Nová výskumná správa Amnesty International s názvom Neprekonateľné prekážky: Rodová diskriminácia na maďarských pracoviskách odhaľuje,
že pandémia COVID-19 prehlbuje dlhodobý problém rodovej nerovnosti
na pracoviskách a na trhu práce v Maďarsku. Podľa správy pociťujú ženy
dramaticky vyššiu mieru neistoty a diskriminácie ako pred krízou a mnohé
sú dokonca vytláčané z trhu práce.
„Ženy v Maďarsku, najmä tehotné a ženy s malými deťmi, čelia šokujúcim formám
priamej aj nepriamej diskriminácie na pracovisku a počas krízy COVID-19 sa tento
stav rapídne zhoršuje,“ uviedla výskumníčka Amnesty International pre oblasť
Maďarska Krisztina Tamás-Sáróy.
„Tým, že úrady ignorujú svoju povinnosť odstraňovať rodovo podmienenú diskrimi-
náciu na pracovisku, umožňujú zamestnávateľom pošliapavať práva žien práve v čase,
keď je potrebné ich chrániť viac ako kedykoľvek predtým.“
Rozdielne následky pandémie na mužov a ženy v Maďarsku sú zreteľnejšie
na pracoviskách, ktoré mali historickú tendenciu uprednostňovať mužov. Do očí
bijúcim príkladom rodovej nerovnosti je skutočnosť, že kvôli bremenu starostlivosti
o deti, ktoré vždy niesli predovšetkým ženy, bola významná časť matiek nútená
opustiť svoje zamestnanie, aby sa mohli venovať vzdelávaniu a starostlivosti o svoje
deti, kým sú materské a základné školy zatvorené.
Zatiaľ čo údaje o rozsahu dôsledkov pandémie na spoločnosť stále zbierame,
už dnes je zrejmé, že rapídne zhoršenie existujúcej rodovo podmienenej diskriminácie
bude jedným z nich. Čoraz viac žien platí za rozhodujúce zlyhanie maďarskej vlády,
ktorá nedokázala zabezpečiť, aby sa medzinárodné a regionálne ľudskoprávne
záväzky krajiny stali integrálnou súčasťou maďarskej legislatívy. Medzery
v zákonoch upravujúcich pracovnoprávne vzťahy tak zamestnávateľom naďalej
umožňujú ignorovať zásady rovného zaobchádzania.
Tento problém sa týka najmä tehotných žien, ktorým zamestnávatelia ukončili
pracovné zmluvy, akonáhle sa dozvedeli o ich tehotenstve. Napriek tomu,
že v maďarskom zákonníku práce je zakotvená ochrana proti takémuto prepúšťaniu,
zamestnávatelia často bez akýchkoľvek dôkazov obviňujú svoje zamestnankyne
z nevhodného správania alebo nájdu iný neopodstatnený dôvod, ktorý im umožňuje
zmluvu s tehotnou pracovníčkou vypovedať.
Bernadett, jedna zo žien, ktoré sa s Amnesty International na túto tému rozprávali,
uviedla, že v momente, ako zamestnávateľovi oznámila, že je tehotná, pozvali si ju
na pohovor, na ktorom bola prinútená podpísať zmluvu a opustiť firmu. „Povedali
mi, že môj plat je príliš vysoký a že môžeme buď podpísať novú zmluvu s nižším
platom, aby som mohla nastúpiť na materskú, alebo by sme mali pracovný pomer
ukončiť.“
Zamestnankyne si často nie sú vedomé toho, že zamestnávateľ je zo zákona povinný
im po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky umožniť návrat na ich
pôvodnú alebo rovnocennú pracovnú pozíciu. Zamestnávatelia sa navyše často
rozhodnú túto povinnosť ignorovať, takže v praxi k jej naplneniu dochádza len
zriedka. Mnohí zamestnávatelia tiež odmietajú vyhovieť žiadostiam zamestnankýň
pracovať po návrate z materskej alebo rodičovskej dovolenky na čiastočný úväzok
aj napriek tomu, že ich k tomu zaväzuje zákon.
Ďalšia zo žien, Dora, Amnesty International povedala, že jej manažér zamestnankyne
po materskej alebo rodičovskej dovolenke od žiadosti o prácu na čiastočný úväzok
dokonca otvorene odrádza. „Práca na čiastočný úväzok v našej inštitúcii jednoducho
nie je podporovaná, pretože poškodzuje záujmy organizácie.“
Ženy sa často obávajú, že ak diskrimináciu nahlásia, či už interne svojmu
zamestnávateľovi, alebo podaním sťažnosti štátnemu orgánu pre rovné zaobchádzanie
či podnetom na súd, ich nadriadení sa im za to pomstia. Zároveň, interné mechanizmy
na podávanie sťažností často vôbec neexistujú alebo sú nefunkčné a v prístupe
k vonkajším nástrojom stoja zamestnankyniam v ceste mnohé prekážky.
Potreba umožniť počas pandémie prácu z domu by mohla v postojoch zamestnávateľov
spôsobiť pozitívny posun. Na druhej strane však panujú obavy, že niektorí bezohľadní
zamestnávatelia by mohli zneužiť medzery v regulácii práce na diaľku a prísť s novými
spôsobmi zneužívania svojich zamestnankýň a zamestnancov.
„Aj keď pandémia ovplyvňuje každý aspekt nášho života, nemala by sa zneužívať
na ospravedlnenie ďalšieho oslabovania pracovných práv žien. Predovšetkým
tehotenstvo a materstvo by v 21. storočí rozhodne nemali byť považované
na pracoviskách za stigmu.
Zamestnávatelia musia byť namiesto toho k pracujúcim ženám s deťmi ústretovejší
a ponúkať im flexibilnejšie pracovné podmienky. Takýto prístup prinesie úžitok
nielen zamestnankyniam, ale v dlhodobom horizonte aj zamestnávateľom,“
uviedol riaditeľ Amnesty International Maďarsko Dávid Vig.
Výskumnú správu si môžete prečítať TU.
Chcete podporiť našu prácu? Podpíšte niektorú z aktívnych petícií
a/alebo si kúpte si známku a pomôžte nám poslať ešte viac listov
solidarity: https://darujme.sk/3181/. Každá tretia z petícií, ktorým
sa venujeme, končí úspechom – a keď listy solidarity posielame
samostatne, nie vo veľkých balíkoch, naša šanca uspieť výrazne rastie.