Thousands demonstrated on 11th January 2020 in Warsaw, Poland against new draft law introducing further restrictions on judges freedom of speech and assembly. March named "Marsz Tysięcy Tóg" (march of thousands of gowns) were organized by judges and other legal professionals, who took their gowns with them, together with ngos. The march was supported by judges and legal professionals from other european countries.

Výročná správa za rok 2019: Poľsko

 
Vláda pokračovala v zavádzaní zmien zákonov a politík narúšajúcich nezávislosť súdnictva. Voči desiatkam sudkýň a sudcov, ktorí sa proti týmto zmenám ozvali, bolo začaté disciplinárne konanie.
 
Súdy naďalej potvrdzovali právo na nenásilný protest, vrátane aktov občianskej neposlušnosti.
 
V priebehu roka politici a političky, zástupkyne a zástupcovia médií a ďalšie verejne činné osoby často vystupovali s diskriminačnými vyhláseniami voči menšinám ako LGBTIQ osoby alebo židovská komunita. V septembri Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (CERD) vyzval vládu, aby zaviedla opatrenia, ktoré pomôžu ukončiť extrémnu chudobu v rómskej komunite, ukončia násilné vysťahovávanie Rómov a Rómok a búranie ich obydlí.
 
V januári starostu mesta Gdansk, Pawla Adamowicza, dobodal na smrť muž počas každoročného verejného charitatívneho podujatia. Starosta bol známy svojou podporou práv LGBTIQ osôb či otvorenosťou k ľuďom na úteku a migrujúcim.
 
Na ombudsmana Adama Bodnara počas roka opakovane útočili politickí predstavitelia i štátne médiá. Vo februári proti nemu podnikla právne kroky štátna televízia, ktorá od neho požadovala ospravedlnenie za to, že ju obvinil zo šírenia nenávisti voči starostovi Gdanska. V máji súd potvrdil, že ombudsman má právo vyjadrovať sa kriticky voči televíznej stanici.
 
V októbri vyhrala parlamentné voľby vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá počas uplynulého mandátu zaviedla legislatívne zmeny narúšajúce nezávislosť súdnictva a ktorej členská základňa v stále väčšej miere používala nenávistnú rétoriku voči menšinám. V Sejme (dolnej komore parlamentu) si strana Právo a spravodlivosť udržala väčšinu hlasov, zatiaľ čo v Senáte získala väčšinu kresiel opozícia.
 

Súdny systém

 
V apríli Európska komisia začala proti Poľsku konanie kvôli nedodržaniu právnych predpisov pri uplatňovaní disciplinárnych konaní proti sudcom a sudkyniam. V októbri Európska komisia dospela k záveru, že poľská vláda jej neposkytla uspokojivú odpoveď na obavy, že nový režim disciplinárnych konaní narúša nezávislosť sudcov a sudkýň. Prípad následne postúpila Súdnemu dvoru Európskej únie.
 
V júni Súdny dvor EÚ rozhodol, že zákon o Najvyššom súde, ktorý mal slúžiť na vylúčenie tretiny jeho sudcovského zboru, je v rozpore s legislatívou EÚ. Už v novembri 2018 Súdny dvor EÚ vydal predbežné rozhodnutie, ktorým nariadil poľským úradom, aby uviedli obsadenie Najvyššieho súdu späť do stavu, v akom bolo pred začatím uplatňovania zákona.
 
Parlament tiež v júni prijal dodatok k Trestnému zákonníku. Zaviedol ním okrem iného aj trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia, čo porušuje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv. Po námietkach zo strany veľkej časti odbornej obce prezident dodatok postúpil na preskúmanie Ústavnému súdu, ktorý do konca roka nedospel k rozhodnutiu.
 
Dňa 5. novembra Súdny dvor EÚ rozhodol, že zákon o znížení vekovej hranice na odchod sudcov a sudkýň do dôchodku, ktorá sa líšila na základe rodu, porušoval zákony EÚ. V samostatnom prípade dňa 19. novembra Súdny dvor EÚ rozhodol, že nová Disciplinárna komora Najvyššieho súdu, ktorej členovia boli vymenovaní novou Národnou súdnou radou, musí splniť požiadavku nezávislosti a nestrannosti. Súdny dvor EÚ upresnil, že posúdiť, či požiadavka bola splnená, je úlohou Najvyššieho súdu. Dňa 5. decembra Najvyšší súd rozhodol, že nová Národná súdna rada bola vymenovaná takým spôsobom, ktorý negarantuje jej nezávislosť. Dňa 20. decembra dolná komora parlamentu prijala ďalší dodatok, ešte viac narúšajúci nezávislosť súdnictva.
 
Európsky súd pre ľudské práva požiadal poľskú vládu o vyjadrenie k dvom prípadom, v ktorých sudca a sudkyňa tvrdili, že v súvislosti s reformou súdnictva došlo k porušeniu ich práva na spravodlivé vypočutie.
 
Sudcovia, sudkyne, prokurátorky a prokurátori, ktorí sa ozvali na obranu nezávislosti súdnictva, naďalej čelili politicky motivovaným disciplinárnym konaniam.
 
Intenzívna očierňujúca kampaň proti sudcom a sudkyniam brániacim princípy právneho štátu pokračovala v štátnych médiách a na sociálnych sieťach počas celého roka a zahŕňala aj osobné útoky na sudkyne a sudcov. V auguste médiá zverejnili informácie o prepojení tejto kampane s vysoko postavenými úradníkmi ministerstva spravodlivosti. Po týchto odhaleniach v auguste odstúpil z funkcie zástupca ministra spravodlivosti Łukasz Piebiak.
 
