Výročná správa 2000: Rakúsko

AI naďalej získava hlásenia o údajnom zlom zaobchádzaní so zadržanými zo strany policajných príslušníkov. Vo väčšine prípadov ide o cudzích alebo rakúskych štátnych príslušníkov inej pleti.

Hlava štátu: Thomas Klestil
Predseda vlády: Viktor Klima
Hlavné mesto: Viedeň
Populácia: 8,1 milióna
Úradný jazyk: Nemčina
Trest smrti: Zrušený bez výnimky

AI naďalej získava hlásenia o údajnom zlom zaobchádzaní so zadržanými zo strany policajných príslušníkov. Vo väčšine prípadov ide o cudzích alebo rakúskych štátnych príslušníkov inej pleti. V niektorých prípadoch policajní príslušníci údajne používali rasistické výrazy. Jeden cudzí štátny príslušník zomrel počas núteného vyhostenia po tom, ako mu policajní príslušníci zapchali ústa a zviazali ho.

Pozadie

Rakúski občania zvolili 3. októbra nový parlament, čoho výsledkom bolo výrazné posilnenie hlavnej extrémne pravicovej strany. Pred vožbami viedla hlavná extrémne pravicová strana otvorene xenofóbnu kampaň, v rámci ktorej využila predvolebné plagáty volajúce po zastavení údajného prílivu cudzincov do krajiny a údajného zneužívania azylového systému. V dôsledku volebných ziskov hlavnej extrémne pravicovej strany sa tradičná koalícia Sociálnodemokratickej strany s Ľudovou stranou ocitla koncom roku 1999 na pokraji kolapsu.

Medzivládne organizácie

Počas sledovaného obdobia bolo Rakúsko pod dohžadom Európskeho Výboru pre prevenciu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (European Committee for the Prevention of Torture and Inhuman or Degrading Treatment or Punishment, ECPT) a Výboru OSN proti mučeniu. V septembri podnikol ECPT dvanásťdennú návštevu, ako súčasť svojej tretej pravidelnej návštevy krajiny, ktorej zistenia neboli do konca roku 1999 zverejnené. V novembri Rakúsko predstúpilo pred Výbor OSN proti mučeniu, ktorý vyjadril znepokojenie nad skutočnosťou, že “sú stále hlásené obvinenia zo zlého zaobchádzania zo strany polície”. Výbor odporučil, aby “kompetentné orgány dali polícii jasné pokyny, smerujúce k predchádzaniu akýchkožvek prípadov zlého zaobchádzania policajnými príslušníkmi. Tieto pokyny by mali zdôrazniť, že zlé zaobchádzanie zo strany príslušníkov poriadkových síl nebude tolerované a bude promptne vyšetrené a v prípade porušenia potrestané v súlade so zákonom”.

Obvinenia zo zlého zaobchádzania políciou

AI naďalej získava hlásenia o zlom zaobchádzaní so zadržanými zo strany policajných príslušníkov. Väčšina sťažností prichádza od cudzích a rakúskych štátnych príslušníkov inej pleti, ktorí obviňujú policajných príslušníkov zo zlého zaobchádzania, často pri overovaní ich totožnosti. Väčšina hlásila, že boli vystavení opakovaným kopancom, úderom, úderom kolenom, bitiu obuškami a použitiu slzotvorného plynu po tom, ako ich spútali. AI vyjadrila znepokojenie nad skutočnosťou, že vyšetrovanie obvinení zo zlého zaobchádzania políciou nebolo vždy promptné alebo nestranné, čiže len vežmi málo prípadov sa dostalo pred súd.

1. novembra 1998 rakúsky štátny príslušník tmavej pleti, rakúskymi médiami všeobecne označovaný ako Dr. C, zacúval autom do jednosmernej ulice, po čom ho zastavila policajná hliadka a hrubo od neho vyžiadala doklady totožnosti. Jeden z policajtov údajne opäť hrubo rasovo napadol doktora C, keď nebol schopný predložiť svoj pas, pričom mu nadával a tvrdil, že všetci žudia tmavej pleti sú drogoví díleri. Počas incidentu zbili policajti doktora C do bezvedomia. Kým ležal v bezvedomí na zemi, policajti mu nasadili putá, ale po tom, ako znovu nadobudol vedomie ho bili ďalej. V dôsledku útoku strávil Dr. C 11 dní v nemocnici kvôli zraneniam kolien a lakťov. Po incidente bol Dr. C obvinený z kladenia odporu pri zatýkaní a fyzického napadnutia policajných príslušníkov. V auguste súd zamietol protiobvinenie z fyzického napadnutia, ktoré podali policajti, ale uznal žalobu z kladenia odporu pri zatýkaní a odsúdil ho na štvormesačný podmienečný trest odňatia slobody. Sudca uznal dvoch policajných príslušníkov vinných z úmyselného ublíženia na zdraví a odsúdil ich na podmienečný šesťmesačný trest. V októbri uznal Nezávislý správny tribunál policajných príslušníkov vinných z neprimeraného použitia sily proti zadržanému a pokarhal ich za rasistické vyjadrenia.

