Zmiznutie/Mučenie, zlé zaobchádzanie, vrátane znásilnenia

Eset Yahyaeva (prezývaná Zargan) a jej neter, Milana Betirgirieva (prezývaná Ainat), boli v dome Esetinej sestry, Zalpyae Ibluevae (Ulica Aslambeka Sharipova 70), v čečenskej dedine Serzhen-Yurt, kde pomáhali s prípravami na svadbu susedovej dcéry. 9. novembra 2001, okolo štvrtej hodiny nadránom, do domu, kde v oddelených izbách spalo päť štrnásť až osemnásťročných dievčat, vtrhli maskovaní ruskí vojaci. 

Podľa svedkov, vojaci najprv v celom dome vypli elektrinu. Jedno z dievčat začalo volať o pomoc, ale vojaci jej povedali, že ak bude pokračovať, všetkých ich zabijú. Potom prinútili všetkých päť dievčat ľahnúť si vedľa seba na jednu posteľ. Niektorí z vojakov baterkami zasvietili na ich tváre a hlasno sa bavili o tom, ktorá je krajšia. Následne sa im začali vyhrážať, že ich znásilnia. Vtedy však do miestnosti vstúpil dôstojník, ktorí im prikázal, aby sa dievčat nedotýkali. Okrem toho, vojaci údajne prehľadali celý dom a dievčatám pod hrozbou zabitia nakázali, aby im vydali všetky peniaze a zbrane. Nakoniec dom opustili.

Keď sa napokon dievčatá odvážili vyjsť zo spálne, zistili, že Zargan a Ainat sú preč. Na ulici pred domom neskôr našli niektoré časti ich oblečenia, vrátane sukne a blúzky patriacej Ainat.

OKOLNOSTI:
Mnoho čečenských občanov „zmizlo“ po tom, ako boli zadržaní ruskou armádou. Medzi obeťami sú aj dievčatá či ženy, ktoré sú upodozrievané z kolaborácie s čečenskými bojovníkmi. Telá niektorých „zmiznutých“ sa našli na nedotknutých skládkach alebo v masových hroboch. Je zjavné, že veľa z týchto osôb bolo mučených, znásilnených alebo násilne zabitých. Štyridsaťosemročná Nura Lulueva ako aj jej sesternice Markha a Raisa Gakaeva a Aset Elbuzdukueva boli zatknuté 3. júna 2000 pri razii v jednom z obchodov v čečenskom hlavnom meste Groznyj. O viac ako deväť mesiacov neskôr, 4. marca 2001 sa ich telá našli na skládke odpadu v dedine Dachny, blízko ruskej vojenskej základne situovanej v Khankale.

Amnesty International obdržala početné správy o „zmiznutých“ mužoch či ženách, ktorých počas väzby ruskými federálnymi silami znásilnili, bili s kladivami či palicami, mučili elektrošokmi alebo im striekali do očí slzný plyn. Amnesty International napríklad obdržalo správu, že štrnásťročné dievčatko, pôvodom z Urus-Martan, zomrelo v detenčnom centre Černokozovo začiatkom roku 2000, podľa svedkov na následky mučenia, zlého zaobchádzania a tiež viacnásobného znásilnenia väzenskými dozorcami.

V novembri 2001, na čečenskej hranici, získali zástupcovia Amnesty International od očitých svedkov dôkazy o najnovšom postupe ruských vojakov, ktorí počas nájazdov znásilňujú tehotné čečenské ženy. Veľa obyvateľov spomínalo prípad tridsaťročnej „Zainap“ (meno bolo z bezpečnostných dôvodov zmenené) pochádzajúcej z dediny Kurcheloj. Tvrdia, že 18. októbra 2000 prišli do jej domu ruskí vojaci pátrajúci po jej manželovi, ktorého tu však nenašli. „Zainap“, ktorá bola v tom čase v ôsmom mesiaci tehotenstva napokon zobrali na Dočasné oddelenie pre vnútorné záležitosti (VOVD), nachádzajúce sa v oblasti vojenského stanovišťa v dedine Kurcheloj. Dve očité svedkyne, ktoré boli na spomínanom oddelené spolu so „Zainap“ hovoria, že vojaci ju viacnásobné znásilnili, taktiež zle s ňou zaobchádzali, na následky čoho napokon potratila.

