilných. V Sýrii boli zadržané desiatky osôb na základe politickej orientácie, zatiaľ čo vo väzeniach stále zostávali stovky politických väzňov a väzňov svedomia z osemdesiatych rokov. Viac ako 120 osôb si v Kuvajte stále odpykáva tresty po nespravodlivých súdnych procesoch od roku 1991.

Iráne boli po nespravodlivých súdnych pojednávaniach zatvorené stovky osôb z radov nasledovníkov šiitskych duchovných vodcov, politických oponentov, spisovateľov, novinárov a intelektuálov – niektorí dokonca bez súdu. V Egypte tisíce osôb podozrivých z členstva alebo sympatizovania s islamistickými skupinami zostávali vo väzení bez súdneho procesu, niektorí z nich už niekoľko rokov. Zadržané boli stovky nájomcov pôdy protestujúcich proti novému poľnohospodárskemu zákonu. V Izraeli a na okupovanom území boli z dôvodu bezpečnosti zadržané stovky Palestínčanov, najmenej 460 ich bolo v administratívnom zadržaní bez súdneho obvinenia. Najmenej 450 Libanončanov je už takmer 12 rokov zadržaných bez obvinenia a súdu v Khiamskom detenčnom centre v južnom Libanone, ktoré je spravované pod kontrolou Juholibanonskej armády (South Libanon Army) a Libanonskej proizraelskej milície (Libanese pro-Israeli militia).

Mučenie a zlé zaobchádzanie pokračovalo v 16 krajinách. V Egypte sa systematicky používalo na oddeleniach Štátneho bezpečnostného vyšetrovania, na policajných staniciach a v niektorých väzniciach. Desiatky manželiek a príbuzných tuniských väzňov či podporovateľov islamského hnutia Al-Nahda vypovedali o zlom zaobchádzaní s nimi, o mučení a znásilňovaní. Po týchto útokoch manželkz žiadali o rozvod. Výbor OSN proti mučeniu uviedol, že pri niektorých metódach vyšetrovania v Izraeli je používané mučenie. Na územiach pod Palestínskou samosprávou zomreli vo väzbe najmenej traja väzni, ktorí podľahli mučeniu. V Saudskej Arábii, v meste Jiddah bolo v policajnej väzbe mučených štyridsať indických detí.

Kruté a neľudské tresty, ako sú amputácie, bičovanie a kameňovanie boli v minulom roku rozšírené v rôznych krajinách Blízkeho východu, vrátane Iránu, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Jemenu. V Ras al-Khaimah (Spojené arabské emiráty) boli Srí Lančanka a Ind odsúdení, jeden na 130 a druhý na 90 rán bičom. Tresty bičovania sa ukladali napríklad aj za dopravné priestupky a žobranie.

Počet odsúdených na trest smrti, často po nespravodlivých súdoch, zostával v roku 1997 rovnako veľký, zatiaľ čo počet vykonaných popráv, ktoré dokázala Amnesty International zaznamenať podstatne vzrástol. V Saudskej Arábii bolo vykonaných najmenej 122 popráv. Mnohé obete boli migrujúci robotníci, ktorí boli odsúdený po vážne nespravodlivo vedených súdnych procesoch vedených v tajnosti bez prítomnosti zastupujúceho právnika. V Iráne bolo zaznamenaných najmenej 143 popráv, niektoré boli vykonané ukameňovaním. Dve osoby boli v Jemene popravené a ukrižované. Tri osoby indickej národnosti boli popravené popravčou čatou v Dubaji (Spojené arabské emiráty). V Líbyi bolo popravených najmenej osem osôb.

irackých väzniciach Abu Ghraib a Radhwaniya neďaleko Bagdadu boli popravené stovky odsúdených politických a iných väzňov. Ďalšie desaťtisíce podozrivých oponentov zadržaných v predchádzajúcich rokoch zostáva stále vo väzeniach. Osudy tisícov ľudí, ktorí ”zmizli” v predchádzajúcich rokoch zostávajú nevyjasnené.

Egyptské ozbrojené Islamistické skupiny sú zodpovedné za svojvoľné zabitie najmenej 100 civilistov, väčšina z nich boli zahraniční turisti. Kurdské skupiny v irackomKurdistane spáchali podľa výpovedí niekoľko vážnych násilností, vrátane zabíjania a znásilnení. Palestínske ozbrojené skupiny bojujúce proti mierovému procesu v Izraeli svojvoľne a úmyselne zabili najmenej 29 osôb.


PORUŠOVANIE ĽUDSKÝCH PRÁV NA BLÍZKOM VÝCHODE

A V SEVERNEJ AFRIKE

PODĽA VÝROČNEJ SPRÁVY

AMNESTY INTERNATIONAL 1998

MIMOSÚDNE POPRAVY

  • Potvrdené alebo možné mimosúdne popravy boli vykonané v piatich krajinách tohto regiónu.

„ZMIZNUTIA“

  • V deviatich krajinách v roku 1997 ľudia ”zmizli”, alebo zostali ”zmiznutí” z predchádzajúcich rokov.

MUČENIE A ZLÉ ZAOBCHÁDZANIE

  • Ľudia boli mučení alebo s nimi bolo inak zle zaobchádzané bezpečnostnými jednotkami, políciou či inými úradmi v 16 krajinách tohto regiónu.
  • V šiestich krajinách regiónu bolo dokázané mučenie alebo zlé zaobchádzanie, nedostatočné lekárske ošetrenie či kruté, neľudské alebo ponižujúce podmienky vo väzení vedúce k úmrtiu vo väzbe.

VÄZNI SVEDOMIA

  • Uznaní a možní väzni svedomia boli zadržiavaní v 18 krajinách.

NESPRAVODLIVÉ SÚDNE POJENÁVANIA

  • Po nespravodlivých súdnych pojednávaniach boli v roku 1997 uväznení politickí väzni v 13 krajinách.

UVÄZNENIE BEZ SÚDU

  • V 11 krajinách boli ľudia svojvoľne zadržiavaní a väznení bez obvinenia súdu.

TREST SMRTI

  • Popravy boli vykonané v 10 krajinách.
  • V 15 krajinách boli vynesené rozsudky smrti.

PORUŠENIA ĽUDSKÝCH PRÁV OZBROJENÝMI OPOZIČNÝMI SKUPINAMI

  • Ozbrojené opozičné skupiny v piatich krajinách spáchali vážne porušenia ľudských práv, ako sú úmyselné a svojvoľné vraždy civilných občanov, mučenie a zadržiavanie rukojemníkov.