Rasistické postoje polície

Vo viacerých prípadoch údajného zlého zaobchádzania policajní príslušníci verbálne napádali zadržaných rasistickými výrokmi. AI tiež získala informácie, ktoré naznačujú, že rasistické postoje policajných príslušníkov nie sú rozšírené len medzi podriadenými príslušníkmi.

V októbri vyjadrila AI znepokojenie nad prípadom vyššieho dôstojníka Oddelenia bezpečnosti vo Wien-Donaustadte, ktorý údajne vyslovil rasistické poznámky pred približne 30 podriadenými policajnými príslušníkmi počas výcviku na konci augusta. Prítomným policajtom vraj povedal, že “Negrov treba najprv udrieť, až potom sa pýtať na meno”.

Policajné protiobvinenia

Zadržaní, ktorí podali sťažnosť na policajných príslušníkov kvôli zlému zaobchádzaniu sú vystavení hrozbe trestných protižalôb z kladenia odporu pri zatýkaní, fyzického napadnutia alebo ohovárania zatýkajúcich policajných príslušníkov. V novembri Výbor OSN proti mučeniu konštatoval, že “potenciálni sťažovatelia na hrubosť policajných orgánov môžu byť odradení ustanovením zákona, ktoré umožňuje polícii obviniť z ohovárania osobu, ktorá na nich podá sťažnosť”. Podža rakúskeho zákona môže odsúdenie za ohováranie viesť k trestu odňatia slobody alebo pokute, podža závažnosti obvinení.

Hrozba takejto žaloby z ohovárania bola tiež použitá proti svedkom, čím bol porušený princíp, že očití svedkovia by mali byť chránení pred zlým zaobchádzaním alebo zastrašovaním.

V jednom prípade z marca, týkajúcom sa údajného policajného útoku na francúzskeho občana afrického pôvodu, Mohammeda Aliho Visilu, zastrašoval popredný predstavitež policajného odborového zväzu piatich svedkov žalobou z ohovárania.

Smrť počas vyhostenia

Marcus Omofuma, nigérijsky občan, zomrel počas deportácie z Viedne do Nigérie 1. mája. Údajne sa udusil v lietadle v prítomnosti troch rakúskych policajných príslušníkov po tom, ako mu zapchali ústa a zviazali ho. AI vyslovila obavu, že jeho smrť mohla byť priamym alebo nepriamym dôsledkom zaobchádzania zo strany polície. V novembri vyslovil Výbor OSN proti mučeniu svoju obavu z “nedostatočnosti ochranných opatrení v prípadoch deportovaných jedincov”.

Následné vyšetrovanie úmrtia odhalilo značnú mieru nejasnosti ohžadom povolených foriem fyzického obmedzenia pri vyhostení deportovaných. AI znepokojilo, že minister vnútra, vyšší policajní dôstojníci a nižší policajní dôstojníci poskytli protichodné vyhlásenia ohžadom prípustnosti zapchatia úst pri nútenej deportácii. Po smrti Marcusa Omofumu zriadili kompetentné rakúske orgány Poradnú radu pre ľudské práva, zloženú zo zástupcov mimovládnych organizácii, ako aj vlády, ktorá monitoruje a hodnotí celú škálu otázok týkajúcich sa ľudských práv v Rakúsku. Vo svojej prvej správe, zverejnenej v októbri, rada hodnotila dôsledky nútených deportácii pre problematiku ľudských práv.

Návšteva krajiny AI

Predstavitež AI navštívil Rakúsko v júni a stretol sa so zástupcami mimovládnych organizácii, právnikmi a obeťami údajného zlého zaobchádzania zo strany polície.