In January 2019 a senior-level delegation from Amnesty International carried out a mission to the US-Mexico border to witness and document the consequences of the Trump administration's (USA President) policies and practices toward asylum seekers attempting to come through the southern US border. Participating sections included USA, Mexico, Canada (English), Belgium (Francophone), Norway, and Ireland. The group also met with migrant Human Rights Defenders who are being harassed by the US government for their vital work.

Výročná správa za rok 2019: USA

V roku 2019 administratíva Donalda Trumpa začala útočiť na ľudské práva niektorých z najzraniteľnejších osôb a skupín v USA, a to prostredníctvom zavádzania diskriminačných politík aj v praxi. Na federálnej aj medzinárodnej úrovni sa vláda usilovala obmedziť ochranu sexuálnych a reprodukčných práv ľudí, ochranu LGBTIQ osôb a ďalších pred diskrimináciou. Na hranici medzi Spojenými štátmi a Mexikom orgány USA v rozpore s federálnymi a medzinárodnými zákonmi zle zaobchádzali s desaťtisícmi žiadateľov a žiadateliek o azyl, ktorí boli zadržiavaní a navracaní z územia Spojených štátov amerických. V dôsledku toho deti bez sprievodu dospelej osoby, rodiny,
LGBTIQ osoby a ďalší ľudia, ktorí uviazli v pohraničnom pásme, čelili zlému zaobchádzaniu v amerických imigračných detenčných zariadeniach alebo v severnom Mexiku.
 
Trumpova administratíva tiež čoraz viac zneužívala systém trestného súdnictva na zastrašovanie a obťažovanie obrancov a obrankýň ľudských práv, politických oponentov a oponentiek či osôb, ktoré vo verejnom záujme odhalili dôležité utajované informácie.
 
V septembri sa Snemovňa reprezentantov USA začala zaoberať požiadavkou na vyšetrenie obvinení prezidenta Trumpa, podozrivého z viacnásobného zneužitia moci. Pred všeobecnými voľbami, ktoré sa uskutočnia v roku 2020, sa politický súboj stále viac polarizoval a jeho aktéri a aktérky sa uchyľovali k čoraz toxickejšej rétorike, často útočiac na ľudské práva zraniteľných skupín.
 
Medzinárodné mechanizmy v oblasti ľudských práv
 
Vláda USA sa v značnej miere odpojila od medzinárodného systému ľudských práv. Spojené štáty americké vystúpili z Rady OSN pre ľudské práva a znížili svoje finančné príspevky pre OSN ako takú. Od januára 2018 Spojené štáty nereagovali na početné oznámenia expertov a expertiek OSN a neprijímali ani ich žiadosti o pozvanie na oficiálne návštevy. V liste pre Amnesty International z júla 2019 vláda USA uviedla, že do postupov OSN v oblasti ľudských práv sa zapojí iba vtedy, ak „pomôžu napĺňať ciele zahraničnej politiky USA,“ a preto odmieta spolupracovať pri skúmaní situácie v oblasti ľudských práv v rámci USA.
 
Vláda USA vystúpila aj z Medziamerickej komisie pre ľudské práva. V júli ministerstvo zahraničných vecí USA ohlásilo zriadenie Komisie pre neodňateľné práva, ktorá prvý raz zasadala v októbri. Vláda vznik komisie odôvodnila zámerom zúžiť podporu USA pre medzinárodne uznané ľudské práva. Pravdepodobne ide o snahu jednostranne redefinovať koncepty ľudských práv, v protiklade k ich definíciám podľa medzinárodného práva, ako napríklad vypustiť spomedzi ľudských práv ochranu žien, LGBTIQ osôb a ďalších pred diskrimináciou.
 
