Amnesty International vydala výskumnú správu, v ktorej poukazuje na koordinované útoky a svojvoľné zatýkanie politických oponentov a oponentiek. Bezpečnostné zložky konajú pod velením prezidenta Nicolása Madura, kým médiá s väzbami na vládu verejne stigmatizujú obrancov a obrankyne ľudských práv, ako aj politický disent.
Vo výskumnej a tlačovej správe sa dozviete:
- aký súvis odhalila Amnesty International medzi systematickou verejnou stigmatizáciou obrancov a obrankýň ľudských práv a ich politicky motivovaným svojvoľným zatýkaním;
- ako narastá miera korelácie medzi vyššie uvedenými krokmi venezuelskej vlády;
- aké kroky navrhuje Amnesty podniknúť vo veci vyšetrovania zločinov proti ľudskosti, ku ktorým došlo vo Venezuele počas uplynulých rokov.
Z výskumu, ktorý Amnesty International pripravila v spolupráci s organizáciami Foro Penal a Centro para los Defensores y la Justicia (CDJ) vyplýva, že miera prenasledovania a svojvoľného zatýkania by mohla zodpovedať prenasledovaniu ako zločinu proti ľudskosti. Organizácie preto vyzývajú Úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu, aby zvážil zahrnutie našich zistení do prebiehajúceho vyšetrovania zločinov proti ľudskosti spáchaných vo Venezuele.
„Už celé roky sa vie o politike represií, ktorú zaviedla vláda Nicolása Madura. Náš výskum však dokazuje, že vo viacerých prípadoch existuje mimoriadne vysoká korelácia medzi verejnou stigmatizáciou a následným svojvoľným zatýkaním. Táto spojitosť je novým indikátorom toho, že vo Venezuele sa uplatňuje systematická politika represií, ktorá by mohla spadať do právnej definície prenasledovania ako zločinu proti ľudskosti. Medzinárodný justičný systém musí toto podozrenie dôsledne vyšetriť a v prípade, že sa ukáže ako pravdivé, vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom,“ uviedol Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
Podľa našej analýzy stúpla korelácia medzi verejnou stigmatizáciou občianskej spoločnosti a svojvoľným, politicky motivovaným zatýkaním obrancov a obrankýň ľudských práv z 29 % v roku 2019 na 42 % v roku 2020. V prvej polovici roka 2021 dosiahla až 77 %. Riaditeľ organizácie Foro Penal, Gonzalo Himiob, dopĺňa, že „podľa získaných informácií niet pochýb o tom, že existuje úzky vzťah medzi zástupcami štátu, verejnými a súkromnými médiami a útokmi na obrancov a obrankyne ľudských práv. Tieto útoky nesmú ostať nepotrestané.“
Celú tlačovú správu v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.
Cielené represie prezidenta Madura v číslach:
Organizácia Foro Penal zaznamenala od júna 2019 do júna 2021 najmenej 1 270 svojvoľných zatknutí. Organizácia CDJ zaznamenala v rovnakom období približne 350 publikovaných stigmatizujúcich správ.
K stigmatizácii dochádza do veľkej miery v štátom financovaných médiách. Časť takéhoto obsahu následne preberajú verejne dostupné, oficiálne webové stránky. Ďalší stigmatizujúci obsah (na neoficiálnych mediálnych platformách) vytvárajú rovnakí komentátori, ktorí vytvárajú obsah spomínaných médií.
Poprednú úlohu v svojvoľnom zatýkaní v rokoch 2019 a 2020 zohrala Bolívarská národná garda.
Jedným z dvoch bezpečnostných útvarov, ktoré v sledovanom období svojvoľne zadržali najviac osôb, je Generálne riaditeľstvo vojenskej spravodajskej služby (DGCIM).
Prvenstvo v počte svojvoľne zadržaných osôb v roku 2021 patrí Bolívarským národným policajným jednotkám osobitného určenia (FAES). V roku 2019 boli v počte svojvoľných zadržaní na piatom a v roku 2020 na treťom mieste.
V roku 2019 dosiahla miera korelácie zaznamenanej medzi verejnou stigmatizáciou občianskej spoločnosti a svojvoľným, politicky motivovaným zatýkaním obrancov a obrankýň ľudských práv, za ktoré nesú zodpovednosť DGCIM a Bolívarská národná spravodajská služba (SEBIN), až 74 %.
V roku 2020 dosiahla miera korelácie zaznamenanej medzi verejnou stigmatizáciou občianskej spoločnosti a svojvoľným zatýkaním obrancov a obrankýň ľudských práv Bolívarskou národnou políciou až 92 %.
Od januára do júna 2021 dosiahla miera korelácie zaznamenanej medzi stigmatizáciou občianskej spoločnosti a svojvoľným zatýkaním obrancov a obrankýň ľudských práv decentralizovanými bezpečnostnými zložkami (vrátane Bolívarskej národnej polície, FAES, PNB, mestskej polície a ďalších zložiek) až 92 %.
Prinajmenšom počas roka 2019 výrazne narástol počet svojvoľne zadržaných osôb, ktoré čelili politicky motivovanej žalobe na súdoch s jurisdikciou v oblasti boja proti terorizmu. Až 68 % týchto prípadov korelovalo s verejnou stigmatizáciou občianskej spoločnosti prostredníctvom štátneho spravodajského portálu Misión Verdad.
V obdobiach, keď sa porušovaním ľudských práv v krajine zaoberali medzinárodné organizácie, Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Nezávislá vyšetrovateľská misia OSN vo Venezuele a Medzinárodný trestný súd, stúpla korelácia medzi sledovanými faktormi na 70 – 88 %.