Sloboda zhromažďovania sa
 
Aj v uplynulom roku boli desiatkam pokojných protestujúcich proti vláde a proti nacionalizmu uložené pokuty alebo boli obvinení a obvinené z trestného činu. Vo väčšine prípadov súdy potvrdili práva protestujúcich na slobodu prejavu a pokojného zhromažďovania sa. Súdy zrušili aj obvinenia z roku 2017 proti protestujúcim, ktorí preliezli cez kovové policajné zátarasy do blízkosti budovy parlamentu. V malom počte prípadov boli jednotlivým osobám za protestovanie uložené pokuty na základe právnej úpravy, ktorá uprednostňuje takzvané „pravidelné zhromaždenia“ pred pokusmi o usporiadanie kontraprotestov či spontánnymi demonštráciami.
 
Vo februári sudca z Varšavy nariadil obnovenie vyšetrovania v prípade štrnástich žien, ktoré boli v novembri 2017 slovne a fyzicky napadnuté, keď rozvinuli transparent s nápisom „Stop fašizmu“ na varšavskom pochode pri príležitosti Dňa nezávislosti. Ženy spochybnili rozhodnutie prokuratúry z roku 2018 ich prípad uzavrieť a v samostatnom konaní sa odvolali proti pokutám, ktoré im súd uložil za „zasahovanie do riadne nahláseného verejného zhromaždenia“. Dňa 24. októbra oblastný súd vo Varšave všetky obvinenia voči nim zrušil, pričom vyhlásil, že ženy mali právo pokojne protestovať a vyjadriť svoj protifašistický postoj.
 
Sloboda prejavu
 
V máji polícia zatkla aktivistku Elżbietu Podleśnu, ktorú následne niekoľko hodín zadržiavali pre podozrenie zo „znevažovania náboženského presvedčenia“, na základe tvrdenia polície, že u nej našli kópie plagátu s vyobrazením Madony s dieťaťom s dúhovou svätožiarou vo farbách LGBTIQ zástavy, aké boli v predchádzajúcom mesiaci vylepené po meste Płock. Pri obvinení zo „znevažovania náboženského presvedčenia“ hrozí páchateľom či páchateľkám trest odňatia slobody až na dva roky. Prípad Elżbiety Podleśnej zostal do konca roka nerozhodnutý.
 
Práva LGBTIQ osôb
 
Krajský súd vo Varšave nariadil, aby noviny Gazeta Polska prestali s kampaňou, v rámci ktorej distribuovali nálepky s nápisom „Zóna bez LGBT“. Súd rozhodol v prospech žalobcu (jedného z organizátorov pochodu Pride v Lubline), ktorého žaloba sa zakladala na tvrdení, že nálepky sú urážkou ľudskej dôstojnosti. Až 64 miestnych zastupiteľstiev v Poľsku prijalo rezolúciu proti „LGBT ideológii“, údajne „na obranu rodín“ či „chrániac práva katolíkov a katolíčok“.
 
V atmosfére rétoriky proti LGBTIQ ľuďom, ktorá zaznievala z médií i z úst politikov a političiek, sa v júli v Białystoku uskutočnil prvý tamojší pochod Pride. Podľa policajných odhadov mal približne tisícku účastníkov a účastníčok, ktorú napadol približne štvortisícový dav kontrapochodu – hádzali do nich petardy, dlažobné kocky a vajcia, vykrikovali nadávky a na niekoľko zástancov a zástankýň práv LGBTIQ osôb fyzicky zaútočili aj zblízka. Objavili sa pochybnosti, či polícia poskytla zúčastneným na pochode Pride adekvátnu ochranu, ako aj podozrenie, že pred začiatkom podujatia im nezabezpečila bezpečný prístup na miesto konania.
 

Bezpečnosť a opatrenia proti terorizmu
 
V máji Najvyšší administratívny súd zamietol sťažnosť Helsinskej nadácie pre ľudské práva voči používaniu utajených informácií pri deportáciách osôb vrátane ľudí hľadajúcich azyl. Súd rozhodol, že úrady majú právo odmietnuť prístup k informáciám, na základe ktorých rozhodli o vyhostení osôb, v prípade, že by tým došlo k ohrozeniu štátnej bezpečnosti. Prípad vyvolal pochybnosti, či v prípadoch deportácií, pri ktorých došlo k využitiu tohto ustanovenia, bolo dodržané právo na spravodlivý súdny proces.
 
Vyšetrovanie spolupráce Poľska s Ústrednou spravodajskou službou USA (CIA) pri prevádzkovaní tajného väzenia na poľskom území zostávalo naďalej otvorené. Povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2015 v prípadoch al-Našírího a Abú Zubajdu neboli splnené v plnom rozsahu. V júni Výbor ministrov Rady Európy konštatoval, že stále nezaznamenal skutočný pokrok v domácom vyšetrovaní vážnych porušení ľudských práv vrátane mučenia a utajeného väznenia.
 
Ľudia na úteku, žiadatelia a žiadateľky o azyl
 
Aj počas roka 2019 pretrvávala prax vytláčania ľudí hľadajúcich azyl cez hraničný priechod z poľského územia naspäť do Bieloruska. V septembri Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie (CERD) vyjadril znepokojenie nad správami o tom, že príslušníci pohraničnej stráže ľuďom hľadajúcim azyl odopierajú vstup do Poľska či možnosť požiadať o azyl.