V apríli Spojené štáty zrušili vízum prokurátorke Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorá vyšetrovala podozrenie z vojnových zločinov amerických armádnych síl a ich spojencov v Afganistane. Odoberaním víz, konfiškáciou majetku a trestným stíhaním predstaviteľov a predstaviteliek Medzinárodného trestného súdu v prípade, že budú chcieť vyšetrovať vojnové zločiny USA, sa vopred vyhrážal minister zahraničných vecí a ešte v roku 2018 aj poradca pre národnú bezpečnosť.
 
Ľudia na úteku, migrujúci a žiadajúci o azyl
 
Koniec prijímania ľudí na úteku
 
Počet ľudí na úteku, ktorým bolo umožnené presídliť sa do USA, prudko poklesol v dôsledku politík namierených proti utečencom a utečenkám z väčšinovo moslimských krajín a zo stredoamerických štátov. Administratíva Donalda Trumpa zaviedla napríklad diskriminačný zákaz prijímania moslimov a moslimiek, sprísnila previerky a znižovala počet azylantiek a azylantov, ktorých si stanovila prijať. V septembri vláda oznámila, že celkový počet prijatých utečencov a utečeniek vo fiškálnom roku 2020 plánuje znížiť na 18 000, čo je najnižší stanovený cieľ v takmer štyridsaťročnej histórii programu presídľovania ľudí na úteku. V októbri, čo bol prvý mesiac fiškálneho roka 2020, Spojené štáty neprijali ani jedného utečenca či utečenku.
 
Presúvanie azylového procesu za hranice
 
Spojené štáty pokračovali v uplatňovaní čoraz drastickejších prisťahovaleckých politík s cieľom výrazne obmedziť prístup migrujúcich k azylovému konaniu. Tisíckam jednotlivcov, jednotlivkýň a rodín na južnej hranici tým spôsobili nenapraviteľnú ujmu. Uplatňované opatrenia zahŕňali pokračujúce nezákonné hromadné vytláčanie desiatok tisícok ľudí hľadajúcich azyl naspäť za americko-mexickú hranicu (čo možno klasifikovať ako navracanie osôb), ako aj nútené navracanie desiatok tisíc žiadateľov a žiadateliek o azyl na základe tzv. „Protokolov na ochranu migrujúcich“ (známych tiež ako opatrenie „Zostaňte v Mexiku“). V roku 2019 orgány prinútili viac ako 59 000 žiadateľov a žiadateliek o azyl, aby sa vrátili do Mexika a zotrvali tam počas celého azylového procesu, ktorý môže trvať mesiace alebo roky. Tieto politiky vystavili ľudí hľadajúcich azyl zbytočnému riziku, že sa stanú obeťami násilia s potenciálne smrteľnými následkami, a tiež „reťazovému navracaniu“ zo strany amerických i mexických orgánov, čím bolo porušené ich právo požiadať o azyl.
 

Svojvoľné zadržiavanie a zlé zaobchádzanie so žiadateľmi a žiadateľkami o azyl

Americké úrady násilne rozdelili tisícky rodín žiadateľov a žiadateliek o azyl, čím im úmyselne spôsobili krajné utrpenie, v niektorých prípadoch je primerané hovoriť o mučení. V januári 2019 vládna inšpekcia potvrdila zistenia Amnesty International, že administratíva násilne rozdelila o celé tisíce viac rodín hľadajúcich azyl než pôvodne priznala.
 
Orgány tiež svojvoľne a na neurčitú dobu zadržiavali ľudí hľadajúcich azyl, aby ich odradili od rozhodnutia požiadať o medzinárodnú ochranu resp. prinútili vzdať sa žiadosti o azyl. Kruté, nehumánne, ponižujúce a trestajúce zaobchádzanie v neprimeraných detenčných zariadeniach bolo obzvlášť rizikové pre zadržiavané deti, ženy, starších ľudí, LGBTIQ osoby, zdravotne znevýhodnené osoby alebo osoby vo vážnom zdravotnom stave. Žiadateľky a žiadatelia o azyl boli zadržiavaní až na niekoľko rokov bez možnosti podmienečného prepustenia, pretože americké imigračné úrady žiadosti o podmienečné prepustenie paušálne odmietali.
 
