V Hongkongu došlo k prudkému obmedzeniu práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania sa, po tom, ako tamojšia administratíva začala preberať od kontinentálnej Číny voľné definície národnej bezpečnosti, zasahujúce do všetkých oblastí spoločenského diania.
Pomasových protestoch vláda najprv odročila a neskôr v septembri aj oficiálne stiahla návrh zákona o vzájomnej spolupráci v oblasti trestného práva, upravujúci vydávanie obvinených osôb na úteku pred spravodlivosťou. Ten by v prípade schválenia umožňoval vydávať osoby z Hongkongu do kontinentálnej Číny. Mesiace protestov viedli k historicky najvyššej volebnej účasti a suverénnym víťazstvám prodemokratických strán vo voľbách do oblastných zastupiteľstiev.
Sloboda zhromažďovania sa a právo na pokojný protest
Vydávanie osôb z Hongkongu do jurisdikcie trestnoprávneho systému kontinentálnej Číny, v rámci ktorého sú dobre zdokumentované prípady porušovania ľudských práv, by mohlo dotknuté osoby vážne ohroziť.
Návrh zákona odštartoval v apríli sériu protestov s masovou účasťou. V dňoch 9. júna, 16. júna a 18. augusta pokojne pochodovalo ulicami viac ako milión, resp. 2 milióny a 1,7 milióna ľudí. Keď vláda 4. septembra oznámila svoje rozhodnutie návrh zákona o vydávaní osôb stiahnuť, protestné hnutie neustalo, ale rozšírilo svoje požiadavky aj o nezávislé a nestranné vyšetrenie použitia sily pri zákrokoch polície proti protestujúcim. Počas ďalších mesiacov došlo k eskalácii násilia zo strany polície aj protestujúcich.
Hongkonská polícia zasahovala proti protestujúcim s použitím sily aj v situáciách, keď to nebolo nevyhnutné, resp. používala neprimerané silové prostriedky. Amnesty International zdokumentovala prípady, v ktorých policajti nebezpečným spôsobom použili streľbu gumenými a pogumovanými projektilmi; bili ľudí, ktorí im nekládli odpor; agresívne bránili zástupcom a zástupkyniam médií v prístupe na miesta protestov; použili voči ľuďom paralytický a slzotvorný plyn v situáciách, ktoré si to nevyžadovali; a taktiež prípady mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými. Dňa 31. augusta polícia nasadila proti protestujúcim vodné delá, ktoré obsahovali okrem vody aj dráždivé látky a farbu na označenie hromadne zasiahnutých ľudí, aby mohli byť neskôr identifikovaní. V októbri sa vláda vrátila k uplatňovaniu zákona z koloniálnej éry o nariadení núdzového režimu, na základe ktorého zakázala úplné aj čiastočné zahaľovanie tváre na protestoch. Vrchný súd neskôr rozhodol, že zákaz zahaľovania tváre je v rozpore s ústavou. Vláda sa voči tomuto rozhodnutiu odvolala, súd v tejto veci zasadne v roku 2020.
Väzni a väzenkyne svedomia
Vláda použila neurčité obvinenia na uväznenie a stíhanie aktivistov a aktivistiek, ktorí si uplatňovali svoje práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie sa. V apríli bolo deväť vedúcich osobností prodemokratického hnutia, ktoré organizovalo Dáždnikové protesty v roku 2015, odsúdených na základe nekonkrétneho obvinenia z „narúšania verejného poriadku“. Profesor práva Benny Tai a profesor sociológie Chan Kin-man boli odsúdení na 16 mesiacov väzenia. Líder politickej strany Raphael Wong a právnik Shiu Ka-chun boli uväznení na 8 mesiacov. Ako hlavný dôkaz ich nezákonného správania prokurátori uviedli ich tlačové konferencie, rozhovory pre médiá a verejné vyjadrenia, v ktorých hovorili o svojej nenásilnej kampani priamej akcie.8 Benny Tai bol v auguste prepustený na kauciu do rozhodnutia o odvolacom konaní.
Ekonomické, sociálne a kultúrne práva
V marci bol potvrdený trest odňatia slobody na dva týždne pre Yip Po-lam, aktivistku v oblasti práv na bývanie, za protestné obsadenie priestorov legislatívnej rady v roku 2014, ktorým vyjadrila svoj nesúhlas s projektom Nové oblasti rozvoja na Nových územiach. Aktivistky a aktivisti spolu s dotknutou miestnou komunitou celé roky protestovali proti rozsiahlemu vládnemu projektu na vybudovanie infraštruktúry v tomto regióne, pričom sa snažili upozorniť na tajnú dohodu medzi vládou a developerskými spoločnosťami, ako aj na ničivé environmentálne dôsledky projektu a potenciálne nútené vysťahovanie miestneho obyvateľstva.
Práva LGBTIQ osôb
V júni Najvyšší odvolací súd rozhodol, že obmedzenie manželských zamestnaneckých príspevkov a spoločného zdaňovania výlučne na manželstvá ľudí opačného pohlavia predstavuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie.9 Vrchný súd však nelegalizoval manželstvo párov rovnakého pohlavia a zamietol aj požiadavku na zrušenie nutnosti podstúpiť chirurgickú zmenu pohlavia na to, aby bola transrodovým osobám právne uznaná ich rodová identita.