Ruské jednotky „Zainap“ prepustili v polovici novembra, od jej príbuzných však za to požadovali 10 samopalov. Po prepustení musela údajne podstúpiť chirurgický zákrok. Znásilnenie je však v čečenskej spoločnosti tabu, takže „Zainap“ napokon jej vlastný manžel odmietol. Svedkovia tvrdia, že vyhlásil: „Po tom všetkom ju už nechcem. Teraz je už pošpinená…“.

26. júna 2000 začali údajne ruskí vojaci mlátiť muža v jeho dome v dedine Shali. Jeho ženu zatiaľ držali vo vedľajšej izbe. Keď sa sestra mužovej manželky, v deviatom mesiaci tehotenstva, pokúšala ruských vojakov zastaviť, viacnásobne ju znásilnili. Počas znásilňovania začala rodiť. Vojaci potom zavolali z druhej izby jej sestru, aby pomohla pri pôrode. Dvaja z nich chceli následne dieťa zjavne usmrtiť, tretí ich však zastavil s tým, že aj jeho žena počala dieťa v tento deň.

Podľa svedkov, bola táto žena okamžite po pôrode hospitalizovaná s vážnymi zraneniami, ktoré vyvolalo znásilnenie. Spolu so svojou rodinou sa potom presťahovala do iného regiónu Ruskej federácie, aby sa tak vyhli ďalšiemu prenasledovaniu. Rodina údajne podala aj oficiálnu sťažnosť na konanie vojakov. Neskôr boli síce vyrozumení, že vojaci, ktorí to spáchali, boli disciplinárne sankcionovaní, avšak úrady im neoznámili začiatok žiadneho oficiálneho kriminálneho vyšetrovania ich činov.

ODPORÚČANÁ AKCIA:
Zasielajte, prosím, čo najrýchlejšie, výzvy v ruštine alebo vo vlastnom jazyku, v ktorých:

  • dôrazne žiadajte ruskú vládu, aby zverejnili miesto pobytu a zdravotný stav Eset (Zargan) Yahyaeva a Milany (Ainat) Betirgirievy, a aby ich okamžite a bezpodmienečne prepustili;
  • dôrazne požadujte, aby ruské úrady okamžite iniciovali vyšetrovanie „zmiznutia“ týchto dvoch žien, a aby zodpovedných postavili pred súd;
  • apelujte na ruskú vládu, aby okamžite zverejnila mená a miesto pobytu všetkých zadržaných, ktorí sa nachádzajú v rôznych detenčných zariadeniach alebo v tzv. „filtračných táboroch“ na území Čečenska, a aby taktiež zverejnili aj ich obvinenia.

VÝZVY ZASIELAJTE:
President of the Russian Federation
Vladimir PUTIN
Rossiyskaja Federatsiya, g. Moskva, Kreml
Prezidentu Rossiyskoy Federatsii, Russian Federation

Fax: + 7 095 206 8510
Email: [email protected]

Director General of the Federal Security Service of the Russian Federation
Nikolay PATRUSHEV,
Rossiyskaja Federatsiya, 101000 g. Moskva
Bolshaya Lubyanka 1/3
Federalnaya Sluzhba bezopasnosti Rossiyskoy Federatsii, Russian Federation

Fax: + 7 095 975 2470

Procurator General of the Russian Federation, Vladimir USTINOV
Rossiyskaya Federatsiya, 103793 g. Moskva K-31
Ul. B. Dimitrovka, d15a, Generalnaya Prokuratura Rossiyskoy Federatsii
Russian Federation

Fax: + 7 095 292 88 48

KÓPIE LISTOV MÔŽETE ZASIELAŤ:
Foreign Minister of the Russian Federation, Igor IVANOV
Rossiyskaya Federatsiya, g. Moskva 121200, Smolenskaya-Sennaya pl., 32/34
Ministerstvo inostrannykh del RF, Ministru IVANOVU I., Russian Federation
Faxy: + 7095 230 21 30
Special Representative of the President on Human Rights and Freedoms in the Chechen Republic Vladimir KALAMANOV
Rossiskaya Federatsiya, 103132 g. Moskva, Staraya ploshad pod. 6,
Administratsiya Presidenta Rossiyskoy Federatsii,
KALAMANOVU, V., Russian Federation
Faxy: + 7 095 206 8510

a diplomatickým predstaviteľom akreditovaným pre Vašu krajinu. Pre Slovenskú republiku je to:
Jeho Excelencia
p. Alexander Georgijevič AKSEŇONOK
mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec
Godrova 4
811 06 Bratislava
e-mail: [email protected]
fax: 02/54 43 49 10.