Zadržiavanie detských žiadateľov a žiadateliek o azyl na dlhú alebo neurčitú dobu
Deti boli počas imigračného náporu prechodne umiestňované do núdzového záchytného zariadenia v meste Homestead na Floride, kde zostali na dobu neurčitú, v mnohých prípadoch výrazne presahujúcu 20 dní stanovených v USA ako odporúčaný limit pre prechodné umiestnenie v takomto núdzovom zariadení.
 
V januári administratíva Donalda Trumpa ukončila prevádzku svojho jediného ďalšieho necertifikovaného zariadenia pre deti bez sprievodu dospelej osoby – stanové mestečko Tornillo v Texase. Krok, ktorému predchádzal tlak zo strany členov kongresu, Amnesty International a ďalších organizácií, však viedol k zdvojnásobeniu počtu detí umiestnených do záchytného zariadenia v Homesteade na viac ako 2 000. V auguste boli tieto deti presunuté do iných zariadení. V júni bolo zriadené nové núdzové záchytné zariadenie pre deti v meste Carizzo Springs v Texase, s kapacitou 1 300 migrujúcich detí bez sprievodu. Deti zostávajú v takýchto zariadeniach dovtedy, kým si ich neprevezmú podporovatelia a podporovateľky, ktorými môžu byť aj dospelí rodinní príslušníci alebo príslušníčky s legálnym pobytom v USA.
 
Nové nariadenie administratívy z 23. augusta by mohlo viesť k časovo neobmedzenému zadržiavaniu detí a rodín.
 
Rod, sexualita a identita
 
Sexuálne a reprodukčné práva
Federálna vláda a štátne vlády zintenzívnili svoje snahy o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv pokusmi o kriminalizáciu tehotenstva a interrupcií a obmedzením prístupu žien a dievčat k službám v oblasti reprodukčného zdravia. Tým riskovali zvýšenie úmrtnosti matiek pri pôrode, ktorá je v krajine už aj tak vysoká.
 
Násilie páchané na ženách a dievčatách

 
Ženy z komunít pôvodného obyvateľstva naďalej zažívali znásilnenia a ďalšie sexuálne násilie v miere vysoko prekračujúcej ich podiel v populácii. Nedávna štúdia Inštitútu pre zdravie pôvodného obyvateľstva žijúceho v mestách (Urban Indian Health Institute) zdokumentovala prípady viac ako 500 nezvestných alebo zabitých domorodých žien a dievčat v 71 mestách v USA. Toto číslo však pravdepodobne zďaleka nevypovedá o skutočnej závažnosti problému, nakoľko ani orgány činné v trestnom konaní, ani spravodajské médiá nemajú v tejto otázke dostatočné dáta.
 
Práva LGBTIQ osôb
 
Podľa oficiálnych údajov sa počet prípadov zločinov z nenávisti na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity v roku 2018 už štvrtý rok po sebe mierne zvýšil. Násilné trestné činy z nenávisti boli najčastejšie namierené proti transrodovým ženám tmavej farby pleti. Mnohé štáty ešte nezačlenili sexuálnu orientáciu a rodovú identitu do svojej legislatívy sprísňujúcej tresty za trestné činy s motívom nenávisti.
 
Neexistovala žiadna federálna ochrana pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity v zamestnaní a pri prijímaní nových zamestnancov a zamestnankýň. Administratíva sa usilovala prostredníctvom politických krokov a súdnou cestou odstrániť ochranu pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie vo vzdelávaní, armáde, zamestnaní a ďalších oblastiach v právomoci federálnej vlády.

 
Obrancovia a obrankyne ľudských práv
 
Vláda USA viedla nezákonnú, politicky motivovanú kampaň proti desiatkam ľudí, ktorí bránili ľudské práva ľudí na úteku, migrujúcich a hľadajúcich azyl na americko-mexickej hranici. Zastrašovaním, vyhrážaním, obťažovaním a podrobovaním policajnému vyšetrovaniu porušovala ich právo na slobodné vyjadrenie politického alebo iného názoru, za ktoré nesmú byť diskriminovaní či prenasledovaní. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA a ministerstvo spravodlivosti USA zneužili systém trestného súdnictva na odrádzanie a trestanie osôb, ktoré dokumentovali alebo kritizovali systematické porušovanie ľudských práv migrujúcich, žiadateľov a žiadateliek o azyl americkými orgánmi.
 
V júli federálna prokuratúra oznámila, že súdne konanie proti Dr. Scottovi Warrenovi, učiteľovi geografie a humanitárnemu dobrovoľníkovi z mimovládnej organizácie No More Deaths, bude znovu otvorené na základe dvoch obvinení z prevádzačstva, ktorého sa údajne mohol dopustiť, keď poskytol ľuďom humanitárnu pomoc vo forme jedla, vody, čistého oblečenia a potrieb na spanie (matraca či prikrývky) v púštnom meste Ajo v Arizone, kde žije. Predchádzajúci súdny proces proti nemu skončil v júni nerozhodnutý, nakoľko porota nedospela k zhode. V prípade, že by Dr. Warrena odsúdili, hrozil mu trest odňatia slobody až na 10 rokov. V novembri súd rozhodol, že Dr. Warren je nevinný a oslobodil ho od oboch obvinení. V samostatnom prípade sudca rozhodol o nevine Dr. Warrena v súvislosti s niekoľkými obvineniami z priestupkov, ktorých sa podľa žaloby mohol dopustiť, keď v púšti nechal vodu a humanitárnu pomoc.

Slbooda prejavu
 
V septembri sa prezident Trump usiloval odhaliť totožnosť informátora zo spravodajskej agentúry USA, ktorý anonymne informoval o zneužití moci prezidenta. Trump uviedol, že takýto informátori sú “špiónmi a vlastizradcami” a mali by byť popravení.
 
V máji úrady USA vzniesli voči zakladateľovi WikiLeaks Julianovi Assangeovi 17 nových obvinení podľa zákona o špionáži. Zároveň pokračovali v lobovaní za jeho vydanie zo Spojeného kráľovstva, aby mohol byť trestne stíhaný v USA. Všetky obvinenia voči Assangeovi sa týkajú aktivít, ktoré sú bežnou súčasťou investigatívnej novinárskej práce, preto môže mať táto kauza negatívny vplyv na slobodu prejavu.
 

Bezpečnosť a opatrenia proti terorizmu
 
Štyridsať osôb zostávalo svojvoľne a na dobu neurčitú zadržaných americkou armádou v detenčnom zariadení na vojenskej námornej základni USA v zálive Guantánamo na Kube, čo je v rozpore s medzinárodným právom. Od januára 2017, keď bolo osemnásť osôb z Guantánama presunutých do krajín, ktoré prejavili ochotu ich prijať, bola z tohto zariadenia presunutá iba jediná osoba. Päť väzňov uvoľnených na presun z Guantánama najmenej od roku 2016 zostávalo ešte aj na konci roka 2019 zadržaných a administratíva Donalda Trumpa zrušila systém, ktorý bol v minulosti vytvorený na zabezpečenie ich presunu. Žiadny zo zostávajúcich štyridsiatich väzňov nemal prístup k adekvátnej lekárskej starostlivosti a tým, ktorí prežili mučenie agentmi USA, neboli poskytnuté primerané rehabilitačné služby.
 

Súdne procesy pred vojenským tribunálom
 
Sedem z mužov väznených v Guantáname bolo súdených pred vojenským tribunálom. Súdny proces s civilnými osobami pred vojenským tribunálom nie je v súlade s medzinárodným právom a normami. Okrem toho, uplatnenie nižšej súdnej ochrany na základe štátnej príslušnosti – štátni príslušníci USA nemôžu byť súdení na vojenskom súde – porušuje právo na rovnosť pred zákonom. Obvinení, o ktorých vine rozhoduje vojenský tribunál, môžu byť odsúdení na trest smrti. Uplatnenie trestu smrti by v týchto prípadoch – po konaniach, ktoré nespĺňajú medzinárodné normy pre spravodlivé súdne konanie – predstavovalo svojvoľné pozbavenie života. Začatie súdneho konania s osobami obvinenými zo zločinov spojených s útokmi z 11. septembra 2001 bolo naplánované na 11. januára 2021.
 

Civilné obete a potenciálne nezákonné zabitia
 
V rámci svojej chybnej doktríny „globálnej vojny“ sa Spojené štáty opakovane uchyľovali k použitiu smrtiacej sily v krajinách po celom svete, pričom využívali aj ozbrojené bezpilotné lietadlá (drony), čím porušovali svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a v niektorých prípadoch aj z medzinárodného humanitárneho práva. Mimovládne organizácie, experti a expertky OSN a spravodajské médiá zdokumentovali, ako tieto zásahy v oblastiach prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu i mimo nich svojvoľne zbavili práva na život osoby, na ktoré sa vzťahuje právna ochrana, vrátane civilistov. Následkom týchto zásahov armády USA mohli byť nezákonné zabitia a zranenia, v niektorých prípadoch mohlo dôjsť k spáchaniu vojnových zločinov.
 
Oslabenie ochrany civilistov a civilistiek vládou USA počas podnikania smrtiacich vojenských operácií zvýšilo pravdepodobnosť nezákonných zabití, prekážalo pri správnom zhodnotení zákonnosti jednotlivých útokov, bránilo vyvodiť za ne zodpovednosť a zamedzilo aj prístup k spravodlivosti a účinným opravným prostriedkom pre obete nezákonných zabití a poškodených civilistov a civilistky. Napríklad, keď v roku 2018 Spojené štáty strojnásobili letecké útoky v Somálsku, vláda USA tvrdila, že pri nich neboli zabití ani zranení žiadni civilisti či civilistky. Civilné obete pripustila jedine v apríli 2019, po zverejnení správy Amnesty International obsahujúcej nezvratné dôkazy o takýchto zabitiach. Odborníci a odborníčky na ľudské práva z OSN a ďalších organizácií vyzývali Spojené štáty, aby objasnili právne a bezpečnostné normy a kritériá, ktoré uplatňujú pri použití smrtiacej sily mimo USA, avšak vláda neprejavila ústretovosť a zostala netransparentná.
 
Mučenie a iné zlé zaobcházdanie
 
Ani desať rokov po skončení tajného programu CIA, v rámci ktorého boli od roku 2001 do roku 2009 väznené desiatky osôb a počas ktorého dochádzalo k systematickému porušovaniu ľudských práv vrátane nútených zmiznutí a mučenia, nikto nebol postavený pred súd ako podozrivý zo zodpovednosti za tieto trestné činy. Obmedzené vyšetrovanie bolo uzavreté bez vzneseného obvinenia.

 
Násilie s použitím strelných zbraní
 
Vláda aj naďalej zlyhávala v ochrane jednotlivcov a jednotlivkýň pred neustávajúcim páchaním násilia s použitím strelných zbraní, čím ľuďom naďalej odopierala ľudské práva vrátane práva na život, práva na osobnú bezpečnosť a práva na ochranu pred diskrimináciou. Spojené štáty majú najvyššiu mieru vlastníctva strelných zbraní na svete (v absolútnych číslach aj v prepočte na obyvateľstvo). Neobmedzený prístup k strelným zbraniam a chýbajúca komplexná legislatíva, ktorá by účinne regulovala bezpečné získavanie, držbu a používanie strelných zbraní, tento druh násilia podporujú.
 
V roku 2017, ktorý je posledným rokom, pre ktorý sú k dispozícii dáta, zomrelo na následky strelných poranení približne 39 773 osôb a ďalších 134 000 strelné poranenie prežilo. V USA aj v roku 2019 chýbali špeciálne programy, ktoré by napĺňali osobitné zdravotné a rehabilitačné potreby ľudí, ktorí prežili strelné poranenie. Takíto ľudia čelili početným problémom v prístupe k dlhodobej zdravotnej starostlivosti, najmä k rehabilitácii a podpore v oblasti duševného zdravia (kvôli vysokým cenám za tieto služby a ich slabej dostupnosti). Nedostatočné boli aj kompenzácie, na ktoré mali nárok.
 
Vraždy spáchané strelnými zbraňami naďalej disproporčne zasahovali komunity tmavej farby pleti, obzvlášť mladých čiernych mužov. Afroameričania a Afroameričanky tvoria iba 13 % populácie, ale medzi obeťami vrážd spáchaných strelnými zbraňami ich bolo až 58,5 %. Vražda strelnou zbraňou zostala hlavou príčinou smrti čiernych mužov a chlapcov vo veku od 15 do 34 rokov.

 
Nadmerné použitie sily
 
V roku 2018 bolo v USA takmer 1 000 osôb zastrelených príslušníkmi orgánov vynútenia práva. Z predbežných štatistík vyplýva, že k podobnému počtu takýchto zabití došlo aj v roku 2019. Obmedzené dostupné dáta naznačujú, že použitie smrtiacej sily príslušníkmi polície bolo disproporčne zamerané na Afroameričanov a Afroameričanky, ktorí tvoria 13 % populácie, ale medzi zastrelenými ich bolo až 23 %. Vláda stále nedokázala sledovať, ku koľkým takýmto úmrtiam ročne dochádza. Zákon o hlásení úmrtí vo väzbe z roku 2014 sa stále v plnom rozsahu neuplatňoval, nakoľko by si jeho implementácia vyžadovala zber a zdieľanie dát na federálnej úrovni.
 
Amnesty International pri preskúmaní zákonov upravujúcich na úrovni jednotlivých štátov použitie smrtiacej sily orgánmi vynútenia práva – v prípade, že také zákony existujú – zistila, že žiaden z nich nie je v súlade s medzinárodným právom a normami týkajúcimi sa použitia smrtiacej sily, ktoré vyžadujú, aby bola smrtiaca sila použitá iba ako posledná možnosť v bezprostrednom ohrození života alebo pri hrozbe vážneho zranenia.

 
Trest smrti
 
Kým jednotlivé štáty USA aj v roku 2019 postupovali smerom k zrušeniu trestu smrti, generálny prokurátor vyniesol po 16-ročnej prestávke päť federálnych rozsudkov s trestom smrti.
Od roku 1977, keď boli v USA obnovené súdne popravy podľa revidovaných stanov, bolo popravených viac ako 1 500 osôb, z toho viac ako 100 od roku 2015. Štúdie ukazujú, že dôležitým faktorom pri rozhodovaní o vydaní rozsudku smrti je farba pleti, obzvlášť u obete vraždy.
 
Najmenej 156 väzňov a väzenkýň bolo od roku 1977 prepustených z cely smrti na základe preukázania neviny – viac ako polovica z nich patrila k etnickým menšinám. V mnohých prípadoch bola poprava vykonaná aj napriek vážnym pochybnostiam o postupe súdneho procesu, ktorý viedol k vyneseniu rozsudku o vine, vrátane chýbajúceho alebo nedostatočného právneho zastúpenia odsúdených. V rozpore s medzinárodným právom bol trest smrti naďalej udeľovaný aj ľuďom s vážnym mentálnym a intelektuálnym znevýhodnením.